Preskočiť na obsah
  |  

Holandsko je šokované nečakanou výhrou krajne pravicovej strany Geerta Wildersa

Holandsko je šokované nečakanou výhrou krajne pravicovej strany Geerta Wildersa. Víťazom sa stala Strana slobody, ktorá chce uzavrieť hranice pre všetkých imigrantov, zvažuje odchod krajiny z EÚ a "deislamizáciu".

Podľa DutchNews.nl ide o šokujúci výsledok, ktorý nebol predpokladaný. Po sčítaní 98 percent hladov bolo jasné, že PVV získala takmer 25 percent hlasov, čím zdvojnásobila svoju podporu od roku 2021 - v 150-člennom parlamente bude mať 37 poslancov.

"Holanďania budú opäť na prvom mieste. Holandsko má nádej... Tsunami utečencov a imigrantov bude obmedzené," vyhlásil šéf PVV Geert Wilders krátko po zistení, že jeho strana voľby vyhrala. Zároveň povedal, že uvedený výsledok je "obrovská zodpovednosť" a že strana musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby sa naplnili nádeje obyvateľov Holandska, čo však predpokladá spoluprácu s ostatnými stranami.

Tu však Wilders zrejme narazí na neochotu ostatných politických strán, ktoré nie sú ochotné podporiť politiku presadzovanú PVV.

Aliancia Zelení/Strana práce (GroenLinks/PvdA) vedená bývalým eurokomisárom Fransom Timmermansom získala 25 kresiel a doterajšia vládnuca strana, Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) sa s 24 mandátmi ocitla na treťom mieste. Nová spoločenská zmluva (NSC), ktorú len pred tromi mesiacmi založil 49-ročný Pieter Omtzigt, získala 20 mandátov. Veľkým prekvapením je prepad Strany poľnohospodárov (BBB) - ktorá bola v priebehu jesene považovaná za najväčšiu politickú silu - keď získala len sedem kresiel. Viac - deväť kresiel - dostala aj liberálna strana D66 a Kresťanskodemkratická výzva (CDA) bude mať v parlamente len päť poslancov.

Vytvorenie vládnej koalície v Holandsku zvyčajne trvá niekoľko mesiacov. Posledná koalícia sa formovala deväť mesiacov a vydržala menej než dva roky. Pre víťaza volieb rokovania nebudú ľahké, lebo ako upozornil DutchNews.nl, Wilders nemá veľa potenciálnych spojencov na vytvorenie koaličného kabinetu.
Ostatné strany, či už zelení v spojení s ľavicou, liberáli z VVD a D66, kresťanskí demokrati a aj Omtzigtova NSC sú jasne proeurópsky zamerané subjekty.

Timmermans hneď po zablahoželaní Wildersovi k víťazstvu zdôraznil, že bude obhajovať demokraciu a právny štát. Spresnil, že v Holandsku sú si všetci občania rovní, nezávisle od ich pôvodu a etnicity. Líder D66 Rob Jetten upozornil, že aj napriek Wildersovmu úsiliu pôsobiť umiernenejšie počas kampane sú "jeho extrémne názory" stále prítomné.

Šéfka VVD Dilan Yesilgözová, ktorá na čele strany nahradila Marka Rutteho, poprela, že by jej strana urobila taktickú chybu, keď odmietla spolupracovať so stranou Geerta Wildersa, od ktorého názorov sa tiež dištancuje.

(tasr, DutchNews)

  |  

Mesto Karumba v severnom Queenslande zaplavil mor plávajúcich potkanov

Austrálske mestá už niekoľko mesiacov trápia premnožené potkany. Mŕtvych hlodavcov vyplavilo more na pláž. Ďalšie z nich sa prehnali cez lodné rampy do záhradných prístreškov a domov.

"Dostávajú sa do pohybu v masovom počte. Pred týždňom bola rieka plná potkanov," hovorí pre Guardian Australia obyvateľka pobrežného mesta. „Všetci zúrivo pracujú s návnadami a pascami, aby ich dostali pod kontrolu," dodáva.

"Nemôžete mať otvorené dvere, pretože by ste mali vnútri potkany," povedala ďalšia obyvateľka. "Keď vyjdete v noci von autom, vidíte, ako všetky pobehujú okolo."

Po ťažkej vlhkej sezóne postihol potkaní mor množstvo miest vo vnútrozemí Queenslandu vrátane Richmondu, Cloncurry a Julia Creek. Kritická situácia trvá už mesiace, čo je podľa expertov nezvyčajné.

(guardian)

  |  

Rimavskosobotský primátor bude zarábať temer 5 500 eur. Oproti platu poslanca parlamentu si však pohorší

Funkčný plat v celkovej výške 5 442 eur bude v nasledujúcom období poberať primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko.V porovnaní s tým, čo by zarábal ako parlamentný poslanec, si teda po novom pohorší o viac ako 1 200 eur. 

Práve okolo zvýšenia platu sa rozpútala na poslednom zasadnutí rimavskosobotského mestského zastupiteľstva v poslaneckom zbore polemika. Viac v článku Banskobystrického Štandardu.

  |  

Zimný festival zvykov a obyčají na Gemeri vyvrcholí folklórnym galaprogramom

GEMER/MALOHONT – Zimný festival zvykov a obyčají s názvom Rok na Gemeri, ktorý odštartoval v stredu (22. 11.) v Rožňave, vyvrcholí v sobotu (25. 11.) galaprogramom folklórnych kolektívov. Dramaturgia festivalu sa zameriava na prezentáciu tradícií Gemera s dôrazom na spôsob života ľudí v tradičnom prostredí. TASR o tom informoval Róbert Šimko, marketingový manažér Gemerského osvetového strediska (GOS), ktoré podujatie organizuje.

Súčasťou festivalu je počas štyroch dní široká ponuka aktivít v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. Pripravené sú workshopy, tvorivé dielne i ukážky remesiel zamerané na hrnčiarstvo či výrobu gubajčiarskych klobúkov, ktoré používali vlachovskí pastieri pri koledovaní. Vyrábať sa budú pastierske hudobné nástroje, pastierske palice a pripravené sú aj ukážky odlievania zvonov.

V rámci zimného festivalu zvykov a obyčají na Gemeri bola sprístupnená obľúbená výstava veľkoformátových fotografií s názvom Gráty a ancúgy, ktorá zachytáva tradičné kroje nosené pri všedných aj sviatočných príležitostiach. Tento rok bude obohatená o nové umelecké fotografie zimného odevu z Rejdovej, Vlachova, Gočova, Rožňavského Bystrého a Gemerskej Polomy.

Štyri dni trvajúci festival vyvrcholí v sobotu o 18.00 h galaprogramom v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave v podaní kolektívov z horného Gemera. Divákom predstavia príbeh cesty mlčiaceho zvonca – spiežovca z Maďarska až na Gemer.

„Pri koncipovaní programu sme chceli dať priestor aj vplyvu valašskej kultúry na život našich predkov. Spiežovec nebol len funkčnou pomôckou baču a pastierov pri ovládaní stáda, ale aj umeleckým dielom. Ľudia, ktorí s ním pracovali, museli mať dobrý hudobný sluch, nehovoriac o tom, že spiežovec, ktorý nemal srdce, nemohol zvoniť,“ priblížil režisér programu galavečera Ján Lipták.

GOS v rámci galaprogramu do života slávnostne uvedie obrazovú publikáciu s názvom Gráty a ancúgy, ľudové odevy horného Gemera, ktorá je výsledkom niekoľko rokov trvajúceho projektu.

„Zdokumentované boli tradičné odevy z obcí Gemerská Poloma, Gočovo, Honce, Nižná Slaná, Pača, Rejdová, Rožňavské Bystré, Vlachovo a Vyšná Slaná. V spolupráci s miestnymi folkloristami, pôvodnými obyvateľmi či zberateľmi bolo zaznamenané veľké množstvo unikátnych kompletov, ale aj vzácnych detailov jednotlivých súčastí odevu,“ uviedla riaditeľka GOS Helena Novotná.

Zimný festival zvykov a obyčají s názvom Rok na Gemeri má v Rožňave už viac ako štvrťstoročnú tradíciu. Podujatie sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku, z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia.

(tasr)

  |  

Rezort zdravotníctva chce pristúpiť k príprave vyhlášky týkajúcej sa optimalizácie siete staníc záchrannej zdravotnej služby

Rezort zdravotníctva chce na základe analýzy pristúpiť k príprave vyhlášky týkajúcej sa optimalizácie siete staníc záchrannej zdravotnej služby. Reforma siete záchraniek má zaručiť dostupnosť záchranných služieb do 15 minút pre 90 percent obyvateľstva.

"Ministerstvo zdravotníctva v súvislosti s uvedenou reformou na základe záverov Komisie pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť opätovne v októbri 2023 oslovilo Žilinskú univerzitu v Žiline, aby vypracovala aktualizáciu materiálu Analýza siete staníc záchrannej zdravotnej služby. Materiál bol ministerstvu dodaný dňa 20. novembra," priblížil rezort.

Zároveň dodal, že zmenou zákona o zdravotnej starostlivosti sa splnila časť míľnika plánu obnovy - nová definícia neodkladnej zdravotnej starostlivosti. "V SR sa zaviedla nová definícia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá určí počet oprávnených užívateľov záchrannej zdravotnej služby a spôsob reagovania na požiadavku týchto užívateľov," uviedlo ministerstvo.

Jedným z cieľom reformy je aj zavedenie novej siete akútnej zdravotnej starostlivosti, ktorá zabezpečí spravodlivé geografické rozloženie staníc záchrannej zdravotnej služby. Nová sieť záchraniek má byť geograficky aj procedurálne napojená na optimalizovanú sieť nemocníc.

(tasr)

  |  

Dvadsať záchranárov absolvovalo historicky prvý výcvik v zahraničí

POPRAD - Dvadsať záchranárov Horskej záchrannej služby prekročilo Brennerský priesmyk, aby sa zúčastnili historicky prvého päťdňového výcviku v talianskych Dolomitoch. Doposiaľ absolvovali podobné cvičenia v domácom prostredí, no vďaka financiám získaným z fondov Európskej Únie to tento rok mohli zmeniť.

Výcvik bol zameraný na lezenie a na prípravu záchrany vo „veľkých“ skalných stenách. „Je potrebné, aby sme chodili do hôr, keďže sme horská služba. Výcvik sme organizovali medzi sezónami. Dolomity sú južnejšie, klimatické podmienky sú teda iné, v tomto prípade lepšie. U nás už mrzlo, ale tam sme sa ešte stále mohli venovať letnému pohybu v stene,“ dodáva riaditeľ Školiaceho strediska HZS Anton Sedlák.

Jedným z najväčších benefitov výcviku bola možnosť sústrediť sa len na jednu konkrétnu činnosť. Počet nehôd v našich horách neustále narastá, čím sa primerane zvyšuje počet zásahov. Záchranári sa nie vždy dostanú na tréning do terénu s čistou hlavou, keďže majú stále viac a viac povinností. 

Po ukončení výcviku sa Anton Sedlák s ďalšími ôsmymi príslušníkmi Horskej záchrannej služby zúčastnil v talianskom Toblachu medzinárodnej konferencie ICAR (17. – 22. októbra 2023). Asociácia, ktorá spája záchranné služby a pomáha rozvíjať horskú záchranu od roku 1948, každoročne organizuje stretnutie na medzinárodnej úrovni. 

(hzs.sk)