Preskočiť na obsah
  |  

Švédsko prerušilo s Gruzínskom spoluprácu na vládnej úrovni

Rozhodnutie o pozastavení spolupráce vo Švédsku prijali minulý týždeň ešte pred sobotňajšími parlamentnými voľbami v Gruzínsku.

Dôvodom tohto kroku sú obmedzenia voči skupinám občianskej spoločnosti v Gruzínsku. Pre agentúru AFP to v utorok uviedol švédsky minister pre zahraničný obchod Benjamin Dousa.

„Vývoj v Gruzínsku je veľmi znepokojujúci. Pokusy gruzínskej vlády brániť občianskej spoločnosti v krajine v plnení jej demokratickej úlohy, okrem iného prostredníctvom reštriktívnej legislatívy, musia mať dôsledky," vyhlásil Dousa.

Švédsko zároveň podľa ministra zvýšilo svoju pomoc gruzínskym organizáciám občianskej spoločnosti o približne 2,1 milióna eur. Dousa vysvetlil, že Štokholm je pripravený obnoviť spoluprácu s Gruzínskom, hneď ako sa vráti na cestu k Európskej únii. Krajina musí podľa neho predovšetkým zrušiť svoj zákon o zahraničnom vplyve a zlepšiť občianske práva Gruzíncov vrátane LGBTI osôb.

„Je jasné, že gruzínska spoločnosť chce viac Európy a Švédsko chce byť jej dlhodobým partnerom. Tento rok Ukrajina a Moldavsko pokročili vo svojich prístupových procesoch do EÚ. Naše dvere sú otvorené, keď bude Gruzínsko pripravené urobiť to isté. Je na Gruzínsku, aby sa tejto príležitosti chopilo," dodal švédsky minister.

Politickú stranu Gruzínsky sen, ktorá je pri moci od roku 2012, opozícia už niekoľko mesiacov obviňuje z toho, že odvádza Tbilisi od jeho cieľa vstúpiť do EÚ a zbližuje svoje vzťahy s Ruskom.

V sobotu sa uskutočnili v krajine parlamentné voľby. Zvíťazil v nich Gruzínsky sen, no prozápadné opozičné strany odmietli uznať výsledky hlasovania, ktoré boli podľa nich sfalšované v prospech vládnucej strany. V pondelok večer vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí a požadovali nové voľby, pričom mnohí mávali vlajkami Európskej únie a Gruzínska.

(tasr)

  |  

Správu NP Veľká Fatra povedie nová riaditeľka, oznámil envirorezort

Nová poverená riaditeľka Jana Gráfová doteraz pôsobila v Správe NP Veľká Fatra na pozícii vedúcej odboru ochrany prírody a krajiny.

Gráfová na riaditeľskom poste strieda Romana Fajtha, ktorého minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) poveril od 29. októbra riadením Štátnej ochrany prírody SR.

Envirorezort nešpecifikoval, kedy plánuje vyhlásiť výberové konanie na riaditeľský post.

(tasr)

  |  

Muž čelí obvineniu za falošnú bombovú hrozbu

Z trestného činu šírenia poplašnej správy polícia obvinila 27-ročného muža z obce v okrese Michalovce, stíhaný je na slobode.

V prípade z konca júla ohlásil anonym telefonicky na tiesňovú linku 112 bombu v meste, pričom hneď zložil telefón. „Ak sa mu vina preukáže, hrozí mu podľa zákona trest odňatia slobody na jeden až päť rokov," informovala prešovská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová.

Ako uviedla, lokalizáciou mobilného telefónu zistili, že oznamovateľ sa nachádza medzi mestom Humenné a obcou Závadka.

„Keďže sa oznámenie nezakladalo na pravde a spôsobilo nebezpečenstvo vážneho znepokojenia obyvateľstva v dotknutej lokalite, okresný vyšetrovateľ v Humennom začal trestné stíhanie pre trestný čin šírenia poplašnej správy," priblížila Ligdayová. Vyšetrovanie podľa polície preukázalo, že volajúcim bol obvinený.

(tasr)

  |  

Duchovný vodca Iránu Chameneí je ťažko chorý, nahradiť by ho mohol syn

Chameneí nastúpil do funkcie v roku 1989, v súčasnosti sa pre jeho zlý zdravotný stav rozbehol tichý súboj o nástupníctvo.

Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Chameneí je podľa denníka The New York Times (NYT) ťažko chorý a jeho zdravotný stav sa nelepší. Na jeho miesto by údajne mohol nastúpiť jeho druhorodený syn Mojtaba Chameneí.

Doterajší najvyšší duchovný vodca svoju funkciu vykonáva už od roku 1989 a podľa insiderov je reálnym šéfom Iránu. Chameneího zhoršujúci sa zdravotný stav by zároveň mohol zapríčiniť neľútostný boj o jeho miesto a nástupníctvo.

Osemdesiatpäťročného duchovného by mohol nahradiť jeho druhý najstarší syn Mojtaba Chameneí, čo podľa doterajších správ vyvoláva „tichý súboj“ o nástupníctvo v rámci iránskych mocenských kruhov.

„Islamské revolučné gardy budú mať zásadné slovo pri výbere Chameneího nástupcu," doplnil izraelský denník The Jerusalem Post.

Zdravotný stav Chameneího sa stal závažnou témou najmä po tom, keď v máji pri leteckej nehode zomrel bývalý iránsky prezident Ebrahim Raisi, považovaný za jedného z možných kandidátov na túto funkciu.

Správa o Chameneího ťažkých zdravotných problémoch prichádza krátko po tom, keď Izrael odpovedal na iránsky balistický raketový útok zo začiatku októbra zasiahnutím niekoľkých vojenských cieľov v Iráne a údajne aj v Sýrii a Iraku.

Iránski predstavitelia uviedli, že nechcú eskaláciu s Izraelom, napriek tomu však rastie napätie medzi týmito krajinami, ktoré zahŕňa aj otázky vojenských stretov v regióne.

Chameneí nastúpil do funkcie po smrti zakladateľa islamskej republiky Rúholláha Chomejního v roku 1989. Je tak teraz, viac ako tridsať rokov po nástupe, pod drobnohľadom verejnosti aj zahraničných analytikov pre otázku svojho nástupcu, uzatvára The New York Times.

Text pôvodne publikovali na portáli Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

  |  

KDH žiada okrúhly stôl k nemocnici na Rázsochách, koalícii chce podať pomocnú ruku

Kresťanskodemokratické hnutie je presvedčené, že Slovensko potrebuje národnú nemocnicu na Rázsochách čo najskôr.

Opozičné hnutie KDH vyzýva vládnu koalíciu na zvolanie okrúhleho stola k otázke nemocnice Rázsochy v Bratislave. Podľa KDH stavba a rozvoj nemocničného systému vyžadujú viac ako jedno volebné obdobie. Na tlačovej konferencii to uviedol predseda hnutia Milan Majerský. KDH zároveň nevidí inú alternatívu k výstavbe národnej nemocnice na Rázsochách.

„Kresťanskodemokratické hnutie je pripravené baviť sa o systémových zmenách, lebo slovenské zdravotníctvo už malo dosť politikov, ktorí len rozprávali. V KDH máme reálne riešenia a chceme ich reálne ponúknuť. Preto ponúkame koalícii pomocnú ruku, ale nesmie to už ostať iba pri slovách, chceme reálne skutky," povedal poslanec Národnej rady SR František Majerský.

Zároveň poukázal na to, že o výstavbe národnej nemocnice na Rázsochách sa hovorí 42 rokov a začaté práce stáli 68 miliónov eur.

Podľa poslanca KDH Petra Stachuru by vláda mala prestať analyzovať výstavbu koncovej nemocnice a konať. „Nemôžeme si dovoliť ďalšie štyri roky rozmýšľať o lokalite. Potrebujeme národnú univerzitnú nemocnicu čo najrýchlejšie a Rázsochy sú najrýchlejším riešením," uviedol Stachura. Dodal, že Slovensko potrebuje veľkú nemocnicu pre vedu, vzdelávanie a špičkovú starostlivosť.

Vláda tento rok schválila výstavbu národnej nemocnice v bratislavskom Ružinove, ktorú by mali dokončiť do roku 2032. Na Rázsochách plánuje do roku 2031 postaviť Národný ústav detských chorôb.

(tasr)

  |  

Orbán: Voľby v Gruzínsku boli slobodné a demokratické

Maďarský premiér prišiel do krajiny len dva dni po voľbách, ktoré medzinárodní pozorovatelia požadujú pre viaceré podozrenia prešetriť.


Voľby v Gruzínsku, v ktorých zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen, boli slobodné a demokratické. V utorok to vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán počas jeho návštevy v Tbilisi.

Maďarský predseda vlády v prejave zablahoželal gruzínskemu ľudu k tomu, že "hlasoval za mier a nedovolil, aby sa... krajina stala druhou Ukrajinou".

Viktor Orbán pricestoval do Gruzínska v pondelok, len dva dni po parlamentných voľbách. Maďarský premiér ešte pred zverejnením konečných výsledkov zablahoželal k víťazstvu tamojšej proruskej vládnej strane. Stal sa zároveň prvým lídrom krajiny EÚ, ktorý pogratuloval Gruzínskemu snu k víťazstvu.

Maďarsko je v súčasnosti predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie. Šéf európskej diplomacie Josep Borell však upozornil, že Orbán počas návštevy Gruzínska nezastupuje Úniu. Jeho cestu skritizovali aj ministri zahraničných vecí 13 krajín EÚ vrátane Česka a Poľska.

Okrem víťazného Gruzínskeho sna prekonali päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu aj ďalšie štyri opozičné strany. Všetky odmietli uznať výsledky volieb a nový parlament plánujú bojkotovať.

Výsledky sú podľa agentúry Reuters ranou pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí si vo voľbách vyberali medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom, a opozíciou dúfajúcou v urýchlenie prístupového procesu s EÚ. Na protest vyšli v pondelok večer do ulíc Tbilisi desaťtisíce ľudí, ktorí požadovali nové voľby, pričom mnohí mávali vlajkami Európskej únie a Gruzínska.

Koalícia desiatok gruzínskych mimovládnych organizácií, ktoré pôsobili na voľbách ako pozorovatelia, údajne odhalila schému volebného podvodu a vyzvala na preverenie a anulovanie viac než 300 000 odovzdaných hlasovacích lístkov. Dôkazy, ktoré získala, podľa nej potvrdzujú, že išlo o vopred naplánovaný organizovaný podvod a jeho prípravy sa začali ešte pred voľbami.

Medzinárodní pozorovatelia vyjadrili znepokojenie z prípadov zastrašovania voličov, fyzických útokov voči nim, kupovania hlasov či prípadov viacnásobného hlasovania, oznámila v nedeľu Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Pozorovatelia vyzvali na prešetrenie takýchto incidentov a zároveň naliehali na ďalšie demokratické reformy v krajine.

(tasr)