„Páchatelia tohto zbabelého činu budú nepochybne čoskoro identifikovaní a potrestaní bezpečnostnými a poriadkovými silami,“ uviedol iránsky prezident Ebráhím Raísí vo vyhlásení. „Nepriatelia národa by mali vedieť, že takéto činy nikdy nemôžu narušiť pevné odhodlanie iránskeho národa,“ pokračoval prezident. Raísí podľa vyjadrenia iránskej vlády požiadal úrady, aby pomohli zmierniť utrpenie obetí a zranených.
Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí sľúbil tvrdú odpoveď. Minister vnútra Ahmad Váhidí takisto uviedol, že páchatelia budú postavení pred spravodlivosť. „Naše policajné sily sú ostražité a budú hnať k zodpovednosti tých, ktorí tento zločin spáchali," povedal.
Zatiaľ nie je známe, kto je za útok zodpovedný. Podozrenie podľa BBC môže padnúť na arabských separatistov a sunnitské džihádistické skupiny ako Islamský štát (IS), ktoré v posledných rokoch podnikli v krajine útoky na civilistov a bezpečnostné zložky.
K stredajšiemu útoku došlo v čase zvýšeného napätia v regióne po tom, ako pri útoku izraelského bezpilotného lietadla v Libanone zahynul zástupca vodcu palestínskej skupiny Hamas, ktorú Irán podporuje.
Sústrasť vyjadrila EÚ aj Putin
V piete sa zjednotili aj politické špičky za hranicami. „Európska únia čo najráznejšie odsudzuje dnešné bombové útoky v meste Kermán v Iráne. EÚ vyjadruje solidaritu s občanmi Iránu,“ uviedol hovorca EÚ pre zahraničné záležitosti.
Sústrasť Iránu vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin. „Zabíjanie mierumilovných ľudí pri návšteve cintorína je šokujúce svojou krutosťou a cynizmom,“ uviedol Putin v liste adresovanom Chameneímu a Raísímu.
Generálny tajomník OSN António Guterres útok ostro odsúdil a vyjadril "hlbokú sústrasť pozostalým rodinám, ľudu a vláde" Iránu, uviedol jeho hovorca.
Od roku 1978 smrteľnejší útok nenastal
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller označil za "smiešne" niektoré obvinenia, že za výbuchmi stáli Spojené štáty. Podľa Millera Washington tiež nevidí žiadne náznaky, že by za výbuchmi stál Izrael.
Modžtaba Zolnúrí, podpredseda iránskeho parlamentu napríklad tvrdil, že „nesamovražedný charakter teroristického útoku v Kermáne ukazuje, že ide o akt sionistického režimu. Potrestáme sionistický režim pomstou, ktorá bude mať globálnu operačnú hodnotu."
Dnešný útok je druhým najtragickejším teroristickým útokom v celej histórii Iránu. V auguste 1978 zahynulo pri požiari kina v Abadane na juhu Iránu viac ako štyristo ľudí. Dodnes existujú len dohady o tom, kto stál za týmto tragickým činom podpaľačstva. Režim šacha Mohammada Rezu Pahlavího, známy svojou krutosťou voči opozícii, obviňoval islamistických teroristov, zatiaľ čo jeho odporcovia obviňovali tajnú políciu SAVAK. Požiar sa stal jedným zo spúšťačov islamskej revolúcie, ktorá v krajine zavládla približne o šesť mesiacov neskôr.
Kto bol Kássem Solejmání?
Generála Solejmáního zabil americký dron v irackom Bagdade 3. januára 2020. Generál pochádzal práve z Kermánu, ktorý leží asi 820 kilometrov juhovýchodne od iránskej metropoly Teherán.
Solejmání bol veliteľom jednotiek Kuds, tajných zložiek Iránskych revolučných gárd. Americká armáda ho zabila 3. januára 2020 neďaleko letiska v Bagdade pri dronovom útoku, ktorý nariadil vtedajší prezident Donald Trump.
Elitné jednotky Kuds vykonávajú operácie v zahraničí. Solejmání bol považovaný za hlavného strojcu stratégie rozširovania iránskeho vplyvu na Blízkom východe. V Iraku a ďalších krajinách tiež riadil činnosť milícií lojálnych Iránu.
(tasr/české noviny/bbc/guardian/cnn)
