Cesta do stredoveku

Išiel som minule od Neziderského jazera na Azúrové pobrežie. Talianska diaľnica je drahá, podmienky vstupu z Rakúska do Nemecka sú neprehľadné, tak som sa vybral cestou po vnútornom Rakúsku a Švajčiarsku. Musel som „tranzitovať“ cez kraj, ktorý nesie v poslednom čase názov, aký sme poznali len zo sci-fi poviedok, Mutationsgebiet, mutačná oblasť.

Na jazdu po zalockdownovanej Európe som mal pripravené všetky požadované papiere: potvrdenie o vyslaní z rakúskych novín, registrácia pre-travel-clearance pre návrat do Rakúska, čestné vyhlásenie o bezpríznakovosti pre Francúzov. Aby som sa dostal von z mutačnej oblasti Tirolsko, mal som aj aktuálny antigenový test, aby som sa dostal dovnútra Francúzska a bez karantény späť do Rakúska, tak aj úplne čerstvý PCR test. Lepšie pripravený som ešte nikdy nevyrazil, oba testy mi zabezpečili obrovskú časovú rezervu. Keďže štáty aj počas dva a poldňovej cesty bežne zmenia svoje pravidlá, mal so sebou vzadu v aute aj moju tlačiareň.

Slniečko svietilo, vozovka bola suchá. Na pravej strane som videl Wiener Neustadt. V rádiu hlásili, že vycestovanie z tohto dolnorakúskeho mesta je možné už len s negatívnym testom, v prvých dňoch policajti ešte nedávali pokuty. Prešiel som cez Štajersko smerom do spolkovej krajiny s najvyššou incidenciou, do Salzburska. V rádiu hlásili, že sa u istého pána potvrdilo podozrenie na brazílsku mutáciu, mesto Salzburg to potvrdilo, pán sa však medzitým už uzdravil.

Popri mojej ceste ležalo uzavreté salzburské mestečko Radstadt. Zastavil som na pumpe a opýtal som sa pumpára: „Prečo je Radstadt uzavretý, sú tu nejaké mutácie?“ Pumpár nevedel povedať, prezradil len toľko: „My máme päťdesiat chorých!“ On osobne sa musel každý druhý deň chodiť testovať: „Lokalita má 4 700 obyvateľov a robíme každý deň 800 testov!“ Ako príčinu vysokej incidencie uviedol „tri ohniská“: škola, kemping a ubytovňa, „v ktorej to chytilo Rumunov, no vlastne sú to Bulhari“.