Nedávno sme v Štandarde písali o tichej diskotéke, ktorá sa odohrala prednedávnom v Canterburskej katedrále. Takzvané silent disco, ktorú zorganizoval miestny anglikánsky homosexuálny kaplán, ukázala pozoruhodnú vec. Keď si človek pozerá fotky či videá z toho podujatia, prepadne vás najskôr nezvratný pocit o úpadku viery na Západe.
Lenže hneď na to si uvedomíte, že na tých fotkách akosi nápadne chýbajú dvadsiatnici, pričom väčšinu osadenstva predstavujú ženy okolo štyridsiatky.
Ako je možné, že takéto „rebelské“ podujatie neprilákalo mladých?
Ak si k tomu prirátate katastrofálne štatistiky z Veľkej Británie (približne 300 farností zatvorených v priebehu 5 rokov a účasť na vianočnej bohoslužbe na úrovni dvoch percent populácie, (odhady hovoria, že anglikánska cirkev zanikne približne okolo roku 2060), tak z toho vyvstáva otázka, či sa náhodou forma evanjelizácie, pri ktorej sa cirkev prispôsobuje svetu, neukazuje ako slepá ulička.
Prekvapivé čísla
Ako je možné, že na znesväcujúcej diskotéke chýbali mladí ľudia?
Väčšina komentátorov sa zhoduje, že dnešní mladí (minimálne na Západe, ale aj vo viacerých štátoch východnej Európy) už vyrastali v sekulárnej a odkresťančenej spoločnosti, a preto nepotrebujú voči kresťanstvu rebelovať. Skôr naopak, opačná kombinácia počas ich dospievania spôsobuje, že mnohí z nich majú túžbu "nebezpečnú" vieru spoznať osobne, zistiť, o čom je.
U nás sme na tom inak, ale v Británii je to téma: „Pre príslušníka generácie Z je oveľa prevratnejšie usilovať sa o znovuzrodenie - čo znamená správať sa k posvätným priestorom s úctou - ako blúzniť v chráme. Túto generáciu zaujali pohanské posvätné miesta a duchovne inšpirovaná ekológia, nie desakralizácia starobylého kultového miesta,“ píše v britskom magazíne Unherd Esmé Partridgeová, študentka Cambridgeu, sama príslušníčka generácie Z.
Povedané inými slovami, dnešní tínedžeri a mladí dospelí odmietajú sekulárny materializmus generácie svojich rodičov, a viac sa zaujímajú o duchovno a tradície. Preto im nepríde zaujímavé znesväcovať chrámy. To je prvá časť odpovede.
Partridgeová to dokladá aj číslami think tanku Theos, ktorý zistil, že "generácia Z si častejšie ako ktorákoľvek iná generácia (57 percent)myslí, že náboženstvo má v modernom svete svoje miesto." Rovnako prekvapivo sa v najnovšom prieskume World Values Survey zistilo, že viac mladých ľudí ako predtým verí v existenciu posmrtného života, dokonca pekla. Prekvapivé to je preto, že práve v existenciu pekla prestávali veriť práve formálni či liberálni kresťania. Ak sa to obracia, niečo to znamená.
A sedí do toho, čo sa už predtým vedelo o súčasnej generácii mladých ľudí, teda, že je spoločensky konzervatívnejšia ako tie predchádzajúce – menej pije alkohol, viac dbá na zdravý životný štýl, má skromnejší sexuálny život a dnes vidíme, že sa aj viac zaujíma o duchovno.
Partridgeová tento jav vysvetľuje pomocou tak trochu hegelovskej generačnej teórie sociológov Williama Straussa a Neila Howea, ktorí tvrdili, že po kultúre náboženského konzervativizmu budú mať mladšie generácie tendenciu búriť sa proti prijatiu liberálnych postojov. To znamená, že „keď sa liberálne postoje stanú hlavným prúdom – čo sa teraz nepochybne stalo – nové, mladé generácie sa obrátia opačným smerom.“ A práve to podľa nej momentálne môžeme pozorovať na generácii Z.
Ako sa to prejavuje v praxi, ukazuje zas Catholic Herald, ktorý uvádza, že "sedem oratoriánskych domov v Anglicku a Walese, čo je komunita známa svojimi krásnymi liturgiami a ortodoxným učením, má vo formácii na kňazstvo viac členov než ktorákoľvek diecéza v Spojenom kráľovstve."
Záujem mladých o tradičné formy kresťanstva dosvedčuje britský katolícky magazín aj prieskumom Katolíckej univerzity vo Washingtone, z ktorého vyplýva, že kňazi v Spojených štátoch, ktorí sa označujú za "progresívnych", medzi nedávno vysvätenými takmer vymizli. Naopak, väčšina mladých kňazov sa identifikuje za konzervatívnych.
A napokon, aj z údajov rešpektovaného Pew Research Centre vyplýva, že približne len štvrtina katolíkov vo veku od 18 do 29 rokov navštevuje bohoslužby aspoň raz týždenne. Na druhej strane, tradicionalistické Kňazské bratstvo sv. Petra podľa Heraldu uvádza, že pri účastníkoch latinskej omše v rovnakej demografickej skupine to je až 98 percent z katolíkov. Tradičná omša, skrátka, priťahuje.
Potvrdzujú to aj osobné príklady, ktoré dokážu pritiahnuť pozornosť. Ako napríklad konverzia jedného zo "zlých chlapcov Hollywoodu", herca Shia LaBeouf, ktorý sa obrátil po tom, čo ho oslovila práve latinská liturgia. Podľahol jej čaru, keď sa pripravoval na stvárnenie postavy pátra Pia.
A čo tradiční tik-tokeri?
Z inej strany tento fenomén ukazuje bulvárny Daily mail, ale aj Emily Phillipsová z britského The Standard, ktorá si zas všimla nárast tém týkajúcich sa katolicizmu na sociálnej sieti Tik-tok, ktorú navštevujú najmä mladí ľudia.
Autorka píše, že videá s heslom #catholic majú pre ňu ohromujúcich 9 miliárd zobrazení a #darkcatholicismaesthetic zas približne 910 miliónov zobrazení. Iným príkladom je multikultúrny 20-ročný Austrálčan z generácie Z s prezývkou @JohnIsCatholic, ktorý má na TikToku 104-tisíc sledovateľov, pričom jeho videá sú napríklad o tom, že pomocou kriketu demonštruje rozdiel medzi protestantizmom a katolicizmom.
Phillipsová vo svojom texte prináša aj príbeh istej Angličanky, ktorá dnes navštevuje tradičnú katolícku farnosť, ktorej vekový priemer je údajne len 22 rokov. Tá hovorí, že žila "nenaplneným svetským životom," ale po strate blízkej osoby zistila, že jej „spoločenský život dvadsiatničky už neposkytuje dopamínovú dávku potrebnú na prekonanie depresie“. Preto sa rozhodla najprv založiť charitatívnu organizáciu, potom experimentovala s protestantskou cirkvou Hillsong, až sa nakoniec vrátila k svojej pôvodnej viere, teda ku katolicizmu.
"Cítila som, že niečo potrebujem," hovorí jej respondentka, pričom dodáva, že „krása tradičnej latinskej omše, ktorej som nikdy nebola vystavená, zmenila môj život.“
Latinská omša
Prečo je práve tradičná latinská omša tým, čo láka mladých do kostolných lavíc?
Z toho, čo trojica respondentov povedala Phillipsovej, sa zdá, že jedným z dôvodov, prečo mladých priťahuje latinská liturgia, je jednoducho povedané jej estetická stránka. Teda jej jazyk, spevy, orientácia, rúcho kňaza či sakrálne umenie a čaro starých kostolov. To všetko orientuje človeka na transcendentno, ktoré mladý človek hľadá.
Trochu inak to povedal aj Shia LaBeouf, ktorý na otázku, prečo ho tak zaujala latinská omša, odpovedal: "Pretože z nej nemám pocit, že sa mi snažia predať auto". Možno trochu neohrabaným jazykom, ale evidentne myslel to, že to nie je forma liturgie, ktorá je zameraná na neho ako účastníka a ktorá sa snaží presvedčiť ho, aby prišiel znova.
'Myslím, že to, čo priťahuje Gen Z ku katolicizmu, je to, ako radikálne sa líši od našej modernej sekulárnej kultúry. Tam, kde nás sekulárna kultúra tlačí k nevere, katolicizmus podporuje monogamné, láskyplné vzťahy. Tam, kde nás kultúra ťahá k prílišnému konzumu, nás katolicizmus inšpiruje k striedmosti a hľadaniu uspokojenia v tom, na čom skutočne záleží – v našom vzťahu s Kristom, tvrdí v Phillipsovej texte @JohnIsCatholic.
"Generácia Z má plné zuby obyčajného materiálu. Nechce povrchné kázne, chce skutočnosť, pravdu, zodpovednosť a jasnú cestu k cnosti. Sme prvá generácia, ktorá má všetky informácie sveta na dosah ruky. A s informáciami prichádza možnosť, aby ľudia hľadali "zmysel života". A hľadanie pravdy vždy niekoho privedie ku katolicizmu,“ povedala jej zas zakladateľka podcastu What in the Dang Heck, ďalšia z generácie Z, s ktorými sa Phillipsova rozprávala.
Prehnaný optimizmus
Skúsenosť s generáciou Jána Pavla II. však nabáda, že by bola chyba prepadať prehnanému optimizmu. Na svete totiž žije viac ako miliarda katolíkov, čo znamená, že aj keď sa len 14 percent z nich považuje za katolíkov (a 48 percent príslušníkov generácie Z sa nehlási k žiadnemu náboženstvu) dokážu na sociálnych sieťach občas vyvolať istý rozruch.
Iná vec je, že podobné predpovede počúvame už dlho. Americký sociológ Dean Kelley si vo svojej knihe Prečo rastú konzervatívne cirkvi ešte z roku 1972 medzi prvými všimol, že prísnejšie kresťanské denominácie nielenže lepšie odolávajú úpadku kresťanskej viery, ale mnohé z nich dokonca prekvitajú.
A tu sa vraciame k otázke z úvodu tohto textu. Nemalo by to predsa byť naopak? Teda, nemali by byť najpríťažlivejšie práve liberálnejšie cirkvi?
Ako píše britská feministka Louise Perryová, podľa Kelleyho konzervatívne a liberálne cirkvi plnia celkom odlišné funkcie. Tie prvé sa zameriavajú na duchovnú pomoc – komunitnú identitu, tradíciu, rituál a cieľ, zatiaľ čo tie druhé sa sústreďujú skôr na politiku. A vzhľadom na to, že politické záležitosti sa dajú ľahšie riešiť v sekulárnych inštitúciách, tieto liberálne cirkvi majú tendenciu s pribúdajúcimi rokmi strácať veriacich. Alebo, ako sa pýta Perryová, prečo chodiť na drag show do kostola (skutočný príklad z Londýna), keď môžete ísť na drag show doslova kdekoľvek inde?
Problémom je, že o podobných teóriách na Západe čítame už desiatky rokov, no stále celkovo badáme skôr úpadok ako nárast kresťanstva. Preto sa zdá, že aj keď sú čísla generácie Z povzbudivé, netreba ich preceňovať.
Na druhej strane si však nemožno nevšimnúť zvláštnosť, ktorú tu vykazuje nielen anglikánska, ale aj katolícka cirkev, ktorá ide v čase dokumentov ako Tradicionis custodes (obmedzenie latinskej liturgie) a Fiducia supplicans (požehnávanie homosexuálnych párov) akosi nápadne opačným smerom, ako ukazujú aktuálne trendy.
Zaujímavo to vyjadril Thomas Edwars z Catholic Herald, ktorý v súvislosti s náboženským prebudením generácie Z použil waleské slovo "hiraeth," ktoré označuje pocit túžby po kultúre a identite minulosti. Edwards pritom tvrdí, že sa zdá, že „mnohí katolíci dnes pociťujú pocit "hiraeth". Teda túžbu po čase, keď sa náboženstvo bralo vážne a vyjadrovalo sa krásne.“ A dáva to do protikladu s talianskym slovom "indietrismo", ktoré znamená "zaostalosť," ktoré – žiaľ – v súvislosti s tradíciou používa pápež František.