Preskočiť na obsah
  |  

Bývalý šéf televízie Markíza Pavol Rusko je vinný z podvodu v kauze Maják nádeje

Bývalý šéf televízie Markíza Pavol Rusko je vinný z podvodu v kauze Maják nádeje. Senát Mestského súdu Bratislava I upustil od uloženia súhrnného trestu, Rusko si odpykáva 19 rokov väzenia pre kauzu falšovania zmeniek. Proti rozsudku je možné podať odvolanie.

Podľa obžaloby mal Rusko ako riaditeľ neziskovej organizácie Maják nádeje v roku 2015 financovať muzikál Rómeo a Júlia z peňazí účelovo viazaných na činnosť azylového centra. Celkovo malo ísť o sumu prevyšujúcu stotisíc eur. Obžalovaný to považuje za lož, vinu odmieta.

Bývalého ministra hospodárstva v septembri neprávoplatne oslobodili v kauze prípravy vraždy jeho bývalej spoločníčky v TV Markíza Sylvie Klaus-Volzovej.

„Prísne viazané finančné prostriedky pre Maják nádeje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Bratislavského samosprávneho kraja neboli použité na ten účel, na ktorý použité byť mali,“ podotkol predseda senátu Michal Valent. Financie boli podľa jeho slov použité v rozpore so zákonom a so zmluvne dohodnutými podmienkami. Poškodené subjekty senát odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Rusko považuje rozsudok za nespravodlivý, avizuje podanie odvolania. „Majáku nádeje nespôsobil môj klient žiadnu škodu ani sa neobohatil. Vznikla len situácia, keď z vlastných prostriedkov vopred, než prišla dotácia, urobil nejaké výdavky v prospech sledovaného cieľa a následne tieto výdavky refundačne kompenzoval,“ zdôraznil obhajca obžalovaného Marek Para.

„Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I, čo sa týka výroku o vine, považujem za zákonné a správne,“ podotkol prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I. Michal Ihnát s tým, že aj podľa jeho názoru boli splnené podmienky na upustenie od súhrnného trestu. Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.

(tasr)

  |  

Politická pomsta sa skončila parlamentnými voľbami, povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v pléne parlamentu

Politická pomsta sa skončila parlamentnými voľbami, povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v pléne parlamentu počas schôdze, na ktorej poslanci rokovali o jeho odvolaní. Reagoval tak na vyjadrenia opozície, ktoré ministra obviňovali z politickej pomsty novej vlády voči vyšetrovateľom – čurillovcom.

V prejave kritizoval najmä bývalú vládu Igora Matoviča, ktorá podľa neho robila hon na vtedajšiu opozíciu, a navyše má na svedomí 21-tisíc zbytočných úmrtí na koronavírus.

Progresívcov obvinil zo spolčovania sa s hnutím Slovensko (predtým OĽaNO) vo veci zbierania podpisov pod návrh na mimoriadnu schôdzu. Matovičovo hnutie podľa Eštoka „predstavuje najväčšie zlo“.

„Gro návrhu tvoria neprávoplatné rozhodnutia súdov k môjmu kroku, ktorým som postavil mimo službu šiestich vyšetrovateľov, mediálne známych aj ako čurillovci,“ povedal. Zopakoval svoj argument, že „zákon o štátnej službe policajtov jasne hovorí, že policajt musí byť v prípade podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu postavený mimo službu“.

Zdôraznil, že od historicky najrýchlejšieho návrhu na odvolávanie ministra očakával aj historickú kvalitu, no po jeho prečítaní „pochopil, že zostane len pri tej rýchlosti“.

(sita)

  |  

Víťazstvo Geerta Wildersa v holandských voľbách môže ohroziť vojenskú pomoc Ukrajine, obáva sa ukrajinský denník Kyiv Post

Víťazstvo Geerta Wildersa v holandských voľbách môže ohroziť vojenskú pomoc Ukrajine, obáva sa ukrajinský denník Kyiv Post. Strana PVV na čele s protimigračným a euroskeptickým lídrom je totiž dlhodobo proti vojenskej pomoci Ukrajine.

Pokračovanie vojenskej pomoci však zostáva neisté, keďže pravicová Strana pre slobodu (PVV) stále potrebuje zostaviť koaličnú vládu a žiadna z ostatných strán nie je proti vojenskej podpore Kyjevu.

Zatiaľ čo Wilders odsúdil vo februári v roku 2022 ruskú inváziu na Ukrajinu, povedal tiež, že Západ mal Ukrajine zablokovať vstup do NATO. V deň, keď invázia začala, tiež odmietol vojenskú pomoc Ukrajine s komentárom: „Nedovoľte holandským domácnostiam zaplatiť cenu za vojnu, ktorá je nie naša."

Holandsko bolo doteraz jedným z najväčších vojenských partnerov Ukrajiny od začiatku ruskej agresie.

(kyiv post)

  |  

Novým hlavným kontrolórom BBSK bude Jaroslav Hazlinger

BANKÁ BYSTRICA - Novým hlavným kontrolórom kraja bude od 1. januára Jaroslav Hazlinger. Rozhodli o tom v tajnom hlasovaní krajskí poslanci, pričom vyberali z piatich kandidátov a zároveň sa rozlúčili a poďakovali doterajšiemu kontrolórovi Michalovi Kňažekovi, ktorý sa po takmer 16 rokoch na tejto pozícii vzdal funkcie.

Víťaz voľby hlavného kontrolóra BBSK má podľa jeho slov dlhoročnú prax vo finančníctve a bankovníctve. „Myslím si že táto práca hlavného kontrolóra BBSK nie je len o samotnej kontrole,“ uviedol Hazlinger ešte ako kandidát s tým, že zdôraznil dôležitosť spolupráce s poslancami a s oddeleniami a útvarmi samotného Úradu BBSK. Poslancom ponúkol svoju odbornosť, všeobecný prehľad, profesionalitu, skúsenosti a aj politickú nestrannosť.

Medzi úlohy hlavného kontrolóra patrí kontrola zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti, a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami samosprávneho kraja, ako aj s majetkom, ktorý samosprávny kraj užíva podľa osobitných predpisov.

Kontroluje tiež príjmy a výdavky, vybavovanie sťažností a petícií, dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení samosprávneho kraja, plnenie uznesení a plnenie ďalších úloh stanovených osobitnými predpismi. Hlavný kontrolór zároveň riadi a zodpovedá za činnosť Útvaru hlavného kontrolóra.

(sita)

  |  

Investícia ako hrom pre Slovensko. Postaví sa gigafabrika na výrobu batérií do elektromobilov

BRATISLAVA – V Šuranoch vznikne gigafabrika na výrobu batérií. Vláda tento týždeň podpísala Memorandum o porozumení so spoločnosťou Gotion InoBat Batteries (GIB). Vzniknúť by malo približne 1 500 nových pracovných miest. Ako ďalej informovalo Ministerstvo hospodárstva SR, nový závod na výrobu batérií do elektromobilov bude stáť na ploche 65 hektárov a jeho výrobná kapacita bude v prvej fáze 20 GWh, s budúcim potenciálom dosiahnuť kapacitu až 40 GWh. Začiatok výroby investor predpokladá v roku 2026. Výšku investície rezort hospodárstva nezverejnil.

„Som veľmi rada, že jedna z prvých investícií, ktoré môžeme za môjho pôsobenia oznámiť, bude výstavba gigabaterkárne, ktorá je kľúčová pre budúcnosť automobilového priemyslu a elektromobility nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Včera sme urobili prvý zásadný krok, ktorým spoločne deklarujeme, že máme záujem o ďalšiu spoluprácu, že na tejto investícii budeme veľmi intenzívne pracovať,“ uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková. Ako dodal predseda predstavenstva Gotion High-Tech Li Zhen, firma dúfa, že v budúcnosti bude Slovensko nielen svetovou jednotkou v produkcii áut na obyvateľa, ale aj v produkcii batérií na obyvateľa.

GIB je spoločným podnikom slovenského InoBat a čínskeho Gotion High-Tech. Gotion High-Tech je jedným z TOP 3 globálnych batériových konglomerátov a exkluzívnym dodávateľom pre Volkswagen mimo Číny. „GIB je jedinečným príkladom silného partnerstva medzi rýchlo sa rozvíjajúcim startupom so špičkovými skúsenosťami v rozvoji projektov a znalosťami slovenského kontextu a technologickým lídrom schopným poskytnúť plný rozsah technológie a výrobné kapacity na zvýšenie výroby. Spoločne sme schopní umiestniť Slovensko a Európu do stredu zelenej ekonomiky,“ zdôraznil CEO spoločnosti InoBat Marián Boček.

V baterkárni si nájde prácu približne 1 500 zamestnancov. Foto: Pixabay

Ako k oznámenej investícií v Šuranoch povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák, Slovensko posúva správnym smerom v oblasti zelenej transformácie a vytvára predpoklady na zvládnutie zmeny, ktorú naše hospodárstvo čaká. „Na druhej strane do popredia stále vystupujú otázky o ekologickej stránke výroby či ďalšieho zhodnotenia a recyklácie použitých batérií. Nesmieme tiež opomenúť, že pri výrobe elektromobilov sa svet stále do veľkej miery spolieha na Čínu," upozornil. Analytik sa vyjadril aj k možnej výške investície. Pri obdobných projektoch v zahraniční sa pohybujú v stovkách miliónov až v niekoľkých miliardách eur.

„Na základe týchto oznámených investícií môžeme odhadovať investíciu vo výške 1,5 až 2 miliardy eur v prvej fáze, s potenciálom nárastu až na 4 až 5 miliárd po konečnom rozšírení. Kedy však baterkáreň dosiahne plnú plánovanú kapacitu, nateraz nevieme. Investícia tak môže dosiahnuť až približne 1,5 percenta HDP v prvej fáze s potenciálom kumulatívne až 4 percentá HDP," odhaduje Horňák. Otázna je zatiaľ aj výška štátnej pomoci. Napríklad v Maďarsku pri stavbe baterkárne v Debrecíne za miliardu eur poskytne vláda stimul 37,5 mil. eur. Súčasťou dohody však môže byť napríklad aj príprava ďalšej infraštruktúry.

(sita)

  |  

Minimálny obrat pre povinnú registráciu na platenie DPH by sa mohol zvýšiť na 75-tisíc eur, navrhli to poslanci Marián Viskupič a Branislav Gröhling

Minimálny obrat pre povinnú registráciu na platenie DPH by sa mohol zvýšiť na 75-tisíc eur, navrhli to poslanci Marián Viskupič a Branislav Gröhling (obaja SaS), ktorí podali návrh na novelu zákona o DPH. Účinnosť novely navrhli od 1. júla 2024.

Aktuálne znenie zákona pozná dve formy registrácie na platenie DPH, dobrovoľnú a povinnú. Dolná hranica ročného obratu pre povinnú registráciu momentálne činí 49 790 eur.

(tasr)