Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko investuje 13,5 milióna eur do projektov v oblasti reemigrácie a bezpečnosti

Projekty zahŕňajú nútenú reemigráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, operačnú podporu migračného úradu a posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti obchodovaniu so zbraňami.

Na šesť projektov v oblasti migrácie, vnútornej bezpečnosti a ochrany hraníc pôjde z eurofondov 13,5 milióna eur. Peniaze dostanú Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru a Migračný úrad Ministerstva vnútra SR. TASR o tom v utorok informoval hovorca MV SR Matej Neumann.

V rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu boli schválené dva projekty. Prvý, vo výške 875-tisíc eur, sa zameriava na nútené návraty (reemigráciu) štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa v SR zdržiavajú neoprávnene, a pokrýva identifikáciu, vybavovanie náhradných dokladov, ubytovanie a stravu. Druhý projekt, s alokáciou necelé dva milióny eur, je určený na operačnú podporu migračného úradu.

Ministerstvo tiež z eurofondov prispeje 2,5 milióna eur na nákup terénnych vozidiel. V rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť boli schválené tri projekty. Jeden z nich, vo výške 2 milióny eur, financuje údržbu informačných systémov.

Druhý projekt, s alokáciou niečo málo cez 5 miliónov eur, má za cieľ zlepšiť interoperabilitu a kvalitu výmeny biometrických údajov. Tretí projekt, s príspevkom vyše 2,1 milióna eur, posilní medzinárodnú spoluprácu v oblasti obchodovania so zbraňami.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Taraba projekt na ochranu stepných vtákov nepodporí. Tým hrozí vyhynutie

Minister životného prostredia Tomáš Taraba zamietol spolufinancovanie projektu na ochranu stepných vtákov s tým, že na Slovensku nie sú stepi.

Šéf envirorezortu informoval na sociálnej sieti, že Slovensko žiadne stepi nemá. Slovenská ornitologická spoločnosť BirdLife Slovensko upozornila, že ide o politický krok, na ktorý doplatia najohrozenejšie vtáčie druhy, farmári aj vidiecka krajina. Stepi sú podľa organizácie súčasťou slovenskej prírody.

"Posledná kvapka medzi mnou a mimovládkami bola, že som im nepodpísal posledný balík ich projektov. Jeden bol o tom, ako analyzovať stepné vtáky na Slovensku, ktoré žiadne stepi nemá," uviedol Taraba.

Projekt mal podľa SOS/BirdLife Slovensko podporiť pasienkarstvo a obnovu stepných biotopov, ktoré sú poslednými útočiskami pre stepné druhy. Tvrdí, že zastavením podpory príde SR o milión eur, ktorý mohol z daní a odvodov z tohto projektu poputovať do štátnej pokladnice.

Väčšina výdavkov by podľa ochranárov išla priamo do regiónov na podporu poľnohospodárov, živnostníkov, služieb a miestnych obyvateľov, pričom hlavnú časť financovania by poskytla Európska komisia. Bez potrebného manažmentu hrozí vyhynutie niektorých druhov, ktoré sa už nachádzajú na pokraji vyhynutia.

Odborníci zdôrazňujú, že stepi sú dôležitou súčasťou slovenskej prírody a zaberajú takmer 2,4 milióna hektárov. Domnieva sa, že ďalšie zhoršenie stavu neunikne pozornosti ani EK, ktorej envirorezort pravidelne reportuje stav ochrany druhov európskeho významu.

(tasr)

Minúta  |  

Po 200 rokoch našli neznámy valčík, ktorý zrejme skomponoval Chopin

Objavená skladba nie je priamo podpísaná umelcom, ale viaceré znaky ukazujú, že je skutočne dielom Chopina.

Takmer 200 rokov po napísaní bola objavená hudobná skladba, o ktorej sa predpokladá, že je dielom poľského skladateľa Fryderyka Chopina.

Ide o doteraz neznámy valčík, ktorý našiel kurátor Robinson McClellan v trezore newyorskej Morganovej knižnice a múzea. Ide o rukopis datovaný do obdobia medzi rokmi 1830 až 1835, informuje BBC.

Skladba nie je podpísaná Chopinom, ale obsahuje jeho rukopis a charakteristický štylizovaný basový kľúč. Partitúru už overil odborník na Chopina. McClellan tvrdí, že podľa výsledkov sú si na 98 percent istí, že ide skutočne o Chopinovo dielo.

Fryderyk Chopin bol poľský hudobný skladateľ, ktorý prežil časť života vo Francúzsku, kde aj zomrel. Je známy predovšetkým ako skladateľ klavírnych skladieb. Celkovo počas svojho relatívne krátkeho života skomponoval asi 250 diel.

Zomrel v roku 1849 vo veku 39 rokov. Ako oficiálny dôvod smrti sa uvádzajú zdravotné problémy spôsobené tuberkulózou, ale spomína sa tiež dedičná cystická fibróza.

(bra)

Minúta  |  

Európsky súd: Slovenské orgány zlyhali vo vyšetrovaní obchodovania s ľuďmi

Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že slovenské orgány nevyvinuli dostatočné úsilie pri vyšetrovaní obchodovania s ľuďmi, čo viedlo k priznaniu odškodného pre sťažovateľku.

V prípade sťažovateľky, ktorá bola obeťou obchodovania s ľuďmi, nedodržala Slovenská republika svoju povinnosť viesť účinné vyšetrovanie dôvodného podozrenia z obchodovania s ľuďmi. Rozhodol o tom Európsky súd pre ľudské práva. Ministerstvo spravodlivosti o tom informovalo na svojom webe.

Ministerstvo spravodlivosti, že Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v rozsudku konštatoval, že slovenské orgány nevyvinuli dostatočné úsilie na účinné preskúmanie prípadu sťažovateľky, identifikovanej ako obeť obchodovania s ľuďmi v Spojenom kráľovstve, ktorá popísala svoj prevoz, pobyt a repatriáciu. Súd upozornil na to, že jej nízky vek a sociálna zraniteľnosť mali byť signálmi pre dôkladnejšie vyšetrovanie.

ESĽP kritizoval aj dĺžku konania, ktoré sa ťahalo od roku 2012 do 2021, kedy bolo definitívne ukončené rozhodnutím Ústavného súdu SR. Súd uznal, že slovenské orgány porušili svoje povinnosti a vyšetrovanie nebolo dôsledné.

Na základe zistení súd priznal sťažovateľke odškodné vo výške 26-tisíc eur za nemajetkovú ujmu a 15-tisíc eur za trovy konania. Prípad sa týkal jej prevozu do Veľkej Británie, kde vykonávala prostitúciu. Po návrate na Slovensko s pomocou Medzinárodnej organizácie pre migráciu bola zaradená do programu pre obete obchodovania s ľuďmi.

Slovenské orgány začali trestné konanie na základe oznámenia Slovenskej katolíckej charity, no sťažovateľka namietala, že nebola riadne uznaná ako obeť obchodovania, čo jej znemožnilo získať potrebnú podporu. Rovnako tvrdila, že vyšetrovanie prebiehalo necitlivo a musela opakovane vypovedať o traumatizujúcich udalostiach bez ohľadu na svoj zdravotný stav.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Majerský z KDH: Sme svedkami vládnej krízy

Predseda opozičných krseťanských demokratov tak reagoval na utorkové dianie v parlamente, keď plénum nebolo uznášaniaschopné.

"Spomeňte si na sobotňajšie diskusie, ako vládni predstavitelia, koaliční poslanci, svätosväte tvrdili, ako sú usporiadaní a majú dostatočné množstvo hlasov na to, aby im prechádzali zákony. Prešli tri dni a dnes sme svedkami toho, že nie sú schopní otvoriť hlasovanie k jednotlivým bodom," poznamenal Milan Majerský.

Parlament nebol pri utorkovom hlasovaní uznášaniaschopný. V pléne sa neprezentovalo dostatok poslancov, bolo ich len 75. Na doobedňajšom hlasovaní sa malo rozhodnúť aj o opozičných návrhoch na odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) a šéfa rezortu spravodlivosti Borisa Suska (Smer).

Huliakovci sa vzbúrili. Koalícia nateraz stratila v parlamente väčšinu

Mohlo by Vás zaujímať Huliakovci sa vzbúrili. Koalícia nateraz stratila v parlamente väčšinu

(tasr)

Minúta  |  

Približne 170 lekárov v Trnave podalo výpoveď. Žiadajú dodržiavanie dohodnutých memoránd

29. októbra podali trnavský lekári z nemocníc hromadné výpovede.

Situáciu pred týždňom avizoval šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Výpovede sa týkajú lekárov z univerzitných, fakultných a väčšiny malých aj súkromných nemocníc, pričom najviac sú postihnuté vyťažené oddelenia ako chirurgia, gynekológia, interné a kardiológia. Túto správu priniesol portál sme.sk.

Visolajský upozornil, že bez týchto lekárov nie je možný chod slovenských nemocníc. Pre Lekárske odborové združenie je zásadné vytvorenie systému, ktorý zabezpečí dostatok zdravotníkov v nemocniciach. Trvajú na dodržiavaní ôsmich bodov memoranda podpísaného s vládou v roku 2022.

„Samotné mzdy problém slovenského zdravotníctva nevyriešia. Je potrebné realizovať osem opatrení, aby sme pomohli nášmu zdravotníctvu. Preto tlačíme na vládu výpoveďami už po tretíkrát,“ dodal Visolajský.

V trnavskej nemocnici podáva výpoveď viac ako polovica lekárov, pričom k dnešnému dňu sa ich počet zvýšil na 170 z približne 300, pričom výpovede sú evidované zo všetkých oddelení okrem jedného. Bez týchto lekárov by nemocnica nedokázala reálne fungovať.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.