KDH nemá z protestov vycúvať, ale vyťažiť. Môže ich udržať mimo extrému

Vo štvrtok budú pokračovať opozičné protesty proti zásahom vlády do právneho štátu. KDH vyjadrilo obavy z ich smerovania, no avizuje, že sa protestov bude naďalej zúčastňovať. Nachádza sa na vratkej pôde, no pri opatrnom manévrovaní to hnutiu môže prospieť. Dokonca z nich môže za istých okolností vyjsť aj víťazne.

Podľa prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj hnutie medzimesačne oproti decembru zaznamenalo najvýraznejší rast zo všetkých opozičných strán. V koalícii poklesol len Smer (dve percentá). Z opozičných strán Progresívne Slovensko mierne kleslo, kým KDH narástlo zo 7,3 na 8,7 percenta. Ostatné strany sa hýbali v rámci štatistickej odchýlky.

Iste, z jedného prieskumu sa nedá vyčítať dlhodobý trend, no rozdiel je natoľko výrazný, že by sa dalo usúdiť, že kresťanským demokratom účasť na protestoch skôr prospieva.

Je to síce paradox, no nie je ťažké dovtípiť sa, čo za tým môže byť. Drastické zásahy vlády do právneho systému sú silnou kávou pre veľkú časť spoločnosti, a zďaleka nejde len o voličov troch opozičných strán, ktoré protesty organizujú. Protivné sú aj pre voličské skupenstvá hnutia Slovensko a dokonca aj strany Republika, ktoré však k organizácii protestov, prirodzene, pozvané neboli.  

Na najvýraznejšej opozičnej politickej aktivite súčasnosti sa tak nezúčastňujú, a preto mobilizačný potenciál zostáva len v rukách PS, SaS a KDH. Pri bližšom pohľade sa však zdá, že najväčšiu porciu si môže ľahko uchmatnúť práve Kresťanskodemokratické hnutie. Ak sa pritom nerozvážne nerozbije o skaly.

Protestný voličský tábor je totiž podstatne širší, ako sú voličské enklávy progresívcov. Tie síce dokážu mobilizovať tisíce ľudí v Bratislave, no ich témy sú prudko okrajové. Protesty sa nekonajú len v hlavnom meste, a práve to je šanca pre KDH. Ich úlohou je dnes reprezentovať práve tú väčšinovú časť protestov, ktorej ide o právny štát, ale nie je progresívna.

Ak by KDH protesty opustilo, mítingy by sa zrejme dočista zvrhli na demonštrácie za menšinové agendy. Ukazuje to postupná premena demonštrácií, ktoré sa z boja za právny štát zvrhli na LGBTI pochod proti ministerstvu kultúry a za prezidentskú kandidatúru Ivana Korčoka. 

Lenže protestná sila na námestiach po celej krajine je podstatne väčšia ako skupiny podporujúce zvrátené queer divadlá o vláčení žien na obojku, predstierajúc, že ide o pokrok.

V momente, keď sa protesty zhumpľujú na obranu podivných queer mimovládok parazitujúcich na štáte, ktoré oberajú tie slušné neziskovky o peniaze, z masových protestov nezostane veľká sila.

Trojica strán organizujúcich mítingy doteraz reprezentovala hlas obrovskej časti spoločnosti, ktorá je nervózna z pochybných zámerov vlády. Zároveň mnohí z nich chápu, že proti nim stojí aj ďalší veľký problém, tým je progresivizmus pochodujúci inštitúciami. Ale z organizátorov je len KDH schopné vyhraniť sa voči tomuto pokusu vmanévrovať protesty do okrajovej agendy progresívcov.

KDH tak dostalo ohromnú príležitosť. Tú, ktorú naznačuje prieskum AKO.

V tejto šanci sa však dá aj ľahko pohorieť. Je to vlastne samotným údelom hnutia v súčasnej opozícii: KDH musí nájsť cestu medzi dvoma útesmi.

Partneri ich síce podviedli, keď protesty smerovali do LGBTI agendy. Ak z protestov vycúvajú, mediálne prostredie im opäť nalepí falošný biľag „rozbíjačov jednoty“, ktorým na vlastnej ideológii záleží viac ako na právnom štáte. Pôjde síce o manipuláciu, ale mediálne kanóny progresívcov už majú tento naratív mnohokrát vyskúšaný a overený.

Ak sa však dúhová a progresívna politická agenda na protestoch presadí ako dominantný prvok – k čomu to dlhodobo smeruje –, pre mnohých voličov KDH pôjde o citlivú tému.

Na druhej strane KDH nechce vycúvať z protestov, bez ktorých by stratilo kľúčové opozičné momentum. Ako sa teda nerozbiť medzi spomínanými útesmi?

Progresívci im sľúbili, že LGBTI agenda sa z námestí vytratí a budú sa venovať iba rušeniu špeciálnej prokuratúry a trestným kódexom. Aspoň tak si prísľub vysvetlili členovia KDH. Je veľmi nepravdepodobné, že to bude pravda. Členovia PS možno prestanú počas prejavov hovoriť priamo, ale organizácia protestov je živý celok a do veľkej miery je jeho smerovanie už nastavené.

Progresívne stranícke médiá už dnes prezentujú protesty ako boj za dúhové práva, ich transformácia na LGBTI demonštrácie bola do veľkej miery dokonaná. Ukazujú to rozhovory s dejateľmi kultúrnej scény, kde sa protesty už celkom priamo spájajú s petíciou proti ministerke Šimkovičovej. Študenti VŠVÚ pripravujú tie najviditeľnejšie transparenty, akoby boj za právny štát už bol na námestiach druhoradý. Ich rektorka je na politický aktivizmus svojich študentov „hrdá a dojatá“.

Ivan Korčok sa aj pri ďalších protestoch nejakým čarom opäť pretlačí cez desaťtisíce ľudí do predného radu, kde ho už budú očakávať objektívy fotografov. Z pódia sa mu kde-tu ujde úchytkom nepriama poznámka na jeho podporu, na čo dav súhlasne zabučí.

KDH sa v tomto volebnom období ocitlo v zovretí medzi dvoma progresívnymi stranami. Osud mu tak určil pascu, do ktorej bude padať čoraz častejšie, ak sa z nej raz a navždy nevymaní. Je z nej len jedno východisko: pochlapiť sa.

KDH nemá bočiť, ale situáciu využiť vo svoj prospech. Nahnať na námestia čo najväčšie množstvo ľudí a zároveň na protestoch dať jasne najavo, že práve oni stelesňujú nielen právny štát, ale oni ako jediní s organizátorov tiež nefandia progresívnym zvrátenostiam. A vďaka svojim partnerom dostali dobrú príležitosť sa vyhraniť.

Hnutie si však musí vypýtať podiel na príprave a organizácii protestov. Rovnocenný s partnermi. Moderátormi nesmú byť ľudia, ktorí už na prvý pohľad stelesňujú kultúrnu avantgardu, ale musí ísť o všeobecne rešpektované osobnosti, ktoré rozumejú aj niečomu inému ako utrpeniu mladých queerov v divadle.

Po podraze, ktorý im progresívci urobili, majú kresťanskí demokrati plný nárok tresnúť do stola a vypýtať si rešpekt a normálne témy pre všetkých.

KDH dostalo šancu. Môže sa stať hlavným neextrémistickým prvkom tej časti opozície, ktorá dokáže zrátať pohlavia aj bez kalkulačky.

Už dnes budeme vidieť, ako KDH so svojou veľkou aktuálnou výzvou naložilo. Pôjde o veľa. Práve v tomto zápase sa totiž ujasní, či ich účasť medzi progresívcami zomelie, alebo im to vybuduje identitu.