Charita v Prešove má v útulku a nocľahárni takmer plný stav. Prichýlia každého núdzneho

Gréckokatolícka charita v Prešove prevádzkuje na ulici Pod Táborom útulok a nocľaháreň pre tých, ktorí nemajú vlastný domov. Kapacitne dokážu v nocľahárni prijať 22 nocujúcich a v útulku, kde sú už stáli prijímatelia, ktorí sa tam zdržiavajú aj počas dňa, je v súčasnosti ubytovaných 86 prijímateľov tejto služby, čo je aj kapacita útulku. „Nocľaháreň slúži iba na prenocovanie. Tam prichádzajú ľudia od 18. hod. a o 6.30 hod. odchádzajú. Cez deň sú vonku, alebo môžu využiť naše nízkoprahové denné centrum, ktoré je otvorené počas pracovných dní od 7. do 16. hod., večer sa zas vrátia na prenocovanie. V útulku je pobyt celodenný, sú v ňom ľudia mladí aj starí, muži aj ženy,“ vysvetľuje Ľubomír Vozňak, vedúci PSS a CSPS v Prešove.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťOpatrenia v Kežmarku majú výrazne zlepšiť lokálne povodňové stavy

Ľ. Vozňak pracuje v tomto zariadení s prestávkou už takmer 15 rokov, ako vedúci tri roky. Pozná každého, kto v zariadení býva. Pozná ich osudy, povahy, schopnosti aj nálady. Keď ide po chodbe, všetci ho zdravia a potľapkávajú po pleci, venujú mu srdečný úsmev. Sprevádza nás po budove a predstavuje priestory útulku, v ktorých bývajú ľudia s rôznymi životnými skúsenosťami a trápeniami. „Sú tu takí, čo prišli o bývanie kvôli alkoholu, tých je väčšina. Tiež takí, ktorým sa rozvrátili rodiny, alebo prišli o prácu a ostali na ulici. Väčšina z nich má nejaký príjem. Pracujú, sú na dávkach v hmotnej núdzi, alebo majú invalidné alebo starobné dôchodky,“ upresňuje s tým, že z týchto peňazí si pobyt aj hradia. Ide však o symbolické poplatky. Za jednu noc v nocľahárni zaplatia 1 euro. Za jeden deň pobytu v útulku od 1 po 3,30 eura, v závislosti od možností prijímateľov. „Vyzbieraním peňazí nijako nesplatíme náklady, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie. Ide však o to, aby sme ich učili zodpovednosti. Aby sa naučili, že nie všetko je zadarmo, to by nebolo dobré,“ myslí si vedúci útulku.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťNový fenomén v Prešove: Americký FLAG futbal pohltil deti aj dospelých a pripomína šach v pohybe

Útulok a nocľaháreň fungujú po celý rok. Časom sa dokonca znížil rozdiel medzi počtom ubytovaných v lete a v zime. „Každý si myslí, že v zime tu máme ľudí najviac. No ja vnímam, že ich je dosť po celý rok. V súčasnosti tu máme 100 nocujúcich, počas minulého leta to bolo 90,“ uvádza Ľ. Vozňak. Pre ubytovaných fungujú rovnaké pravidlá. „Ubytujeme všetkých, s výnimkou agresívnych osôb. Jedinou podmienkou prijatia je, že musí byť osoba sebestačná,“ dodal. V útulku však funguje určitý denný režim. „Máme rozvrh pracovných činností. Prijímatelia robia drobné práce, najčastejšia je výroba podpaľačov z drevených prepraviek, ktoré si ľudia môžu kúpiť. Tí šikovnejší šijú plachty, obliečky, tašky. Máme prijímateľov, ktorí počas dňa predávajú náš vlastný časopis Cesta. Každé ráno sú ranné modlitby pracovníkov a prijímateľov, ktorí sa chcú pomodliť. V stredu sú liturgie a kolegovia s nimi majú biblické školy, ale aj skupiny, ktoré sa venujú závislostiam. Momentálne máme veľké upratovanie, umývanie okien, čistenie matracov. Medzitým trávia čas, ako chcú,“ upresňuje s tým, že ľudia bez domova sa u nich stravujú samostatne, jedlo si vedia pripraviť v kuchynkách. Počas týždňa sa však raz denne vydáva polievka s pečivom.

Mohlo by vás zaujímať

RozhovorPrimátor František Oľha: Na funkciu primátora som nekandidoval, aby som zarobil

Náklady na chod zariadenia hradia z príjmov od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Prešovského samosprávneho kraja a mesta Prešov. Veľkú časť príjmu tvoria aj 2 % z dane. Útulok zamestnáva 16 pracovníkov. Budova patrí Gréckokatolíckej charite, stojí však na mestských pozemkoch, ktoré majú v nájme. V posledných rokoch dokázala charita získať peniaze z rôznych projektov. Z nich boli schopní zatepliť budovu, vymeniť okná a časť strechy. Od 1. januára 2024 majú v pláne rozšíriť kapacitu lôžok nocľahárne zo spomínaných 22 na 32. „Všetky sa presunú do vedľajšej budovy za útulkom. Bude to lepšie. Pre prijímateľov nocľahárne to bude dostupnejšie a nebudú rušiť tých, ktorí žijú v útulku a už nejako pracujú na zlepšení svojej situácie. Chceme, aby mali pokojnejšie prostredie,“ vysvetľuje. Pracovanie na zlepšení svojej situácie totiž prináša výsledky. V útulku sa podarilo postaviť sa na vlastné nohy už desiatkam prijímateľov. Dokázali sa dostať zo závislosti, nájsť si prácu a sociálne bývanie.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťNa benzínke na Trojke nenatankujete. Je v rekonštrukcii

Dodnes sa do priestorov Pod Táborom mnohí vrátia, aby sa poďakovali. Celková odozva ľudí, ktorým charita takto pomáha, je rôznorodá. „Sú takí, ktorí to berú tak, že my sa musíme o nich postarať a neuvedomujú si, že za ich situáciu my nemôžeme. Niektorí sem prídu a očakávajú interhotel. Potom sú nespokojní. Ale aj to im vysvetľujem ako príležitosť – ak nie sú spokojní, je v ich rukách niečo urobiť, niečo zmeniť. My tu nie sme na to, aby sme všetky veci robili za nich. Našou prácou im  pomáhame, navedieme ich na správnu cestu a oni musia tou cestou ísť už samostatne,“ dodáva Ľ. Vozňak.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťV Tatrách bude zimovať takmer tisícka kamzíkov

Ten prišiel prvýkrát do prešovského útulku v roku 2005 na pastoračnú prax. Od roku 2015 v ňom pracuje po niekoľkoročnej prestávke opäť na plný úväzok. Aj po rokoch vidí v tejto práci veľký význam. „Boli a prídu stále také chvíle, ktoré ma nútia pomýšľať na inú prácu. No stále ma tu čosi drží. Kým vnímam, že tu som potrebný a viem to viesť a dať tomu niečo, tak ostávam. Vždy keď prídem do práce, prejdem sa po chodbe, ľudia ma pozdravia, prihovoria sa, podajú ruku… Vtedy si poviem: Ešte ostanem. Je mi to srdcu blízke,“ dodal na záver.