Preskočiť na obsah
  |  

Dôvera či presvedčenie. Viac ako štvrtina voličov vyberá podľa princípu „menšie zlo“

Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus pre DEKK Inštitút sa až 73,4 % Slovákov neobáva dôverovať strane, ktorú by podporili vo voľbách. Napriek tomu viac ako štvrtina voličov stále volí strany na základe princípu "menšieho zla".

Väčšina Slovákov (73,4 percenta) skutočne dôveruje strane, ktorú by podporili vo voľbách. Princípom výberu "menšieho zla" by volila strany viac ako štvrtina. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre DEKK Inštitút.

Riaditeľ inštitútu Pavol Kosnáč uviedol, že termín "menšie zlo" je neodborný, no na Slovensku zaužívaný. Dodal, že na to, aby dokázali merať relevantné spoločenské fenomény, potrebovali klásť otázky zrozumiteľným spôsobom. "Človek voliaci 'menšie zlo' tak podporuje vo voľbách stranu, ktorá je najbližšie jeho názorom, nie však tak blízko, aby sa s ňou stotožnil," ozrejmil. Podľa jeho slov je pre voličov dôležitejšie to, proti čomu daná strana bojuje, než to, za čo bojuje.

Podľa prieskumu by najväčšiu podporu voličov získali strany Smer a Progresívne Slovensko. Respondenti by do parlamentu poslali aj Hlas, Republiku, KDH, SaS, Maďarskú alianciu a Demokratov. Z prieskumu vyplýva, že najviac voličov "menšieho zla" získali Demokrati a SaS. Naopak, Smer a SNS majú najvyšší počet voličov, ktorí ich podporujú z presvedčenia.

PS má na základe zistení prieskumu oproti Smeru dvojnásobný počet voličov voliacich "menšie zlo". Kosnáč vysvetlil, že to naznačuje, že mnohí voliči síce na strane PS niečo kritizujú, ale veria, že táto strana je proti niečomu, čo považujú za dôležitejšie. V minuloročnom prieskume PS volilo takmer polovica voličov ako stranu "menšieho zla", zatiaľ čo tohtoročný prieskum ukázal, že tento podiel klesol na 27,5 %.

Hnutie Republika malo v minulom roku najvyšší podiel hlasov od voličov, ktorí mu dôverovali, pričom hlasy založené na voľbe "menšieho zla" tvorili iba 17,5 %. Tento podiel sa v priebehu roka zdvojnásobil. Rozdiel je možné vidieť aj pri hnutí Sme rodina, kde minulý rok tvorili voliči "menšieho zla" väčšinu, zatiaľ čo v tohtoročnom prieskume ide o približne 37 %.

(tasr, lup)

  |  

Parlament nie je uznášaniaschopný ani na tretí pokus

V pléne je stále len 75 poslancov z potrebných 76, pokračuje sa tak v rokovaní o legislatívnych návrhoch podľa programu schôdze.

Ďalší pokus o hlasovanie čaká zákonodarcov o 17.00 h. Podpredseda parlamentu, ktorý je poverený jeho riadením, Peter Žiga (Hlas) preto prerušil rokovanie do 14.00 h.

Na hlasovaní sa malo rozhodnúť aj o opozičných návrhoch na odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) a šéfa rezortu spravodlivosti Borisa Suska (Smer).

Nezaradení poslanci Rudolf Huliak, Pavol Ľupták a Ivan Ševčík pred hlasovaním oznámili, že sa v utorok a stredu nebudú zúčastňovať na rokovaní parlamentu. Očakávajú, že ich vládne strany pozvú ku koaličnému stolu a podpíšu memorandum o spolupráci.

Opozícia hovorila v súvislosti s utorkovým dianím v parlamente o vládnej kríze či o rozpade koalície. Tá situáciu s uznášanianeschopnosťou vníma ako blokovanie zo strany opozičných poslancov. Tvrdí, že parlamentnú väčšinu nevie uplatniť pre krátkodobú hospitalizáciu jedného jej poslanca. Práceneschopný je poslanec za Hlas Ján Blcháč.

(tasr)

  |  

Zelenskyj telefonoval s juhokórejským prezidentom o zintenzívnení spolupráce

Prezidenti Ukrajiny a Južnej Kórey si vymenili informácie v súvislosti s nasadením severokórejských vojakov na ukrajinskom fronte.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval so svojím juhokórejským náprotivkom Jun Sok-jolom, s ktorým sa dohodol na zintenzívnení výmeny spravodajských informácií a odborných poznatkov. Informoval o tom na svojom profile na Telegrame.

„Svojmu partnerovi som poskytol najnovšie informácie o rozmiestnení 3-tisíc severokórejských vojakov na ruských cvičiskách v bezprostrednej blízkosti bojovej zóny a o očakávanom zvýšení ich počtu na približne 12-tisíc,“ konkretizoval Zelenskyj.

Doplnil, že obidve strany zároveň zintenzívnia kontakty na všetkých úrovniach vrátane tej najvyššej. Súčasťou by mali byť aj delegácie na koordináciu činností.

Zelenskyj súčasne vyzval Južnú Kóreu, aby sa pripojila k Vilniuskému vyhláseniu skupiny G7 o dvojstranných bezpečnostných dohodách na podporu Ukrajiny.

(bra)

  |  

Agresívny zákazník napadol zamestnancov. Spúšťačom bola hudba

Polícia už začala trestné stíhanie vo veci výtržníctva.

Polícia 28. októbra popoludní zadržala v bratislavskej kaviarni na Trnavskej ceste muža, ktorý podľa všetkého rozbíjal zariadenie podniku a napadol dvoch zamestnancov. TASR o tom informovala hovorkyňa bratislavskej krajskej polície Jana Šimunková.

"Podľa doposiaľ zistených informácií spúšťačom jeho hnevu bola nespokojnosť s tým, že mu nebolo dovolené pustenie si hudby podľa vlastného výberu," priblížila Šimunková. Muž mal podniku spôsobiť škodu vo výške 1000 eur a zamestnancom spôsobiť zranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie.

Polícia začala trestné stíhanie vo veci trestného činu výtržníctva. Okolnosti a príčiny udalosti prešetruje.

(tasr, lup)

  |  

Slovensko investuje 13,5 milióna eur do projektov v oblasti reemigrácie a bezpečnosti

Projekty zahŕňajú nútenú reemigráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, operačnú podporu migračného úradu a posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti obchodovaniu so zbraňami.

Na šesť projektov v oblasti migrácie, vnútornej bezpečnosti a ochrany hraníc pôjde z eurofondov 13,5 milióna eur. Peniaze dostanú Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru a Migračný úrad Ministerstva vnútra SR. TASR o tom v utorok informoval hovorca MV SR Matej Neumann.

V rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu boli schválené dva projekty. Prvý, vo výške 875-tisíc eur, sa zameriava na nútené návraty (reemigráciu) štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa v SR zdržiavajú neoprávnene, a pokrýva identifikáciu, vybavovanie náhradných dokladov, ubytovanie a stravu. Druhý projekt, s alokáciou necelé dva milióny eur, je určený na operačnú podporu migračného úradu.

Ministerstvo tiež z eurofondov prispeje 2,5 milióna eur na nákup terénnych vozidiel. V rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť boli schválené tri projekty. Jeden z nich, vo výške 2 milióny eur, financuje údržbu informačných systémov.

Druhý projekt, s alokáciou niečo málo cez 5 miliónov eur, má za cieľ zlepšiť interoperabilitu a kvalitu výmeny biometrických údajov. Tretí projekt, s príspevkom vyše 2,1 milióna eur, posilní medzinárodnú spoluprácu v oblasti obchodovania so zbraňami.

(tasr, lup)

  |  

Taraba projekt na ochranu stepných vtákov nepodporí. Tým hrozí vyhynutie

Minister životného prostredia Tomáš Taraba zamietol spolufinancovanie projektu na ochranu stepných vtákov s tým, že na Slovensku nie sú stepi.

Šéf envirorezortu informoval na sociálnej sieti, že Slovensko žiadne stepi nemá. Slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife Slovensko upozornila, že ide o politický krok, na ktorý doplatia najohrozenejšie vtáčie druhy, farmári aj vidiecka krajina. Stepi sú podľa organizácie súčasťou slovenskej prírody.

"Posledná kvapka medzi mnou a mimovládkami bola, že som im nepodpísal posledný balík ich projektov. Jeden bol o tom, ako analyzovať stepné vtáky na Slovensku, ktoré žiadne stepi nemá," uviedol Taraba.

Projekt mal podľa SOS/BirdLife Slovensko podporiť pasienkarstvo a obnovu stepných biotopov, ktoré sú poslednými útočiskami pre stepné druhy. Tvrdí, že zastavením podpory príde SR o milión eur, ktorý mohol z daní a odvodov z tohto projektu poputovať do štátnej pokladnice.

Väčšina výdavkov by podľa ochranárov išla priamo do regiónov na podporu poľnohospodárov, živnostníkov, služieb a miestnych obyvateľov, pričom hlavnú časť financovania by poskytla Európska komisia. Bez potrebného manažmentu hrozí vyhynutie niektorých druhov, ktoré sa už nachádzajú na pokraji vyhynutia.

Odborníci zdôrazňujú, že stepi sú dôležitou súčasťou slovenskej prírody a zaberajú takmer 2,4 milióna hektárov. Domnieva sa, že ďalšie zhoršenie stavu neunikne pozornosti ani EK, ktorej envirorezort pravidelne reportuje stav ochrany druhov európskeho významu.

(tasr)