V centre Bratislavy je masové pohrebisko. Kaplnka sv Jakuba skrýva tisícky mŕtvych

O tom, čo leží pod vyše piatimi metrami zeme pod bratislavským Námestím SNP, až do 90. rokov minulého storočia nevedel nikto nič. Keď sa pri Manderláku v roku 1994 začali robiť výkopové práce z dôvodu položenia nového elektrického vedenia, bagristi narazili na ľudské kosti. Práce sa zastavili.

Privolaní archeológovia čoskoro zistili, že malá plocha pri Starej tržnici je posiata ostatkami ľudských tiel. Vedeli, že majú pred sebou mesiace a roky práce. Objasnenie záhady ľudských kostí pod Námestím SNP je skvelým príkladom znovuobjavenia kúska mestskej histórie. Tej, ktorú na dlhé desaťročia prekryla dlažba, asfalt, zem, kamene a pochoval milosrdný čas.

Len raz až dvakrát do roka sa pre verejnosť otvoria priestory Kaplnky Svätého Jakuba. Na povrchu ako zvedavý turista neuvidíte nič zaujímavé. Len pár prastarých múrov a temer neviditeľný pôdorys dávno nejestvujúcej stavby. No pod nimi sa skrýva stáročné tajomstvo!

Rozsiahly archeologický výskum, ktorý tu od roku 1994 vykonal Mestský ústav ochrany pamiatok, objavil štyri podoby jednej stavby. Predrománsku rotundu, neskoršiu románsku kostnicu, gotickú kaplnku s kostnicou a kaplnku Svätého Jakuba.

Stavby nestáli v meste, len na jeho okraji. Terén v dnešnom srdci Bratislavy bol vtedy najnižšou časťou obývaných častí mesta. Ani Dunaj tadiaľto nepretekal ako v súčasnosti. Jeho brehy tvorilo niekoľko ostrovov. Najväčším bol Grössling, ktorý sa tiahol po dnešné Mlynské Nivy.

Dunajská ulica tiež nezískala svoje meno náhodou. Brehy široko meandrujúcej veľrieky sa práve v týchto miestach masívne spevňovali už v 14. storočí. A stáli tu aj mestské hradby (na Nedbalovej ulici je ešte ich časť).

Hradby pokračovali tam, kde je Mestská tržnica, prechádzali súčasnou Central Pasážou a pred Národným divadlom bola Laurinská brána. Tá je pomenovaná po Svätom Vavrincovi. Ide o slovenskú verziu latinského mena Laurentius.

Komunita žijúca pod hradbami perfektne prosperovala. Inak by si nemohli dovoliť postaviť kostol s troma loďami, troma vežami a desiatimi oltármi. Na vtedajšie pomery titan! Osemnásť metrov vysoký, štyridsaťpäť metrov dlhý Kostol sv. Vavrinca by do veľkosti konkuroval Dómu Svätého Martina.

A vedľa neho stála štyrikrát prestavaná Jakubova kaplnka. Rotunda z jedenásteho storočia dávno zmizla. Kaplnka sa stala kostnicou. V štrnástom storočí už bola totiž rotunda preplnená kostrami, a tak pribudla okrúhla románska stavba a aj do nej sa naukladali tisíce kostí.

Na jednom mieste sa postupne zhromažďovali pozostatky ľudí z 12. až 18. storočia. Nemilosrdný stredovek osade svätého Vavrinca dlho neprial. Príliš sa rozrástla a prilepila o mestské hradby. Veže kostola ich vysoko prevyšovali, a to sa im aj stalo osudným.

V roku 1529 po bitke na Moháči hrozil Bratislave priamy útok tureckej armády. Mestská rada zasadla a rozhodla, že všetko, čo je pred hradbami, sa zbúra. Z jediného dôvodu. Aby sa Turci nemohli za stavbami kryť a z veží kostola Sv. Vavrinca strieľať do mesta. Kostol zrútili, Turci neprišli.

O tristo rokov si naň ani na kaplnku svätého Jakuba nemohol spomenúť nikto. V roku 1935 odkryl tým Václava Mencla, významného česko-slovenského historika, pri hĺbení do podzemných priestorov Starej tržnice základy stredovekého kostola Svätého Vavrinca. Zamerali, čo z neho v zemi zostalo. A opäť sa naň zabudlo, hoci bol skutočne významným.

Na základe údajov z bratislavskej pozemkovej knihy z rokov 1439 až 1517 je známe, že Kostol sv. Vavrinca mal najvyššie finančné príjmy z daní spomedzi všetkých cirkevných inštitúcií v meste. Ročne získal až 7-tisíc denárov a aj veľké naturálne dávky v podobe hydiny, vína a vosku.

A Jakubova kaplnka? Nebyť trafostanice pre električky, ani o nej nevieme. Kostnica spopod nej nie je ale v meste jediná. Podobné sa našli aj pod dnešným pravoslávnym kostolom svätého Mikuláša na hradnom brale. Aj na hrade pri zvyškoch veľkomoravskej baziliky. Jakubova kaplnka je však nepochybne najväčšia. A kosťami doslova prepchatá.

Cintorín v okolí dnešného Kamenného námestia doslúžil v roku 1774. Hroby už zčasti vydali svoje svedectvá. Archeológovia z kostí zistili, že naši predkovia žili maximálne 35 rokov. Stredovekí muži boli menší než tí dnešní. V priemere merali necelých 170, ženy okolo 155 centimetrov.

Na cintoríne pod Námestím SNP sa pochovávalo až do zákazu pochovávania v centrách miest, ktorý vydala Mária Terézia z hygienických dôvodov. Predpoklad archeológov, že kostnica pod Jakubovou kaplnkou bola pozostatkom obetí veľkej morovej epidémie, sa nepotvrdil.

Bratislavský Štandard oslovil s niekoľkými otázkami aj Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave. Do uzávierky článku nám však žiadna odpoveď neprišla.

Otázkou, ktorá napadne asi každému, je, prečo sa mesto, či niekto, kto pamiatku spravuje, nepostará o jej sprístupnenie verejnosti. Podobné pamiatky, napríklad druhá najväčšia kostnica v Európe pod Jakubským námestím v Brne, majú ročnú návštevnosť státisícov turistov.