Betlehem pána Antoňáka už zdobí centrum Prešova. Umelecký rezbár tvrdí, že ho vystavuje poslednýkrát

PREŠOV – V sobotu dopoludnia zastalo nákladné auto pri konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove. Priviezlo cenný náklad – tridsaťtri drevených biblických postáv, ktoré budú spoločne tvoriť vianočný betlehem. Prešov sa ním pýši už od roku 2007, no rezbár tvrdí, že budúci rok už dá príležitosť iným umelcom.

Foto: redakcia Foto: redakcia

Betlehem tvoria postavy v životnej veľkosti a okrem Svätej rodiny s Ježiškom v jasličkách v ňom nájdeme aj pastierov, anjelov, troch kráľov s darmi, zvieratká a ďalšie. Výnimočné autorské dielo má pripomenúť podstatu vianočného obdobia biblickým výjavom narodenia Ježiša Krista. Prešovčanov a návštevníkov mesta bude tento unikátny betlehem tešiť do Troch kráľov. Tohto roku sú v ňom nový postavy pastier s fujarou a žena s krčahom.

Betlehem je dielom 86-ročného ľudového rezbára Juraja Antoňáka z Ličartoviec, ktorý má vo svojej rezbárskej dielni už niekoľko stoviek plastík a reliéfov z dreva. Jeho inšpiráciou bola cesta do Betlehemu. „Bol som tam ešte v minulom storočí. Videli sme tam takých postáv veľa, tak sme sa inšpirovali. Aj keď je pravda, že už predtým som robil biblické postavičky doma, ale menšie,“ vraví čiperný pán. Jeho prvá postavička bol pastier vyrobený zo smreka z vlastnej  záhrady. Posledné boli bačova žena a Detvianec hrajúci na fujare. „Vyrábam ich postupne, niekedy bolo v betleheme postáv sedem, teraz ich je tridsaťtri. Okrem biblických postáv je tam aj podobizeň mojich troch vnukov a jedinej vnučky Zuzanky. A tiež Gajdošík – to je môj pravnúčik,“ vymenúva rezbár. Jednu sochu vyrobí cca za týždeň. Každá váži asi 50 kíl, súsošie Traja králi je najťažšie, má vyše sto kíl.

Sochárstvo majú Antoňákovci v rodine, jeho otec bol tesár a mnoho vecí sa od neho naučil. „Je to však aj veľký dar od Boha. Drevu rozumiem. Ako stavbár som robil veľa pamiatok a tie mi dali veľmi veľa,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie stať sa umeleckým rezbárom pán Juraj. Má 86 rokov a silu čerpá práve z tvorby. „Toto ma drží… Keby som prestal, hotovo… Čo budem čakať dôchodok a smrť?“ pýta sa a zároveň vraví, že už teraz má na dvore ďalší  klát. „Chystám sa z neho vyrobiť súsošie Sedembolestnej Panny Márie. Okolo dreva robím skoro každý deň,“ dodáva.

Pán Antoňák vystavuje betlehem už po 19. raz. Desaťkrát vo Vysokých Tatrách, raz v jeho rodnej obci Ličartovce a zvyšok v Prešove. „Je to náročné a veľká starosť. Povedal som si, že mi to už netreba, takže zrejme je to poslednýkrát, čo to tu inštalujem. Budúci rok by som ho chcel postaviť v Ličartovciach ako rozlúčkovú výstavu,“ uviedol. Budúcnosť diela je jasná. Po poslednej výstave si ho nechá u seba. „Nechám si ho. Už ho chceli kúpiť, ale ja to nepredám. Viete, peniaze – dnes sú, zajtra už nie. Toto je hodnota,“ dodal.