Pápež vidí genocídu v Gaze, hovoria Palestínčania po schôdzke u Františka. Vatikán to spochybnil

Rímsky biskup ich prijal ráno, hneď po delegácii Izraelčanov, ktorých príbuzní sú rukojemníci v Gaze. S každou skupinou bol približne polhodinu. Ľudia z palestínskej delegácie majú rodinných príbuzných, ktorí zomreli alebo trpia v Gaze.

Palestínčania žijúci v rôznych krajinách taktiež odmietli otvorene označiť hnutie Hamas za teroristov.

"Nie sme tu preto... Je tiež neslušné pýtať sa na to obetí... V Palestíne bojujeme za slobodu," vyjadrili sa niektorí členovia. V delegácii boli najmä moslimovia a kresťanka z Betlehema.

"Naliehali sme na pápeža, aby navštívil Gazu. Veríme, že môže zastaviť vojnu," povedal člen delegácie Youssef Al-Khoury.

Toto už nie je vojna, toto je terorizmus

Dosiaľ František nebol ochotný prijať rodinných príslušníkov zajatcov v Gaze, lebo sa bál politického zneužitia takejto schôdzky, píše denník La Croix v tlačovom vydaní. Pontifik súhlasil pod podmienkou, že sa stretne aj s rodinnými členmi Palestínčanov, ktorí trpia pre konflikt v Gaze. Podľa francúzskeho denníka to svedčí o pápežovej extrémnej obozretnosti voči Izraelu.

Na generálnej audiencii na Námestí svätého Petra vyzval rímsky biskup na modlitby za mier, ako aj za izraelský a palestínsky ľud:

"Veľmi trpia, videl som ako obe [delegácie, pozn. red.] trpia. Toto spôsobujú vojny. Avšak tu sme prekročili hranice vojny, toto už nie je vojna, toto je terorizmus. Nech nám Pán pomôže vyriešiť problémy, aby sme neostávali vo vášňach, ktoré napokon zabíjajú všetkých."

Blízky východ nepotrebuje vojnu, ale mier

Svätá stolica v pondelok v sídle OSN v Ženeve zopakovala svoje stanovisko k situácii na Blízkom východe: spoločné úsilie Izraelčanov a Palestínčanov za mier a spravodlivosť, dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane zásady proporcionality a tiež riešenie v podobe dvoch štátov.

Po obzvlášť krvavom útoku hnutia Hamas na Izrael zo začiatku októbra 2023 katolícky líder už niekoľko ráz podčiarkol, že Blízky východ nepotrebuje vojnu, ale mier. Na generálnej audiencii 11. októbra žiadal o prepustenie rukojemníkov, ktorých zajalo palestínske hnutie Hamas:

"Napadnutá osoba má právo brániť sa, ale veľmi ma znepokojuje úplná blokáda, v akej žijú Palestínčania v Gaze, kde bolo veľa nevinných obetí. Terorizmus a extrémizmus nepomáhajú pri dosiahnutí mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, ale len živia nenávisť, násilie a pomstu."

Pozície kresťanských cirkví

Ako sme písali, keď násilie odsúdili kresťanskí patriarchovia v Jeruzaleme, veľvyslanectvo Izraela pri Svätej stolici so sklamaním informovalo, že z listu patriarchov nevedno, kto je agresor a kto obeť:

„Mnohí nemali problém pochopiť a odsúdiť hrozný zločin, menovali jeho páchateľov a uznali základné právo Izraela brániť sa pred týmito zverstvami. Je obzvlášť neuveriteľné, že takýto suchý dokument podpísali veriaci ľudia.”

Takisto ruská pravoslávna cirkev opatrne vyzvala obe strany konfliktu, aby preukázali zdržanlivosť, zachovali ľudské životy a obnovili právo a poriadok.

Naopak, jasné odsúdenie prišlo od Panukrajinskej rady cirkví a náboženských organizácií. Tá zastupuje výraznú väčšinu náboženstiev na Ukrajine vrátane katolíkov, pravoslávnych, protestantov a oficiálne do nej patrí aj židovská a moslimská komunita:

„Dôrazne odsudzujeme ďalší akt neľudského a brutálneho násilia, ktorého sa dopúšťa teroristické hnutie Hamas s podporou iných teroristických organizácií a štátov, ktoré ho financujú.”