Nová moldavská prezidentka je prozápadná, ale ísť proti Rusku si netrúfne

Avšak práve často prehliadané Moldavsko je dobrým príkladom toho, že Moskva sa pri šírení svojho vplyvu nespolieha na jednotlivých lídrov, ale pracuje sofistikovane a trpezlivo.

Moldavci sa chcú vrátiť domov

Bývalá premiérka a ekonómka Svetovej banky Sanduová získala nakoniec v druhom kole moldavských prezidentských volieb, ktoré sa konali 15.11., aj napriek očakávaniam tesného súboja až 57,75 percenta hlasov. Súčasný prezident dokázal presvedčiť len 42,25 percenta zúčastnených voličov. V predvolebnej kampani stavila kandidátka na protikorupčnú rétoriku, reformu súdnictva a plán prilákať do krajiny európske investície. Dodon sa, naopak, vybral cestou kultúrnej vojny, keď svoju protikandidátku obvinil, že zníži postavenie ruštiny v krajine, zakáže verejné oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom a podryje pravoslávny charakter štátu legalizáciou manželstiev rovnakého pohlavia. Heslom jeho kampane bolo: „Moldavsko má čo stratiť.“

Nakoniec to však bol Dodon, kto stratil podporu rozsiahlej moldavskej diaspóry na Západe, teda ľudí, ktorí museli odísť zo svojej domoviny pre dlhodobo mimoriadne zlú socioekonomickú situáciu. Odhaduje sa, že v zahraničí žije 15 až 25 % Moldavcov, čo predstavuje celkovo až 40 % práceschopnej populácie. Keďže mnohí z nich majú doma rodiny, ku ktorým by sa chceli vrátiť, Sanduovej vízia ekonomicky funkčného Moldavska ich oslovila omnoho viac než Dodonove nejasne formulované výstrahy pred stratou kultúrnej identity.