Hrozné zistenie v centre rakúskej štátnej moci

Nedávno som jeden podvečer strávil v miestnostiach Rakúskej ľudovej strany. Dôvod mojej návštevy v najväčšej frakcii (so značným odstupom) Národnej rady Rakúskej republiky bol mimo sfér aktuálnej politiky. Som totiž aj scenárista a píšem scenár o zakladateľovi tejto kedysi kresťanskodemokratickej strany, nuž a predseda Národnej rady prejavil o ten projekt záujem.

Na úvod priznám, že ako konzervatívny rakúsky katolík by som mal mať k tejto strane blízko, s jej migračnou politikou a podporou pracujúcich rodičov sa aj stotožňujem, no určite by som ÖVP nateraz nevolil. Vedúce sily strany sú totiž nagélovaní mladíci, ktorí majú ku kresťanským a konzervatívnym hodnotám ďaleko, nikdy v živote nevykonávali nejakú normálnu prácu a už po relatívne krátkom vládnutí sa topia v korupčných škandáloch, spojených najmä s hazardným priemyslom. Že práve hazard, to je hodnotovo priezračné svedectvo.

Napriek tejto opodstatnenej kritike treba uznať, že nagélovanci zvládajú politické remeslo na jednotku. Komunikačne nenechávajú nič na náhodu, funguje sofistikovaný message control, disciplína v strane kancelára Sebastiana Kurza priam pozoruhodná. Kto sa nepodriadi, letí.

Je to prvýkrát od vypuknutia pandémie, čo sa dostanem do centra Viedne. Je teplý predjarný deň, parky a ulice sú plné mladých ľudí, už len to robí silný dojem. Žijem v malej burgenlandskej dedine, prichádzam zo samoty home office-u, všetky mne známe opatrenia som celý rok dodržal, nevyhnutné pracovné stretnutia som obmedzoval na jednu osobu, maximálne na dve.