A čo prípad brazílskeho mesta Manaus, kde si koronavírusom prešla väčšina občanov, ale počas druhej vlny sa opäť nakazili?
To je hlavný protiargument, že nás ďalšie vlny môžu opäť prevalcovať. Je to ale unikátna situácia, ktorá sa nikde inde v tejto miere neudiala, práve naopak. Skôr to vyzerá tak, že väčšina zaočkovaných a opätovne nakazených by mala byť odolná aj voči novým variantom, pretože sa zatiaľ až tak dramaticky nelíšia. Najmä naša bunková imunita dokáže infekciu efektívne brzdiť.
Má k dvojtretinovej imunite európsky kontinent blízko?
Myslím si, že v premorených štátoch v kombinácii s očkovaním sa k tomu blížime.
Znepokojuje vás nedostatok vakcín?
Znepokojuje v tom zmysle, že by bolo lepšie, keby sme išli cestou Izraela a masívneho očkovania a vyhli sa tomu, aby ľudia museli získavať imunitu z prekonania ochorenia. Imunita z očkovania by bola najelegantnejšia a najmenej bolestivá. Na druhej strane si myslím, že o dva až tri mesiace budeme mať nadbytok vakcín. Súčasný nešťastný stav sa o pár mesiacov vyrieši.
Niektoré štáty riešia ich nedostatok dovozom Sputnika V a čínskej vakcíny SinoPharm. Dokážu sa tieto vakcíny včas modifikovať aj proti novým variantom?
Z americkej operácie Warp Speed zameranej na urýchlenie vývoja, výroby a distribúcie liekov a vakcín proti COVID-19 vyšli víťazne mRNA vakcíny (Pfizer/BioNTech, Moderna), ktoré doposiaľ neboli v širokom meradle využité v praxi. Ukazuje sa, že majú účinnosť nad 90 percent, čo je fantastické. V tesnom závese za nimi boli vektorové vakcíny ako AstraZeneca a na podobnom princípe funguje aj Sputnik V, ktorý je po vedeckej stránke výborne vymyslený. Tretiu kategóriu tvoria vakcíny s rekombinantnými proteínmi (Novavax), ktoré môžu byť proti novým variantom menej účinné. Poslednou kategóriou sú čínske vakcíny SinoPharm a SinoVac, ktoré fungujú na princípe inaktivovaného vírusu, čo je tradičný, no trochu zdĺhavejší spôsob prípravy vakcín.
Ak by sa objavil nový variant, ktorý by bol voči vakcínam odolný, najlepšiu príležitosť nám dávajú mRNA vakcíny. Firmy dokážu veľmi rýchlo modifikovať mRNA tak, aby kódovala spike proteín nového variantu. Americký Úrad pre potraviny a liečivá (FDA) avizoval, že modifikovaná dávka mRNA vakcíny už nebude prechádzať cez tri fázy klinických štúdií, ale udeje sa v zrýchlenom režime. Ak sa vyskytne variant, ktorý nás začne opäť ohrozovať, Moderna a Pfizer/BioNTech dokážu mať tretiu dávku pripravenú v priebehu niekoľkých týždňov.
O aký dlhý čas by teda išlo pri vektorových vakcínach?
Trvalo by to dlhšie, ale stále by to bolo rýchlejšie ako pri rekombinantných vakcínach alebo inaktivovaných celovírusových vakcínach. Vektorové vakcíny sú limitované tým, že obsahujú modifikované adenovírusy. Adenovírus funguje ako taká obálka, ktorá do ľudských buniek prepraví gén na tvorbu koronavírového spike proteínu. Vyberajú sa také adenovírusy, s ktorými náš imunitný systém neprichádza často do kontaktu. AstraZeneca si vybrala šimpanzí adenovírus a Sputnik V si vybral dva ľudské typy adenovírusov, ktoré sú v populácii ojedinelé.
Po zaočkovaní si náš imunitný systém vytvorí protilátky voči koronavírusovému antigénu, ale čiastočne aj proti adenovírusovému vektoru. Ďalšou dávkou vakcíny by ste ho mohli inaktivovať skôr, než sa prejaví, alebo si môže pacient medzičasom vytvoriť silnú imunitnú odpoveď proti vektoru, ktorá by tretiu dávku zneutralizovala. mRNA vakcíny majú messengerovú RNA zabudovanú v lipidovej nanočastici, čo sú neutrálne molekuly, ktoré nevyvolávajú výraznú imunitnú odpoveď. Messengerovú RNA môžete ľubovoľne veľakrát meniť, zatiaľ čo dodávací systém protilátok cez adenovírus môže byť po čase napadnutý a neúčinný.
Vakcína od spoločnosti Johnson & Johnson funguje na rovnakom princípe a je len jednodávková. Bude teda menej účinná voči novým variantom?
O tom môžeme len špekulovať, lebo nemáme dáta.
Prečo potrebuje AstraZeneca dve dávky a vakcíne J & J stačí jedna?
Je to vecou dizajnu. J & J vyrobil vakcínu tak, aby mala len jednu dávku a po tretej fáze klinickej štúdie ju tak aj schválili. AstraZeneca sa na schválenie vybrala cestou dvojdávkovej vakcíny.
Nestačila by potom len jedna dávka AstraZeneca?
Možno áno, ale klinické štúdie dizajnovali na dve dávky. J & J to takpovediac zariskoval a spravil klinické štúdie na jednu dávku. Možno bude vakcína trochu menej účinná oproti tomu, keby bola dvojdávková, ale môže to mať aj praktické výhody. Okrem toho, že stačí jedna dávka, skladuje sa pri normálnej chladničkovej teplote. Ide o to, akú marketingovú stratégiu majú jednotlivé firmy, je to tvrdý konkurenčný boj. V súvislosti s komplikáciami okolo AstraZeneca a krvných zrazenín sa dokonca nevylučuje ani to, že ide o rafinovanú snahu zdiskreditovať konkurenta.
Myslíte, že sa budú takéto neočakávané nežiaduce účinky prejavovať aj pri iných vakcínach?
Európska lieková agentúra prehlásila, že neexistuje kauzalita medzi očkovaním AstraZeneca a krvnými zrazeninami. Dokonca sa ukázalo, že výskyt krvných zrazením u zaočkovaných ľudí je nižší než v bežnej populácii. Ľudia mávajú krvné zrazeniny a že sa to v niekoľkých prípadoch udialo pár dní po očkovaní, bola len koincidencia. Médiá na to skočili a urobili z toho kauzu.
Celkový počet prípadov krvných zrazenín sa síce nezvýšil, ale preukázalo sa, že sa niekoľkonásobne zvýšil výskyt dvoch vzácnych porúch súvisiacich so zrážanlivosťou krvi, a to najmä u žien do 55 rokov. Máte na to vysvetlenie?
Profesor Roman Prymula v televíznej diskusii povedal, že Leidenská mutácia [vrodená dedičná porucha vyššej zrážanlivosti krvi, pozn. red.] je nebezpečnejšia pre mladé ženy, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu. Keď sa to skombinuje, zvýši sa riziko krvných zrazenín. To je jedno z triviálnych vysvetlení, a opäť to s očkovaním nemá nič spoločného.
Ak sa ukáže, že dve dávky Sputnika či AstraZeneca nestačia pokryť aj nové varianty, bude možné kombinovať u ľudí vakcíny?
V podstate áno. Ľuďom, ktorí už infekciu prekonali, sa nateraz neodporúča očkovať sa. Keď bude vakcín dosť, stačila by im len jedna dávka hociktorej vakcíny, pretože podstatnú časť imunity už majú z ochorenia. Veľmi podobne by sme mohli pristupovať v prípade tých, ktorí sa zaočkovali napríklad vakcínou AstraZeneca, ale ak sa objaví mutácia, dostanú napríklad upravenú Modernu. Veľká časť vakcín sa zameriava na spike proteín a ani tak nezáleží na tom, ktorý výrobca ju dodal. Nevidím principiálny problém v kombinovaní vakcín.
Pre dosiahnutie kolektívnej imunity sa ráta s tým, že zaočkujeme aj deti. Sú vakcíny, ktoré sa aktuálne vyvíjajú pre pediatrickú populáciu, odolné aj proti novým variantom?
Je predčasné hovoriť o očkovaní detí, keď máme nedostatok vakcín. Z dát vieme, že mladšia generácia zvláda koronavírus veľmi dobre, nemá žiadne alebo len mierne symptómy. Napríklad bežnú nádchu môžu spôsobovať rôzne vírusy, medzi ktorými sú aj štyri kmene koronavírusu. Veľa imunológov a pediatrov hovorí, že deti si koronavírusom prejdú a v dospelosti budú hoc aj nový variant tohto vírusu znášať oveľa lepšie než tí, ktorí tomu vírusu neboli nikdy exponovaní. Môžeme očkovať malé deti, ktorým nič nehrozí, ale takáto vakcína by nemala mať rovnakú dôležitosť ako vakcíny proti závažným ochoreniam, ako napríklad detská obrna. To sú očkovacie látky, ktoré môžu deťom zachrániť život alebo kvalitu života. Súčasnou prioritou nie je očkovať deti, sústreďme sa na staršie ročníky.
Môžeme vylúčiť, že by sa u detí, ktoré sa nakazia, tvorili mutácie, ktoré by nás spätne ohrozovali?
Nemôžeme to vylúčiť, ale prečo by to tak malo byť? V medicíne nikdy nemáte stopercentnú istotu, vrátane toho, že po očkovaní budete chránení, alebo nebudete mať žiadne vedľajšie účinky.
Kedy by nastala situácia, pri ktorej by ste povedali, že treba očkovať aj deti?
Vírus sa vyvíja a chce zvýšiť množstvo hostiteľov. Nemáme však žiadne indikácie k tomu, že keď očkovaním zabránime koronavírusu vstúpiť do buniek starších ľudí, ostane mu len možnosť napádať deti. Hypoteticky si ale predstavme, že sa vytvorí variant, ktorý bude napádať deti, spôsobovať im ťažký priebeh ochorenia a bude mať 50-percentnú smrtnosť. Drastický scenár, ktorý používam na to, aby som ukázal, že SARS-CoV-2 je pre deti v podstate nevinná infekcia. Áno, zabíja približne dve percentá ľudí, ktorí sú spravidla oslabení a chorí, ale väčšina populácie to zvládne a najmä deťom sa nič závažné nestane. Buďme radi, že to je takéto mierne.
Nemali by sme zabúdať, že koronavírus môže mať aj dlhodobé dôsledky.
Áno, máte pravdu. A sú aj prípady, kedy majú štyridsiatnici ťažký priebeh covidu. Štatisticky ale z 80 percent zomierajú ľudia, ktorí majú závažné komorbidity a vek nad 70 rokov. Prípady ťažkých infekcií u mladých ľudí vzbudzujú pozornosť médií práve preto, že sú výnimočné. A či a aké budú dlhodobé účinky u ľudí, ktorí covid prekonali, to sa dozvieme až o niekoľko rokov.
Čiže nie je dôvod na paniku šírenú v médiách?
Vzali ste mi to z úst, presne to si myslím. Médiá prispievajú k panike a má to aj negatívne dôsledky. Keď médiá do ľudí neustále búšia, aké je všetko strašné, ľudia dostanú panický strach a stres, ktorý poškodzuje imunitný systém. Vystresovaní ľudia sú náchylnejší na nákazy, to cítite už len vtedy, keď sa párkrát nevyspíte. Náš imunitný systém nás denne chráni pred toľkými patogénmi, že bez neho nedokážeme fungovať. Keď ho oslabíte, ste logicky náchylnejší na rôzne infekcie, napríklad aj koronavírus. Poplašnými správami zvyšujete u ľudí pravdepodobnosť, že sa im skutočne niečo stane.
Aký by bol váš odkaz pre médiá?
Dôverujte vede, je tu preto, aby nám pomohla. A najmä zabráňte strachu. Ničoho sa nebojme.
