Matej Gašparovič

Igor Matovič sa v niečom na svojich premiérskych predchodcov podobá a v niečom líši. Rád sa uprostred krízy odmlčí – no nie preto, že by šiel za medveďmi. Týždeň ho nebolo počuť, dokonca sa odmlčal aj na Facebooku, na závisláka pozoruhodný výkon. Predpokladajme, že tento čas využil na rokovania a včera vedel, čo robí, pretože včerajšia tlačovka bol pokus o dve veci: poníženie Sulíka a poníženie kritikov Veroniky Remišovej v jej strane (Kolíková von z vlády, Šeliga dole v parlamente).

Dá sa tak zachovať vláda? To je otázka na Veroniku Remišovú a pár ľudí okolo nej.

Vráťme sa však k Matovičovi. Vzhľadom na jeho minulosť aj politický charakter bolo pravdepodobné, že nevyčkáva len tak pre nič za nič, ale kdesi v zákulisí spriada rafinovaný protiúder. Už pri koaličných vyjednávaniach o generálnom prokurátorovi sme videli, že verejný útlm a naťahovanie času nesvedčí o jeho bezradnosti, ako to pôsobilo navonok, ale ide skôr o súčasť taktiky.  Vyznáva pomalé dlhé varenie súpera, času je dosť. Na vypočutie všetkých poslancov na klube, aj oponentov vo vláde.

Premiér sa načas stratil z obzoru, čím sa pozornosť presunula na zvyšných „rozbíjačov koalície“, ktorým tak zostal v rukách Čierny Peter. Kým on sám v tichej komore spriadal plán, ako vykĺznuť z pasce, do ktorej bol zahnaný.