Legenda o Metropolitnom inštitúte Bratislavy hľadajúcom veľké úspory a ako to nakoniec dopadlo

Plán Bratislava, predvolebný manuál Teamu Vallo, sa v časti Financie so sľubným podnadpisom Efektívna mestská pokladnica a úderným motivačným heslom „Bratislava sa o seba musí vedieť postarať“ zmieňuje, že jednou zo zásadných úloh MIB-u bude „identifikovať prevádzkové úspory vo všetkých oblastiach rozpočtu podrobnou revíziou výdavkov mesta, pričom potenciál úspory je aspoň 10 percent bežných výdavkov (25 miliónov eur)“.

Vallov tím ďalej načrtáva, že náklady na vytvorenie a prevádzku MIB-u budú niekde okolo 1 milióna eur ročne, ak bude mať 30 zamestnancov. Na to nadväzuje táto krásna veta: „Ak by každoročne mestu práca MIB ušetrila 10 miliónov eur, išlo by o investíciu s tisícpercentnou návratnosťou.“ Úžasné, nie? Efektívna organizácia, ktorá nielen, že si na seba zarobí, ale zarobí aj na to, čo popritom vymyslí, to je predsa sen každého komunálneho politika. A voliča.

A teraz späť od krásneho snenia do krutej reality.

Po svojom založení sa MIB rýchlo rozrástol na organizáciu s viac ako 60 zamestnancami a adekvátnym rozpočtom. Funguje už štyri roky a doteraz nepodnikol ani len pokus o revíziu akýchkoľvek výdavkov. Keby si aspoň dokázal zarobiť sám na seba, ale nedokáže. Naopak, čelil podozreniam z dohadzovania pozícií spriazneným ľuďom, keď sa v roku 2019 stal útočiskom neúspešnej kandidátky na starostku, dnešnej vicestarostky Starého Mesta a multifunkcionárky Dany Kleinert v neplánovane vytvorenom Útvare prierezových činností MIB, kde zastávala funkciu vedúcej útvaru.

Z plánovanej malej, efektívne fungujúcej organizácie generujúcej úspory, vznikol dvakrát tak veľký útvar, poväčšine produkujúci architektonické plány, na ktorých realizáciu nakoniec aj tak nie sú peniaze. Dôvod je jasný, požiera ich prezamestnaný magistrátny kolos, ktorý nevie usporiť nič, práve naopak.

Zadlženosť mesta skokovo narastá a už budúci rok bude z dnešného veľkého finančného problému obrovský finančný problém. A ako to už u prudko ľavicovo nastavených progresívcov býva, namiesto lákavých usporených desiatich miliónov eur v pluse každý rok, majú len extra finančnú záťaž v podobe MIB.

Objektívne je však MIB len malou finančnou záťažou, mesto v omnoho väčšej miere zaťažujú iné mlynské kamene. Dopravným podnikom počnúc, mestským parkovacím systémom končiac.

Nečudo, že mestské zastupiteľstvo musí zvýšiť dane. A ani to nemusí pomôcť. Možno, keby MIB začal robiť to, čo si od neho Vallo a spol. na začiatku sľubovali, niečo málo by sa teoreticky zlepšiť mohlo. Nanešťastie, z tejto inštitúcie vypadne skôr dvestotisíceurová omaľovánka na ceste, než nejaká úspora. Alebo nezáväzný manuál rekonštrukcií verejných priestorov, podľa ktorého sa aj tak skoro nikto neriadi.