Na úvod si treba niečo povedať o Deutsche Umwelthilfe (DUH). Je to združenie, ktoré na základe vlastných meraní vytváralo tlak na nemecké mestá a dokázalo v nich pomocou aktivizmu a súdnych žalôb presadiť zákazy vjazdu starších dieselových vozidiel do vymedzených oblastí.
Lenže počas pandémie sa ukázalo, že hodnoty emisií počas výrazného utlmenia dopravy takmer neklesli. Dôvod je jednoduchý – zdrojom znečistenia bol a stále je primárne priemysel. Radnica v Hamburgu sa po piatich rokoch rozhodla, že zákazy zruší, pretože boli neefektívne a nezmyselné. Autá sa do svojho cieľa museli dostať okľukou, čo znamenalo len vznik ďalších emisií navyše a počet udeľovaných výnimiek zas bol pre mesto neprimeranou administratívnou záťažou.
Na rozdiel od Hamburgu v iných nemeckých mestách zatiaľ praktiky DUH neprekukli a nové „bezemisné“ zóny naďalej vznikajú v Mníchove či Darmstadte. Dopravné značky so zákazom vjazdu pre dieselové vozidlá tak môžu naďalej označovať pomníčky ľudskej hlúposti a efektivity manipulatívneho aktivizmu.
Zdá sa, že DUH sa po relatívnom úspechu v Nemecku snaží rovnakými pracovnými metódami ovplyvňovať aj situáciu v Bratislave. So spriaznenými slovenskými súdruhmi zorganizovali meranie oxidov dusíka a ultrajemných prachových častíc a zvolali médiá, aby ich informovali o ohrozenom zdraví Bratislavčanov mikročasticami, najmä detí, tehotných žien, starších ľudí a osôb s chronickými ochoreniami. Jemné častice vraj majú negatívny vplyv na nádorové, respiračné, srdcovocievne ochorenia, alergie, zápaly, dráždenie všetkých prístupných slizníc, únavu, bolesti hlavy, reprodukčný systém... všetko vinou znečistenia ovzdušia.
