Florbalová akadémia žije svoj sen, tým aktuálnym je postup na majstrovstvá Slovenska

Aké boli začiatky florbalu v Martine?

Začiatky florbalu v Martine možno hľadať v roku 2007. Vtedy som sledoval na českom televíznom programe prenos z florbalového zápasu. Keďže som sa predtým venoval hokejbalu, tento nový šport ma oslovil. Hral sa v telocvični, bol dynamický a aj menej nákladný.

V škole som presvedčil riaditeľa Jána Chabadu, aby sme kúpili základnú florbalovú výstroj. A tak som začal študovať pravidlá aj systém tejto podľa mňa najrýchlejšej kolektívnej halovej hry. Takto sa postupne dostal florbal cez našu školu aj do iných škôl. Postupne sa tvorili aj partie „dospelákov“, ktoré dával dohromady Ján Muntág.

V telocvičniach hrávali hru, ktorá sa vtedy iba podobala na florbal. No a pred deviatimi rokmi založili nadšenci okolo Dušana Kubičku Turčiansku florbalovú ligu, ktorá je vysoko organizovanou amatérskou florbalovou súťažou.

Je to šport, ktorý sa rýchlo rozvíja na školách. Kedysi sa v telocvičniach hral futbal, basketbal, volejbal, dnes dominuje florbal. Aký je záujem medzi žiakmi?

Záujem je veľký. V roku 2009 boli v okresnom kole dve školy, teraz sa v okresnom kole prestaví až 16 škôl. Florbal sa v školách rýchlo udomácnil a zvlášť na našej katolíckej škole. Najlepší hráči sa florbalu venujú vo florbalovom klube – Florbalová akadémia Martin.

Florbal sa dostal aj do programu tradičných Turčianskych hier mládeže (vlani sa konal už 60. ročník), čo tiež o niečom svedčí…

Popri klasických športoch ako sú futbal, volejbal, hádzaná, basketbal si našiel aj florbal svoje miesto na najväčšom športovom sviatku pre základné školy v Turci. Od roku 2015 je pevnou súčasťou Turčianskych hier mládeže. Účasť na „Turčiankach“ si musia školy vybojovať v kvalifikácii a najlepších šesť škôl bojuje potom o medaily.

Ako by rozvoju tohto športu mohla pomôcť nová multifunkčná športová hala v areáli ZŠ A. Dubčeka v Martine, ktorá by mala byť v apríli tohto roku hotová?

Toto je naša dlhoročná nočná mora… Florbal robíme v našom klube takpovediac na kolene. Veľmi nám chýba veľká športová hala. Tlačíme sa v malých telocvičniach na „Bernoláčke“ a v areáli školy na Ul. Východná. Pri práci s malými deťmi sa to ešte dá, ale v tréningovom procese žiakov a dorastencov je to veľmi ťažké. Preto čakáme na novú športovú halu ako na zmilovanie…

Ako tréner vedieš aj Florbalovú akadémiu Martin, kde máš pod palcom nielen žiakov z Katolíckej základnej školy Antona Bernoláka, ale aj iných škôl. Ako ste úspešní?

V našom klube máme aktuálne päť kategórií. Mladšiu a staršiu prípravku, mladších a starších žiakov, ako aj dorastencov. Mladšiu prípravku trénujú tréneri Lukáš Staš a Roman Stupák, v staršej pomáham trénerom Rišovi Kopečekovi a Rudovi Kralovanskému.

Mladších žiakov vedie Rado Kučka s Lukášom Stašom. No a starších žiakov a dorastencov trénujem s mojím florbalovým súputníkom Rudom Kralovanským. Tréningový proces sa snažíme neustále skvalitňovať, aby sme boli vo všetkých kategóriách konkurencieschopní.

Aké výzvy vás tohto roku čakajú?

Momentálne hráme s dorastencami 1. dorasteneckú ligu – divízia východ. Spomedzi šiestich tímov by sme radi postúpili na majstrovstvá Slovenska. Musíme však skončiť do štvrtého miesta, čo bude v konkurencii kvalitných florbalových mužstiev (ATU Košice, Florko Košice, Grasshoppers Žilina, Žatva Dolný Kubín a Predators Sabinov) náročná úloha.

So staršími žiakmi bojujeme v nadstavbe rovnako o postup na majstrovstvá Slovenska. Často si hovorím, že budúcnosť patrí tým, ktorí žijú svoj sen. A my ho žijeme. Verím, že sa nám to podarí. No a s prípravkami sa zúčastníme v máji na Turnaji mládeže, čo sú neoficiálne majstrovstvá Slovenska. Je toho pred nami naozaj dosť, ale kráčame postupne od zápasu k zápasu.

Florbal je nový šport, sleduješ trendy a zapracovávaš ich do tréningového procesu?

Bez toho, aby sme sa vzdelávali, to nejde. Neustále sledujem tréningový proces, florbalové zápasy. Pripravujeme sa na našich súperov, aby sme ich podľa možnosti zaskočili. Máme veľa kvalitných florbalistov, ktorí sú aj v širších reprezentačných výberoch.

Aká je spolupráca s rodičmi, nestarajú sa ti do remesla? Ako v každom športe, nie sú len víťazstvá, ale prídu tiež prehry. A ako deti zvládajú emócie?

Bez pomoci rodičov by sme mohli súťažné kategórie v našom klube zatvoriť. Bez ich nadšenia, obety, pomoci by to jednoducho nešlo. Už len pripraviť a uskutočniť výjazd na zápasy počas víkendu je náročné. Ochotní rodičia, ktorí sú navyše aj našimi skvelými fanúšikmi, by s nami cestovali takpovediac aj na kraj sveta.

Florbal je veľmi rýchla hra, plná emócií. Snažíme sa o to, aby na ihrisku dominovali tie pozitívne emócie, ktoré posúvajú mužstvá k víťazstvám. Ale nie vždy je to iba o nich, učíme chlapcov prijať aj prehru, lebo tá patrí k športu rovnako ako aj k životu.