V roku 2024 sa na oblohe môže objaviť veľká kométa. Ak budeme mať šťastie

Keď ju astronómovia objavili ešte začiatkom tohto roka, bola to len malá škvrna pozorovateľná výkonnými teleskopmi na Zemi. Spočiatku si dokonca jej objavitelia v Južnej Afrike mysleli, že ide o asteroid. Neskôr však zistili, že ten istý objekt vyfotografovalo šesť týždňov predtým observatórium Tsuchinshan v Číne. A zo záberov sa dospelo k poznaniu, že nejde o asteroid, ale kométu.

Malá a pomerne vzdialená kométa rýchlo upútala pozornosť svojou dráhou. Tá totiž smeruje pomerne blízko k Slnku i Zemi. A preto má veľký potenciál stať sa dlho nevideným nebeským predstavením.

Podľa planetárnej astronómky z inštitútu SETI Ariel Graykowskej môže byť kométa jasnejšia ako Neowise, ktorá si uzurpovala pozornosť v roku 2020. Dokonca by mohla konkurovať kométe Hyakutake, ktorá sa označuje ako veľká kométa roku 1996. Najoptimistickejšie prognózy predpokladajú, že novoobjavená kométa by mohla prekonať aj týchto významných predchodcov a žiariť podobne silno ako Venuša.

Najbližšie k Slnku by mala byť koncom septembra, zatiaľ čo k Zemi by sa mala priblížiť okolo 12. až 13. októbra, keď by sa zároveň mala predviesť v plnej kráse.

Podľa výpočtov inštitútu SETI, na ktoré sa odvoláva potál Starwalk, sa maximálna žiarivosť tejto kométy môže pohybovať od -0,1 do -6,6 magnitúdy, čo je porovnateľné s najjasnejšími hviezdami. Na porovnanie, Halova-Boppova kométa z roku 1997, jedna z najpozorovanejších, mala maximálnu magnitúdu -1,8.

Nepredvídateľnosť komét. Sú ako mačky

Hoci niektoré médiá rýchlo prebrali správy o tom, že v roku 2024 možno uvidíme výnimočný nebeský jav, astronómovia upozorňujú, že jediné, čo je na kométach predvídateľné, je ich nepredvídateľnosť.

Vedci boli sklamaní mnohými sľubnými kométami, ktoré sa ukázali ako neuspokojivé, uviedol web Scientific American s odkazom na planetárnu astronómku Quanzhi Yeovú z Marylandskej univerzity. Tá sa na kométu Tsuchinshan-ATLAS „teší opatrne“.

„Kométy sú ako také mačky: majú chvosty a robia si, čo chcú,“ skonštatovala Yeová a dodala: „Takmer pre každý prípad platí, že neskončí tak, ako ste predpokladali.“

Omylov bolo už viacero

V roku 2023 to bolo 50 rokov od objavu kométy Kohoutek, ktorú sa podarilo spozorovať ešte v pozoruhodne veľkej vzdialenosti od Slnka. Predpokladalo sa, že pôjde o obra medzi kométami.

Hovorilo sa, že môže byť dokonca až taká jasná, ako Mesiac v prvej alebo poslednej štvrti, opisuje vtedajšie udalosti portál Space.com. Brian Marsden z Centrálneho úradu pre astronomické telegramy sa v tom čase vyjadril, že by mohlo ísť o „kométu storočia“. Hlavné médiá ho vzali za slovo a ohlasovali blížiaci sa príchod kométy takej jasnej, že by mohla byť viditeľná aj za denného svetla.

Ukázalo sa však, že Kohoutkova kométa síce bola pozorovateľná voľným okom, ale oveľa slabšia, ako sa pôvodne predpokladalo. Väčšina ľudí ju úplne prehliadla, čiastočne kvôli svetelnému smogu a tiež preto, že bola pomerne nízko nad obzorom.

Kohoutkova kométa však nie je jediný takýto prípad. Z tých známejších sklamaní možno vypichnúť napríklad kométu Austin v roku 1990 či ISON v roku 2013.

Od čoho bude závisieť viditeľnosť kométy?

Kométy sú prašné, ľadové pozostatky formovania planét. Väčšinu času trávia v tme a bez povšimnutia. Keď však vstúpia do vnútornej časti slnečnej sústavy, časť ľadu kométy sa začne premieňať na plyn v procese nazývanom sublimácia a spolu s prašným povrchom telesa vytvorí hmlistý, žiarivý oblak nazývaný koma.

Rôzne kométy však majú rôzne zloženie. Sublimácia je preto nepredvídateľným procesom. Kométy môžu náhle zjasnieť pri výbuchu, rozpadnúť sa na kúsky, alebo jednoducho vyhasnúť, uviedol Scientific American.

„Všetky tieto premenné prispievajú k tomu, že kométy je veľmi ťažké predpovedať,“ citoval web Yeovú.

Jednou z kľúčových otázok podľa portálu je, či kométa už niekedy preletela vnútornou slnečnou sústavou. Veteráni viacerých blízkych priblížení k Slnku majú vyššie predpoklady, že zažiaria aj pri svojej ďalšej ceste stredom slnečnej sústavy bez toho, aby sa rozpadli. Ak je kométa, naopak, nováčikom, je pravdepodobnejšie, že sa rozpadne, napísal Scientific American.

Podľa informácií portálu Space.com výpočty dráhy kométy Tsuchinshan-ATLAS ukázali, že sa pohybuje po parabolickej dráhe, vychádza priamo z Oortovho oblaku a nikdy predtým neprešla v blízkosti Slnka. Napriek tomu však portál s odkazom na žiarivé kométy Arend-Roland či McNaught, ktoré taktiež vyšli z Oortovho oblaku, konštatuje, že aj Tsuchinshan-ATLAS môže byť výnimkou potvrdzujúcou pravidlo, ktoré nie je zďaleka stopercentné.