Nehnuteľnosti v Európe – praská bublina

Odpoveď hľadajme v dátach Eurostatu. Cenový boom z prelomu milénia nasledovala takmer dekáda stagnácie. Okolo roku 2015 začali ceny bývania rásť a koncom roka 2022 boli o polovicu vyššie, ako v roku 2010.

Tento boom nebol rovnomerne rozložený. Estónske či maďarské nehnuteľnosti narástli takmer trojnásobne, naopak veľmi slabý rast zažilo Španielsko, či Fínsko a taliansky trh dokonca klesol. Vlastníkom na Slovensku narástli ceny o 87 percent.  Jedná sa však o ceny v domácej mene, preto zahraničný pozorovateľ by mal brať do úvahy aj zmenu kurzu (týka sa to najmä Maďarska).

Vnímavý čitateľ si isto všimol rozpor s tým, že hoci väčšina štátov narástla cez 70 percent, celkový rast v EÚ bol nižší. Je to dané tým, že hodnota za EÚ je vážená veľkosťou krajín. Taliansko, Španielsko, Rumunsko a Francúzsko so svojim nízkym rastom cien tvoria až 40% váhy. Pri uvažovaní nad systémovým efektom prasknutia bublín treba preto mať na pamäti aj veľkosti jednotlivých trhov.

Tretí kvartál minulého roka bol pre mnoho krajín bodom zlomu na realitnom trhu. Porovnali sme ho s najčerstvejšími dátami z druhého kvartálu 2023. Kým ceny naďalej rastú v Pobaltí, Chorvátsku, či Portugalsku, behom sledovaných 9 mesiacov vidíme aj výrazné poklesy. Slovensko je s -4 percentami na tom zatiaľ podobne ako Česko, či severské štáty, výrazný pokles maličkého Luxemburska nikoho nevzruší. No -9 percent v Nemecku je už väčší ekonomický kaliber.