Ministerstvo financií vidí práve v zdrojoch z Fondu obnovy v hodnote 6,15 miliardy eur a v naštartovaní reforiem podporených týmito peniazmi nástroj, ako Slovensko dostať na krivku dobiehania. Cieľ je ambiciózny – v roku 2030 sa máme dostať na 92 percent priemeru Únie. Životná úroveň Slovákov by mala rásť tempom primeraným tomuto cieľu.
Opatrenia v Pláne obnovy sú podľa ministerstva financií kombináciou reforiem a investícií. Do roku 2026 má Slovensko prijať desiatky kľúčových reforiem, ktoré zvýšia kvalitu života. Spomína hlavne reformu dôchodkového systému, inklúziu v predškolskom vzdelávaní, obsahovú reformu v školstve, zmenu siete nemocníc, reformu riadenia vedy a výskumu, a reformy, ktoré znižujú emisie a zlepšujú životné prostredie.
Ak to vezmeme percentuálne, do zelených projektov má smerovať 35 percent všetkých prostriedkov z Fondu obnovy. Druhé v poradí je zdravotníctvo s takmer 24 percentami a tretia verejná správa, kam by malo natiecť 17 percent zdrojov. Toto rozdelenie však podlieha schváleniu Európskej komisie v priebehu leta či na jeseň tohto roka.
Druhou výzvou bude vládne reformy dotiahnuť až do realizácie. A vyčerpať každé euro veľmi efektívne a rýchlo, ako pripúšťa ministerstvo financií. „Plán obnovy nám zaplatí budovy, siete a káble. Ale to, ako sa bude v tých budovách učiť alebo liečiť, bude závisieť od dobrých politických rozhodnutí podporených kvalitnými analýzami,“ uvedomujú si vo vládnom rezorte.
Slovensko by muselo byť rýchlikom medzi vlakmi
Dotiahnuť v roku 2030 Slovensko na úroveň 92 percent priemeru EÚ je ambiciózny cieľ. Musíme si uvedomiť, že ešte v roku 2015 bolo Slovensko na úrovni 78 percent a potom už išlo iba dolu vodou. Podľa posledných údajov Eurostatu kleslo v roku 2019 na 70 percent. Česko, Poľsko a Maďarsko postupovali presne opačným smerom. Premiantom zo susedov je Česko, ktoré sa v roku 2019 dostalo na 93 percent, teda ešte vyššie, ako si stanovilo slovenské ministerstvo financií na koniec tejto dekády.
Samozrejme, že o prepočtoch cez paritu kúpnej sily možno polemizovať a mnohí ekonómovia to robia, no napriek tomu je to ukazovateľ oficiálne používaný v štatistikách EÚ. Podľa neho sa riadi i súčasná vláda.
Orientačné údaje, ako by sa Slovensko malo vyvíjať počas tejto dekády, aby naplnilo cieľ stanovený ministerstvom financií, poskytuje kalkulačka inštitútu INEKO. V nasledujúcich rokoch by muselo slovenské hospodárstvo rásť o dva percentuálne body rýchlejšie ako priemer európskej dvadsaťsedmičky. V čistých mzdách, ktoré bežných ľudí zaujímajú najviac a ktoré by sme mohli označiť za ešte významnejší parameter životnej úrovne, by na dosiahnutie očakávaného dobiehania museli slovenské čisté mzdy rásť oproti priemeru EÚ tempom vyšším až o štyri percentá.
