Dôvera či presvedčenie. Viac ako štvrtina voličov vyberá podľa princípu „menšie zlo“

Väčšina Slovákov (73,4 percenta) skutočne dôveruje strane, ktorú by podporili vo voľbách. Princípom výberu „menšieho zla“ by volila strany viac ako štvrtina. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre DEKK Inštitút.

Riaditeľ inštitútu Pavol Kosnáč uviedol, že termín „menšie zlo“ je neodborný, no na Slovensku zaužívaný. Dodal, že na to, aby dokázali merať relevantné spoločenské fenomény, potrebovali klásť otázky zrozumiteľným spôsobom. „Človek voliaci ‚menšie zlo‘ tak podporuje vo voľbách stranu, ktorá je najbližšie jeho názorom, nie však tak blízko, aby sa s ňou stotožnil,“ ozrejmil. Podľa jeho slov je pre voličov dôležitejšie to, proti čomu daná strana bojuje, než to, za čo bojuje.

Podľa prieskumu by najväčšiu podporu voličov získali strany Smer a Progresívne Slovensko. Respondenti by do parlamentu poslali aj Hlas, Republiku, KDH, SaS, Maďarskú alianciu a Demokratov. Z prieskumu vyplýva, že najviac voličov „menšieho zla“ získali Demokrati a SaS. Naopak, Smer a SNS majú najvyšší počet voličov, ktorí ich podporujú z presvedčenia.

PS má na základe zistení prieskumu oproti Smeru dvojnásobný počet voličov voliacich „menšie zlo“. Kosnáč vysvetlil, že to naznačuje, že mnohí voliči síce na strane PS niečo kritizujú, ale veria, že táto strana je proti niečomu, čo považujú za dôležitejšie. V minuloročnom prieskume PS volilo takmer polovica voličov ako stranu „menšieho zla“, zatiaľ čo tohtoročný prieskum ukázal, že tento podiel klesol na 27,5 %.

Hnutie Republika malo v minulom roku najvyšší podiel hlasov od voličov, ktorí mu dôverovali, pričom hlasy založené na voľbe „menšieho zla“ tvorili iba 17,5 %. Tento podiel sa v priebehu roka zdvojnásobil. Rozdiel je možné vidieť aj pri hnutí Sme rodina, kde minulý rok tvorili voliči „menšieho zla“ väčšinu, zatiaľ čo v tohtoročnom prieskume ide o približne 37 %.

(tasr, lup)