VÝCHODNÉ SLOVENSKO – Extrémne výkyvy počasia, málo medonosných rastlín, zdevastované lúky, otrávená voda, otrávený vzduch. Aj to sú príčiny tohtoročného nedostatku medu. Včelári si takúto sezónu nepamätajú. Včelám, aby prežili, museli pomôcť prikrmovaním a ponechaním celej znášky medu včelím rodinám.
Podľa včelárov si včely väčšinu sezóny nosia len asi toľko medu, koľko samy minú na svoju potrebu. Uvádza sa, že pre svoju potrebu minú ročne cca 50 – 100 kg medu. Potom sú podľa lokality 2 až 3 hlavné znášky. Jedna trvá cca 7 až 10 dní, počas ktorých včely donesú najviac medu (teda nektáru, ktorý potom v úli spracujú na med), ktorý bude aj na vytáčanie pre včelára. Ak je počas týchto hlavných znášok zlé počasie, včely med nedonesú.
Na miestach, kde kedysi boli maliny, je dnes len tráva
Pán Michal Burda včelári od detstva. Vášeň k tejto práci zdedil po svojom otcovi a jeho súrodenci jej prepadli tiež. Včelstvo má v Slovenskom raji a tvrdí, že horšiu sezónu ešte nemali. Hneď však dopĺňa: vďaka aj za to málo. Príčinu nedostatku medu vidí v dramatických výkyvoch teplôt od jari až po jeseň. „Najmä vysoké teploty v lete, čo spôsobilo vysúšanie nektáru v rastlinách. Na obed som nie raz nameral na včelnici v tieni v lesnom poraste aj 32 stupňov,“ hovorí smutne. Avšak zdôrazňuje, že „zásluhu“ na tomto stave majú aj iné prírodné anomálie. „Na miestach, kde som niekedy oberal černice, maliny, rastie dnes už len tráva. Kde boli lúky plné kvetov, motýľov, ôs, čmeliakov, je dnes zopár kvietkov a len občasne nejaký motýľ,“ dodáva. Vraví, že v Slovenskom zväze včelárov v Poprade sú aj takí, ktorí sú so sezónou spokojní. „Je ich ale málo. Pomohli si vysadením medonosných rastlín, prípadne na určitom konkrétnom mieste niečo zamedovalo,“ objasňuje. M. Burda má okolo 30 rodín a zvyčajne máva na jar med javorový, zmiešaný kvetový a medovicový. „Tento rok len repkový, včielky zalietavali k Hranovnici, kde bola repka vysadená. Včely boli počas celej sezóny vo výbornej kondícii. Ale musel som prikrmovať aj v lete, keď boli výpadky v znáške, to som robil skutočne po prvý raz,“ zhodnotil. A ako vidí budúcnosť? „Devastujeme, ničíme, otravujeme vzduch a vodu… mám skôr obavy,“ dodal.
Nadprodukciu medu už máme za sebou
Podľa včelára Vladimíra Sokola včely a ich produkcia sú úzko späté s prírodnými podmienkami. Ak je včelstvo zdravé a početné a príroda štedrá, dokáže ponúknutú hojnosť z prírody vo forme medu priniesť a zásobiť sa na nasledujúce neprajné chvíle. „Taký rok bol 2022. No túto harmóniu rajských podmienok vie dokonale človek včelám narušiť. Zoberie im všetok med a nechá ich napospas opäť prírode. S lahodením si, že je teplo a ešte si včely niečo donesú,“ hodnotí s tým, že za tohtoročnými nedostatkami tiež vidí výkyvy počasia. „No tým, že sme všetci svedkami veľkých výkyvov v počasí, aj včelstvá s takýmto priebehom neustále zápasia – chlad, horúčava, sucho, daždivo. A v tomto roku to platilo do bodky. Jar bola chladná a mokrá, rozhodujúce mesiace pre produkciu medu – apríl, máj a jún – boli neprajné pre znáškové podmienky pre včelstvá. To sa podpísalo na produkcii medu v roku 2023,“ objasňuje a dodáva, že produkcia sa pohybovala iba na úrovni od 15 % do 40 % oproti roku 2022. „Takéto zlé podmienky tu už boli. No včelári a aj všeobecne ľudia majú krátku pamäť. A vo včelárení i farmárčení to platí obzvlášť. Akákoľvek produkcia potravín i medu je vždy závislá od priebehu počasia. A to, žiaľ, nevieme ovládať,“ myslí si V. Sokol, podľa ktorého je éra nadprodukcie už za nami. „Je veľká časť včelárov, ktorá je náchylná na zveličovanie, či už v nadpriemernej alebo podpriemernej produkcie medu. Je potrebné stáť s nohami na zemi, a nie lietať s myšlienkou o veľkej produkcii medu v budúcom roku. Éra nadprodukcie a zvyšovania výkonu je už za nami. A to by sme si mali uvedomiť všetci,“ dodal.
Problém mali najmä BIO včelári
Zníženú produkciu medu vnímajú aj v iných častiach Slovenska. Podľa dostupných informácií katastrofický rok pre včelárov s nedostatkom medu bol v okresoch Partizánske a Medzilaborce. V Partizánskom bola tento rok len jedna znáška medu z posadenej repky. Tí, ktorí majú včely v dedinách pri poliach, vytáčali med 1x, ďalšie znášky kvôli počasiu nemali. No napríklad BIO včelári, ktorí mali včely v lese, mimo doletu poľnohospodárskych plôch, nemali med vôbec. Tí totiž musia byť vzdialení 3 km od polí ošetrovaných pesticídmi. BIO včelári musia nechať včelám med aj na zimu, čo obyčajní včelári vyriešia zakŕmením cukrom. V takom prípade, keď si včely nedonesú ani pre seba dosť medu na zimovanie, musí BIO včelár žiadať o výnimku v ÚKSUP, aby mohol zakŕmiť aspoň BIO cukrom. Ten je však drahší a ťažšie sa zháňa. Čo môžu urobiť včelár a samotní ľudia, aby sa v budúcnosti predišlo takémuto stavu? Proti extrémnemu počasiu sa, žiaľ, bojovať nedá. No bojovať môžeme proti klimatickej kríze, snažiť sa ju riešiť, čo je úloha všetkých.