Podľa včelárov si včely väčšinu sezóny nosia len asi toľko medu, koľko samy minú na svoju potrebu. Uvádza sa, že pre svoju potrebu minú ročne cca 50 – 100 kg medu. Potom sú podľa lokality 2 až 3 hlavné znášky. Jedna trvá cca 7 až 10 dní, počas ktorých včely donesú najviac medu (teda nektáru, ktorý potom v úli spracujú na med), ktorý bude aj na vytáčanie pre včelára. Ak je počas týchto hlavných znášok zlé počasie, včely med nedonesú.
Na miestach, kde kedysi boli maliny, je dnes len tráva
Pán Michal Burda včelári od detstva. Vášeň k tejto práci zdedil po svojom otcovi a jeho súrodenci jej prepadli tiež. Včelstvo má v Slovenskom raji a tvrdí, že horšiu sezónu ešte nemali. Hneď však dopĺňa: vďaka aj za to málo. Príčinu nedostatku medu vidí v dramatických výkyvoch teplôt od jari až po jeseň. „Najmä vysoké teploty v lete, čo spôsobilo vysúšanie nektáru v rastlinách. Na obed som nie raz nameral na včelnici v tieni v lesnom poraste aj 32 stupňov,“ hovorí smutne. Avšak zdôrazňuje, že „zásluhu“ na tomto stave majú aj iné prírodné anomálie. „Na miestach, kde som niekedy oberal černice, maliny, rastie dnes už len tráva. Kde boli lúky plné kvetov, motýľov, ôs, čmeliakov, je dnes zopár kvietkov a len občasne nejaký motýľ,“ dodáva. Vraví, že v Slovenskom zväze včelárov v Poprade sú aj takí, ktorí sú so sezónou spokojní. „Je ich ale málo. Pomohli si vysadením medonosných rastlín, prípadne na určitom konkrétnom mieste niečo zamedovalo,“ objasňuje. M. Burda má okolo 30 rodín a zvyčajne máva na jar med javorový, zmiešaný kvetový a medovicový. „Tento rok len repkový, včielky zalietavali k Hranovnici, kde bola repka vysadená. Včely boli počas celej sezóny vo výbornej kondícii. Ale musel som prikrmovať aj v lete, keď boli výpadky v znáške, to som robil skutočne po prvý raz,“ zhodnotil. A ako vidí budúcnosť? „Devastujeme, ničíme, otravujeme vzduch a vodu... mám skôr obavy,“ dodal.
