Prvým dôvodom je, že Strickland bol – zdá sa – odvolaný pre svoje konzervatívne názory. Bývalý tylerský biskup väčšinou na Twitteri (neskôr sieti X) publikoval jasne konzervatívne stanoviská v otázkach viery, ochrany života, manželstva, a ďalších tém. Občas kritizoval aj samotného pápeža Františka za to, že sa o týchto témach vyjadruje nejednoznačne.
Jeho najkontroverznejší príspevok týkajúci sa súčasného pontifika bol publikovaný v máji tohto roku, keď okrem iného napísal: „Verím, že pápež František je pápež, ale je čas, aby som povedal, že odmietam jeho program podkopávania pokladu viery.“
Len o niekoľko týždňov nato sa v jeho prípade začalo diať to, čo na Slovensku poznáme z kauzy Bezák (čím nechcem porovnávať osoby, ale len postup v prípade odvolania oboch biskupov). Populárny biskup mal v júni vizitáciu. O niekoľko mesiacov nato, 9. novembra, ho požiadali, aby odstúpil. On to odmietol, a preto ho pápež 11. novembra „uvoľnil“ z funkcie. Správa zo šetrenia nebola zverejnená. Vatikán dôvod odvolania neuviedol.
Problematický konzervatívec
V Stricklandovom prípade však existuje až priveľa indícií, ktoré ukazujú, že dôvodom jeho odvolania boli jeho konzervatívne postoje.
Prvú indíciu ponúkajú americké zdroje, ktoré všetky zmieňujú biskupove vyjadrenia na sociálnych sieťach. Samozrejme, niektoré v tom vidia väčší podiel, iné menší. No spomínajú ich všetci. Pritom tí, ktorí im pripisujú menší význam, majú väčšinou slabé karty.
A to z jednoduchého dôvodu- diecéza Tyler je podľa všetkého vo výbornej kondícii. V jej seminári je aj napriek tomu, že je taká malá, spolu 21 seminaristov, čo je na počet kňazov a počet veriacich úctyhodné číslo. Okrem toho, diecéza si vedie dobre aj finančne, v roku 2021 sa jej napríklad podarilo splniť ciele v oblasti príjmov vo výške 2,3 milióna dolárov už v polovici roka.
Dôveryhodne nepôsobia ani reči o tom, že biskup neviedol dobre miestnu strednú školu a je rozhádaný s kňazmi či ľuďmi vo vedení diecézy. A to preto, že prípad, ktorý v médiách najviac rezonoval, teda abdikácie niektorých ľudí z vedenia diecézy vrátane generálneho vikára, sa odohral ešte v roku 2018. Navyše, veriť tomu, že Vatikán prišiel šetriť situáciu v diecéze a rozhodol sa odvolať biskupa za to, že sa nepohodol s generálnym vikárom a zopár ďalšími ľuďmi v diecéze či na strednej škole, je ťažko uveriteľná. Obzvlášť ak vieme, že vo svete máme diecézy, ktoré sužujú sexuálne škandály, finančné problémy, či úplná svojvoľnosť kňazov. A biskupi sú stále na svojich miestach.
Trocha svetla do celého prípadu vnáša aj biskup, ktorý dal krátko po svojom odvolaní rozhovor portálu LifeSiteNews, kde uviedol: „Stojím za všetkými vecami, ktoré boli uvedené ako sťažnosti proti mne. Viem, že som nezaviedol Traditiones Custodes (pápežovo obmedzenie tradičnej latinskej omše z roku 2021, pozn. red.), dôvodom bolo, že nemôžem vyhladovať časť svojho stáda."
Zaujímavé na jeho reakcii je, že za svojím odvolaním nevidí priamo pápeža Františka, ale „sily,“ ktoré „na neho pôsobia a ovplyvňujú ho, aby robil takéto rozhodnutia."
Druhým dôvodom, prečo na Stricklandovi záleží, je práve to, že vlastne nebol veľmi významným prelátom. To ukazuje, že Vatikán vedie boj proti konzervatívcom prísnejšie ako doposiaľ. Kým v minulosti boli z funkcií odstavení len konzervatívni biskupi vo vysokých pozíciách ako kardináli Burke, Müller, Sarah, Pell, či arcibiskup Ganswein, prípad Strickland ukazuje, že „čistky“ už idú hlbšie a môžu sa týkať aj biskupov, ktorí sa doteraz mohli cítiť neohrozene.
Mnohým tu určite napadne meno Athansius Schneider, vplyvný konzervatívec, ktorý pôsobí v Kazachstane a ktorého vyjadrenia voči pápežovi Františkovi sú ešte ostrejšie ako sú tie Stricklandove.
Rozhodnutie v prípade Strickland však určite nepridá na pohode ani americkým biskupom, ktorých pápež v poslednom čase dosť často kritizuje.
Fernández zvyšuje tempo
Druhým menom, ktoré ukazuje, že boj v cirkvi sa odstáva do horúcej fázy, je kardinál Victor Manuel Fernández, nový prefekt Dikastéria pre náuku viery.
Ten bol menovaný len nedávno, no zdá sa, že od začiatku robí s oduševnením robotu, na ktorú bol do Vatikánu povolaný. V „gumenej“ odpovedi na dubiá piatich kardinálov otvoril možnosť požehnávať homosexuálne páry, pripustil, že náuka cirkvi sa môže meniť či naznačil, že kňazi by mali dať rozhrešenie každému, kto príde na spoveď, bez ohľadu na to, či vyjadrí snahu polepšiť sa, alebo nie.
Pri dubiách od českého kardinála Duku zas potvrdil, že kňazi môžu dávať prijímanie aj rozvedeným a znovuzosobášeným, aj keď nevyjadria snahu žiť spolu ako brat a sestra.
No a najnovšie uviedol, že pokrstené môžu byť aj osoby, ktoré podstúpili či podstupujú proces zmeny pohlavia, alebo deti, ktoré vychováva homosexuálny pár, a to dokonca aj v tom prípade, že k dieťaťu prišli pomocou hanebného spôsobu surogátneho materstva.
Samozrejme, odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Vypracoval ju kardinál Müller, ktorý pôsobil ako strážca viery v časoch Benedikta XVI., podľa ktorého je toto rozhodnutie v rozpore nielen s učením Tomáša Akvinského o krste, ale aj s vôbec najstarším oficiálnym dokumentom cirkvi s názvom Traditio Apostolica, pochádzajúcim ešte z roku 200 po Kristovi. Tento dokument vymenúva kritériá na prijatie, odmietnutie či odloženie vstupu do katechumenátu a na prijatie krstu, pričom požaduje, aby sa „zanechali všetky pochybné povolania, nezákonné partnerstvá a akékoľvek nemorálne správanie, ktoré sú v rozpore so životom v milosti krstu.“
„Neviestka, smilník, ten, kto sa mrzačí, a každý, kto robí niečo, o čom sa nehovorí, má byť [z katechumenátu a krstu] vylúčený," cituje dokument kardinál Müller.
„Je mätúce a škodlivé, keď sa Magistérium opiera o terminológiu nihilistickej a ateistickej antropológie, a tak akoby jej nepravdivému obsahu prepožičiavalo status legitímneho teologického názoru v cirkvi,“ hodnotí Fernándezov dokument Müller.
To celé ukazuje na dva problémy. Prvý je, že zatiaľ čo v minulosti dokázal František vyprodukovať jeden takýto dokument raz za dva roky, dikastérium na čele s Fernándezom to zvláda v priemere raz za dva mesiace.
Druhý je, že časť cirkvi nemá v úmysle Fernándeza rešpektovať a o jeho dokumentoch si myslí to, čo k nim píše kardinál Müller. Teda, že sú heretické.
A to všetko dokopy znamená, že na hlavných bojiskách cirkvi, teda v Amerike a v Ríme, prituhuje. Ak si k tomu pripočítame vývoj v Nemecku a ďalších krajinách Západu a Južnej Ameriky, je jasné, že situácia sa nebude upokojovať, ale ešte viac hrotiť. A teda, že sme prešli do horúcej fázy konfliktu.
