Preskočiť na obsah
PolitikaSlovensko

Budúca lekárka: Slovensko je môj domov, ostanem tu a budem pomáhať

Možno nebudú pripravení tak ako ich kolegovia spred dvoch rokov, lebo stratili kontakt s pacientom práve v kľúčovom piatom a šiestom ročníku, keď už medici bývajú jednou nohou v nemocnici. V mimoriadnom čase pandemických obmedzení to pripúšťa Michaela Nižníková, študentka záverečného ročníka Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Hoci im pre komplikácie vo výučbe možno budú chýbať niektoré zručnosti, hodlajú to dobehnúť neskôr v praxi. Podporujú ich v tom lekári z nemocníc.

Michaela Nižníková: Foto: Osobný archív M. Nižníkovej

Michaela Nižníková: Foto: Osobný archív M. Nižníkovej

Publikované: 

Ako vyzerala výuka medikov počas pandémie?

Pandémia vypukla práve v čase, keď som začala letný semester v piatom ročníku. Každá fakulta má trochu iný systém výuky, u nás máme v piatom ročníku vždy na začiatku semestra blok prednášok a po nich máme už konkrétne cvičenia z daných predmetov, medzi ktorými máme počas semestra skúšky. Ide o blokovú výučbu. Prednášky sme mali klasicky a zhodou okolností bola naša skupina po vypuknutí pandémie práve na infekčnom oddelení. My, študenti, sme mali veľmi veľa otázok, rovnako aj naši kamaráti a rodina. Každý sa nás pýtal na čínsky vírus, ale u nás vtedy ešte neboli potvrdené žiadne prípady. Prvý týždeň cvičení sme mali prezenčne na infekčnom oddelení, ale ďalší týždeň sme už mali samoštúdium, lebo na Slovensku sa potvrdili prvé prípady nákazy. Skúšku z infektológie aj iné ústne skúšky sme neskôr mali dištančnou formou cez videohovor bez prípravy.

Ako to vyzeralo?

Na základe algoritmu kliniky sme dostali otázku, na ktorú sme priamo odpovedali. Väčšinu skúšok sme ale mali formou testov.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.