Slovenka, ktorá to dotiahla až do NASA. Aké je to byť veliteľkou simulovaných misií na Mars či na Mesiac?

Čo bolo pre Vás počas týchto misií najťažšie?

Najťažšie je pre mňa asi ten nedostatok slobody s tým spojený. Od rána do večera mi z riadiaceho strediska hovoria, čo mám robiť. Človek nemôže opustiť stanicu, je tam veľmi málo flexibility a málo času pre seba. Ďalšie náročné veci, akými sú napríklad jedlo či málo vody, som sa naučila zvládať dobre, ale tá nesloboda je najhoršia.

Vaším dlhodobým cieľom je dostať sa do vesmíru. V horizonte koľkých rokov je to reálne?

Momentálne je stále pre Slovákov a Slovenky náročné, aby mohli ísť do vesmíru. Síce sme sa nedávno stali pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ale bez toho, aby sme začali do nej viac prispievať. Príležitosti dostávajú krajiny, ktoré sa na financovaní viac podieľajú. Najbližší výber bude asi o 10 rokov. Jednou z možností je získanie amerického občianstva alebo ísť cestou komerčných letov do vesmíru. Tie sú však veľmi nákladné a ja nechcem ísť do vesmíru na chvíľu – chcem tam robiť výskum. Momentálne teda moc možností nemám, ale možno sa v horizonte niekoľkých rokov vyskytne vhodná príležitosť. Napríklad, ak sa niekomu veľmi zapáči môj výskumný projekt. Spravím všetko preto, aby sa mi to podarilo.

Mohlo by vás zaujímať

KultúraDuna 2 ašpiruje na film roka. Tento príbeh vstúpil do dejín kinematografie

V čom spočíva Vaša príprava popri simulovaných misiách?

Vediem projekt Astro Koruna Zeme. Jeho podstatou sú expedície na najvyšší vrchol každého kontinentu. Počas týchto expedícií vediem výskum spojený s NASA a vykonávam rôzne vzdelávacie a popularizačné aktivity vrátane natáčania dokumentov. Vedenie výskumu v tak náročných podmienkach je tiež súčasťou prípravy. Bonusové body pri výbere astronautov by som mohla získať aj za veľké množstvo cudzích jazykov, ktoré ovládam, alebo potápačský certifikát. Budúci astronaut musí byť tiež zdatný fyzicky a zbehlý vo vedecko-technických záležitostiach. Moja práca ma baví, takže nič z toho nebudem vnímať ako stratu času v prípade, ak sa mi do vesmíru letieť nepodarí.

Pred čím máte najväčší rešpekt?

Počas projektu Astro Koruna Zeme vediem expedície vo veľmi náročných podmienkach. Tento rok ma čaká najvyšší vrch Severnej Ameriky Denali (Mount McKinley), tiež Mount Vinson v Antarktíde a ak všetko pôjde, ako má, tak na budúci rok vystúpim na Mount Everest.

Angažujete sa aj v otázke klimatických zmien. V rámci Vášho projektu Astro Koruna Zeme skúmate na najvyšších vrchoch všetkých kontinentov sveta dopady znečistenia na našu klímu. Aké sú Vaše doterajšie zistenia? Je situácia skutočne taká zlá?

Naše životné prostredie sa veľmi mení. Zoberme si také Kilimandžáro. Teraz už sú na vrchole ledva nejaké ľadovce a je pravdepodobné, že o desať rokov tam už nebudú vôbec. Tanzánia v dôsledku toho bude trpieť, lebo stratí veľký zdroj pitnej vody. Ovplyvní to celý ekosystém. Ľudia budú musieť migrovať. To isté som videla aj na najvyššej hore Južnej Ameriky – Aconcague v decembri minulého roka. Ľadovec tam rýchlo mizne. Mení sa to dramaticky. Treba vzdelávať ľudí, aby neznečisťovali prostredie okolo seba. Je dôležité, aby každý z nás robil aspoň niečo malé, napríklad recykloval alebo kupoval menej nových vecí. Ja sa snažím žiť minimalisticky. Napríklad novú bundu si kúpim, až keď sa mi tá stará skutočne zničí.

Nedávno ste sa vrátili z Antarktídy. Čomu ste sa tam venovali?

V Antarktíde som bola s najväčšou čisto ženskou vedeckou expedíciou, ktorá kedy na tomto mieste bola. Tvorilo ju 100 žien z celého sveta. Ja som bola jediná Slovenka, ktorú vybrali. Venovali sme sa tam výskumu spojenému s klimatickými zmenami, rôznym vzdelávacím a popularizačným aktivitám so zreteľom na osvetu v tejto problematike. Prostredie v Antarktíde sa zásadne mení, živočíchy trpia – venovali sme sa tomu, čo môžeme denno-denne robiť my, aby sme znížili náš dopad na prírodu. Tiež chceme vytvoriť platformu pre ženy po celom svete, aby sa mohli ľahšie a lepšie venovať práci vo vede a technike.

Okrem pútavej vedeckej práce ste aj vášnivá cestovateľka. Je nejaká destinácia, ktorá vo vás najväčšmi zarezonovala?

Úplne najviac vo mne zarezonovala práve tá Antarktída. Okrem toho, že je to nádherné miesto s prekrásnou prírodou, uvedomujem si, aké je veľmi krehké a ako rýchlo sa mení. V takej podobe, v akej som Antarktídu zažila pri svojej nedávnej ceste, ju už možno nikdy neuvidím.

Máte bohaté skúsenosti s prácou doma aj v zahraničí. Vedeli by ste to nejako porovnať? V čom je náš vedecký diskurz chudobnejší? Čo by našu vedu mohlo viac zatraktívniť?

Najväčším problémom na Slovensku je financovanie vedy. Nielen nedostatok prostriedkov, ale aj spôsob ich rozdeľovania, ktorý má na starosti úzka skupina ľudí. Ak s nimi nemáte dobré vzťahy, ku prostriedkom sa dostanete ťažko. V zahraničí je menej korupcie a ten prístup prideľovania grantov je férovejší. Popularizácii vedy je na Slovensku venovaný veľmi malý priestor. Potom vie o skvelom výskume, ktorý sa deje aj u nás, veľmi málo ľudí. Žiaľ, panuje tu do značnej miery mienka, že popularizácia nie je hodná vedca, čo bolo vyčítané aj mne.

Vedecká práca na takej vrcholovej úrovni musí byť veľmi vyčerpávajúca. Veľa úsilia stojí určite aj zháňanie financií na realizáciu projektov. Ako sa udržiavate v dobrej psychickej kondícií? Čo je pre vás skutočný relax?

Je to naozaj veľmi vyčerpávajúce, najmä to neustále zháňanie financií. Pomáha mi pozitívne myslieť, ale som hlavne realista. Držím sa jedného anglického porekadla: „Hope for the best, prepare for the worst“. Vyhľadávam predovšetkým aktívne formy relaxu ako beh, dlhé prechádzky v prírode či tanec. Dôležité je, aby sa myseľ venovala niečomu inému než práci. Byť prítomná v danom okamihu v blízkosti ľudí, ktorých mám rada a nenechať sa rušiť povinnosťami je tiež veľmi dôležité pre regeneráciu.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťJedinečná reštaurácia, akú inde nenájdete. V Biviu vám bude chutiť hneď dvakrát

Aký význam prikladáte práci s mládežou. Máte popri všetkých tých aktivitách priestor venovať sa aj tejto sfére?

Práca s mládežou je pre mňa jednou z tých najdôležitejších vecí. Venujem týmto aktivitám veľký priestor. Dokonca v poslednom čase vzdelávacie a popularizačné aktivity tvoria možno polovicu môjho pracovného času. S pozitívnym dopadom mojej činnosti na mládež som konfrontovaná denne. Množstvo mladých ľudí z celého sveta ma každý deň kontaktuje s tým, že som ich nejakým spôsobom inšpirovala alebo posunula vpred. Ak viem aspoň jednému mladému človeku v tomto pomôcť, tak to určite zmysel má.

Doktorka Michaela Musilová je astrobiologička, autorka a takzvaná analógová astronautka či marsonautka. Michaela viedla výskum spojený s vesmírom na inštitúciách po celom svete ako napríklad: CalTech, University College London a Chiba University (Japonsko). Má existujúce spolupráce s NASA, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a pracovala pre svetové observatóriá, ako Londýnske a Kanadsko-Francúzsko-Havajské.

Ako veliteľka posádky viedla vyše 30 simulovaných misií na Mars a Mesiac, pod záštitou NASA, ESA a veľa medzinárodných organizácií. Michaela bola tak isto niekoľko rokov riaditeľkou vesmírnej výskumnej stanice HI-SEAS na Havaji. Momentálne pôsobí na International Space University, je ambasádorkou pre Space scAvengers a je vedúcou výskumu vesmírnej technologickej firmy NEEDRONIX.

Medzi ocenenia, ktoré získala, patri Emerging Space Leaders Grant, Women in Aerospace – Europe Young Professional Award a bola zaradená medzi 30 najtalentovanejších mladých Slovákov pod 30 rokov vo Forbes Slovensko, ako aj do 100 top profesionálov vo vesmírnom sektore a aeronautike na sledovanie cez LinkedIn (2021 & 2022).

V súčasnosti Michaela pracuje na jej jedinečnom celosvetovom projekte s názvom Astro Koruna Zeme. Predstavuje svetovú novinku v kombinovaní výstupu na Korunu Zeme (najvyššiu horu na každom kontinente) s vedeckým výskumom aj v spolupráci s NASA, vzdelávacími a popularizačnými aktivitami.

Michaela pravidelne prednáša pre poslucháčov všetkých vekov po celom svete a spolupracuje s medzinárodnými médiami. Okrem toho píše články pre Space.com a je spoluautorkou jej biografie Žena z Marsu.