Budúcnosť Istrochemu: Z chemickej skládky moderná mestská štvrť?

Švédsky chemik Alfréd Nobel založil v roku 1873 vo vtedajšom Prešporku továreň Dynamit Nobel, známu aj ako Dynamitka. V časoch svojej zlatej éry patrila k najväčším a najvýznamnejším podnikom v celej monarchii. Vyrábali tu výbušniny a rôzne chemikálie. Počas prvej svetovej vojny dokonca zásobovala vojsko muníciou aj dynamitom, ktorý vynašiel práve Nobel.

Po druhej svetovej vojne podnik premenovali na Chemické závody Juraja Dimitrova. Časť výroby sa presunula do Strážskeho a v Bratislave sa naďalej vyrábali chemikálie. Podnik od roku 1991 nesie názov Istrochem. Po mnohých rošádach majiteľov, medzi ktorými bol istý čas aj štát, ho v súčasnosti vlastní holding Agrofert. Obrovský areál ale v súčasnosti poväčšine chátra.

Obrovská environmentálna záťaž

Podnik bol počas celej svojej existencie producentom obrovského znečistenia, ktoré dlhodobo nikto neriešil, nebolo nijak dokumentované a vznikalo pomerne živelne. Kontaminovaná je pôda aj podzemná voda. Okrem znečistenia priamo v areáli Istrochemu bol odpad odvážaný aj na Žabí majer či na Vrakuňskú skládku. Svojho času vypúšťali chemikálie aj do niekdajšieho Mlynského ramena nazývaného aj „Smradľavka“.

Správa z geologického prieskumu uskutočneného v roku 2009 bola desať rokov utajená a po jej odtajnení v roku 2020 časť politikov hovorila o environmentálnej katastrofe. Verejnosť sa vtedy dozvedela, že ohrozené je nie len územie Istrochemu, ale aj okolité obývané lokality, hlavne v Trnávke.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťBrownfieldy: Chátrajúce miesta s veľkým potenciálom pre mesto. Kde sa v Bratislave nachádzajú a aká je ich budúcnosť?

Plány Nového Mesta s lokalitou

Hoci východná časť mesta predstavuje vstupnú bránu do Bratislavy, aktuálne je z veľkej miery nevyužitá a chátra. Najväčším problémom je spomínaná environmentálna záťaž. Po jej prípadnom odstránení sa však otvára priestor pre vybudovanie obrovskej mestskej štvrte pre desaťtisíce obyvateľov.

Istrochem je najväčším brownfieldom v meste a vďaka dlhej výrobnej histórií je tu vybudovaná infraštruktúra. Električkové trate vedú rovno do centra, vybudované sú aj železničné trate. Lokalita má teda obrovský potenciál, čo si uvedomuje aj vedenie Nového Mesta. „Som presvedčený, že východná časť Nového Mesta môže byť novou a modernou štvrťou s kvalitnými a udržateľnými podmienkami na život svojich obyvateľov,“ povedal starosta Nového Mesta Matúš Čupka.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťSpustenie petržalskej električky do prevádzky sa po vyjadreniach magistrátu opäť komplikuje. Aké sú reakcie?

Nové Mesto oslovilo 120 študentov a študentiek Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, aby vypracovali urbanistické návrhy toho, ako by táto lokalita mohla v budúcnosti vyzerať. Výsledky ich práce sú vystavené v Novej tržnici na Trnavskom mýte.

Tieto práce sa stanú podkladom na vypracovanie urbanistickej štúdie. „Po spracovaní návrhu urbanistickej štúdie tohto územia bude nasledovať verejné prerokovanie odbornou a laickou verejnosťou. Po akceptovaní pripomienok vznikne čistopis štúdie. Ten bude podkladom pre žiadosť mestskej časti o zmenu Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy,“ priblížil Čupka prvé kroky procesu vedúceho k zmene súčasných pomerov. Posledné slovo majú mať, samozrejme, odborníci pod patronátom Metropolitného inštitútu Bratislava.