Petržalskej električke stojí v ceste ďalšia komplikácia. Jej korene siahajú do druhej svetovej vojny

Meškanie, ktoré už vníma so značnou nespokojnosťou aj primátor mesta, teda nie je jediným znepokojujúcim momentom projektu petržalskej električky. Je ním aj protitanková stena alebo presnejšie povedané palebný objekt pre protitankový kanón.

Vybudovali ho na sklonku druhej svetovej vojny. Postavenie Wermachtu v záverečnej fáze bojov bolo hlavne defenzívneho charakteru. V snahe čo najviac spomaliť postup Červenej armády začali Nemci v Bratislave operáciu Festung Pressburg (pevnosť Bratislava), čo znamenalo budovanie obranných prvkov na strategických miestach.

Vytvorenie pevnosti z nášho hlavného mesta malo za cieľ zásadne spomaliť postup Červenej armády na Viedeň. Plán rátal aj s úplným zničením dôležitej infraštruktúry Bratislavy v prípade, že by sa postup Sovietov zastaviť nepodarilo. Celkovo malo byť vybudovaných 49 takýchto opevnení pre kanóny. Plán sa nepodarilo zrealizovať na 100 percent – v Bratislave ich vzniklo okolo 40.

Ide o palebný objekt typu „Betonschießgerüst 4,5cm Fest.Pak (r)", aké budovali výlučne v Bratislave a Olomouci. Viaceré z nich padli za obeť výstavbe a v súčasnosti ich na území mesta evidujeme už len 10. Mali železobetónovú konštrukciu v tvare U a robili ich na mieru sovietskym pevnostným kanónom DOT 4. Tie Nemci ukoristili zo sovietskej Molotovovej línie v roku 1941 a následne uskladnili na horšie časy.