Statik Jozef Polák: Moja profesia je tancom na tenkom ľade

PREŠOV – V posledných týždňoch boli priam nedostatkový „tovar“. Povolanie statika nie je jednoduché a vyžaduje si množstvo vedomostí, odvahy a poriadny kus psychológie. Po zemetrasení pomáhali všetci, ako mohli, nie každý statik sa však do tejto výzvy vrhol. O čom je práca statika a aké rozhodnutia boli najťažšie, sme sa porozprávali s Jozefom Polákom.

20231106_174805 Statik Jozef Polák Foto: Redakcia

Jozef pracuje ako statik už 35 rokov. Ako sám vysvetľuje, jeho práca sa začína najmä v úvodnej fáze stavby, keď zabezpečuje jej nosné časti. Človek si môže statika zavolať aj pred rekonštrukciou, aby vyhodnotil, aké búracie práce sú ešte v norme, a ktoré sú už nepovolené. Jozefova firma Static studio existuje od roku 1998 a zamestnáva štyroch ľudí. „Riešime najmä svahové deformácie, zosuvy či stav domov po povodniach. V poslednom čase sme však asistovali aj pri výnimočných udalostiach, ako boli výbuch bytového domu na Mukačevskej ulici alebo naposledy zemetrasenie,“ objasňuje profesionál, ktorých je v Prešove niekoľko.

Pri ľuďoch po zemetrasení musel veľmi zvažovať slová

Práve zemetrasenie, ktoré sa na východe Slovenska udialo 9. októbra, bolo výzvou pre statikov. Zničené domovy a ich nešťastní majitelia na druhý deň netrpezlivo očakávali ich príchod. Tŕpli, aký rozsudok vynesú – či je dom obývateľný alebo nebezpečný. „Bol som oslovený a pridelili mi obec Holčíkovce. Riešil som a prechádzal verejné budovy, potom rodinné domy. Ľudia nás netrpezlivo čakali pri bránke, chodili sme od domu k domu,“ spomína Jozef s tým, že jeho prvotnou úlohou bolo posúdiť obývateľnosť domu. „Druhou úlohou bolo tých ľudí upokojiť. Boli to zmiešané pocity. Ľudia za pár sekúnd prišli k obrovským škodám. Nevedeli, či môžu v tom dome byť, či prídu ďalšie otrasy. Boli aj takí, ktorí sa so zemetrasením vysporiadali hneď, ale väčšina bola vystrašená. V danej chvíli bolo potrebné veľmi vážiť slová. Volil som takú skladbu slov, aby som ich ešte viac nevydesil,“ hovorí statik s tým, že v minulosti tento druh živlu nezažil. „Z hľadiska teórie sme sa s tým stretli, no reálne nie,“ dodal. Tvrdí, že vyniesť verdikt o búraní pri prvej návšteve nie je obvyklé. „To by musela byť stavba veľmi zdeformovaná. Napríklad, ak by bol jeden roh domu vypadnutý a v previse, alebo strecha na spadnutie, prípadne niečo radikálnejšie. Človek musí byť fundovaný aj odvážny a musí tomu dať technický uhol pohľadu. Ide hlavne o bezpečnosť ľudí, tá je prvoradá,“ konštatuje Jozef. V Holčíkovciach podľa jeho slov nebol ani jeden dom určený na zbúranie. Kontroloval ich cca tridsať.

Vo vybuchnutej bytovke na Mukačevskej pomáhal riadiť pohyb hasičov

Zemetrasenie a stav po ňom boli preňho ťažké z ľudského hľadiska. Ako však sám tvrdí, pri svojej práci zažil aj krušnejšie chvíle. Ako jeden z členov krízového štábu bol od prvého momentu pri výbuchu bytového domu na Mukačevskej ulici. Dodnes to vníma ako svoju najzlomovejšiu pracovnú skúsenosť. „Veliteľ zásahu hasičov si vtedy povolal statikov. O 12.15 hod. došlo k výbuchu a na mieste som bol už okolo 14. hod. Vošiel som do hasičského pekla. Mojou úlohou bolo chodiť okolo bytovky a hľadať prípadné riziká pre hasičov. Veliteľovi zásahu som hlásil, kam jeho chlapi môžu ísť, a kam už nie. Bolo to veľmi rýchle, nebol čas na dlhé rozhodovania. Bol som celý mokrý od vody a atmosféra okolo bola hrôzostrašná,“ spomína si Jozef, ktorý sa odvtedy na niektoré veci v živote pozerá s veľkým nadhľadom. „Na druhý deň sme pozerali následky. Schodisko bolo po silnom výbuchu zdevastované, všetky schodiskové ramená, medzipodesty, podesty boli stlačené po úroveň tretieho poschodia,“ hovorí s tým, že všetky rozhodnutia boli iba na ňom. „Každé som musel podpísať. Bolo na mojom rozhodnutí z hľadiska bezpečnosti, že bytovka sa bude búrať,“ dodal ešte stále s rešpektom. Za svojím rozhodnutím si však s odstupom času pevne stojí.

Obrovský záväzok a zodpovednosť

O svojej profesii tvrdí, že je to tanec na tenkom ľade. „Je to určite obrovský záväzok. Dnes je všetko v poriadku, zajtra nemusí. Človek je tvor omylný, môže dôjsť aj k chybe. Ale za 35 rokov svojej praxe som už sebaistý,“ hodnotí vyštudovaný stavbár Jozef. „Statika je o zodpovednosti, ale aj o tom, že si stojím za svojím rozhodnutím a viem si ho obhájiť. Toto povolanie je tiež o tom, aby som človeku vedel s jeho problémom pomôcť a hľadal riešenia. Schopnosť niesť za svoju prácu zodpovednosť príde s odrobenými rokmi a vekom. Čím viac uskutočnených stavieb, tým viac vedomostí, odvahy a správnych rozhodnutí,“ dodal na záver.