Ústavný súd rozhodoval v pléne. V akom pomere hlasov, známe nie je a oficiálne ani nebude. Za pozastavenie účinnosti však muselo hlasovať aspoň sedem sudcov z trinástich. Súd má aktuálne dvanásť členov, jedno miesto je neobsadené po tom, ako sa minulý rok vzdala funkcie ústavnej sudkyne Jana Laššáková.
Dôvody súdu
Aké boli teda dôvody pozastaviť účinnosť trestnej novely? Súd poukázal na to, že zmeny v trestných sadzbách spôsobia preradenie trestných činov z kategórie zločinov na prečiny a z kategórie obzvlášť závažných zločinov na zločiny, čo „nepochybne vyvolá signifikantné dôsledky prejavujúce sa aj v procesnej rovine".
„Zásadné zníženie premlčacích lehôt zasiahne prebiehajúce trestné stíhania, ktoré budú musieť byť z tohto dôvodu zastavené bez ohľadu na to, v ktorom štádiu sa nachádzajú," uviedol denník Postoj s odvolaním sa na uznesenie súdu.
Novela by podľa súdu mohla ohroziť základné práva a slobody poškodených, ale aj niektorých stíhaných osôb a spôsobiť vážny a nenapraviteľný následok spočívajúci v narušení princípu právneho štátu. Upozornil, že nepozastavenie účinnosti novely by mohlo znamenať až tri rôzne právne úpravy v krátkom časovom úseku.
Ústavný súd podľa Postoja pripomenul, že trestné právo chráni pre spoločnosť najcennejšie hodnoty a tvrdí, že Trestný zákon zaisťuje ochranu pred konaním, ktoré útočí proti najdôležitejším hodnotám.
„Pasivita štátu pri ochrane elementárnych hodnôt pred činmi nebezpečnými pre spoločnosť by následne mohla viesť k svojvôli či svojpomoci občanov a k chaosu, preto je legitimita trestnoprávnych zásahov štátu v takýchto prípadoch plne opodstatnená,“ napísal súd.
Súd tiež uviedol dôvod, prečo pozastavil účinnosť novely bez toho, aby vyšla v Zbierke zákonov. „Ide o posun v judikatúre, ktorý nenaráža na formálno-právnu prekážku v texte ústavy a je vyvolaný okolnosťou evidentnej hrozby nenaplnenia účelu,“ konštatoval súd.
Reagoval aj na to, že vládna moc odďaľuje zverejnenie novely v zbierke. „Z ústavy vyplýva ústavná povinnosť ministra spravodlivosti ako ústavného činiteľa, ktorý riadi a zodpovedá za činnosť ministerstva spravodlivosti, do pôsobnosti ktorého patrí vydávanie Zbierky zákonov, zabezpečiť včasné zverejnenie uznesenia Ústavného súdu v Zbierke zákonov,“ povedal súd.
Odlišné stanoviská mali dvaja ústavní sudcovia Peter Straka a Robert Šorl. Uviedli, že súd sa mal zaoberať jednotlivými ustanoveniami novely a neodmietnuť ju ako celok.
Čím argumentovala koalícia
Vládna väčšina schválila novelu Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Tvrdila že nič nezvyčajné nepresadzovala, iba harmonizovala trestné sadzby. Argumentovala, že prioritou sú hodnoty života a zdravia, a teda za zabitie by nemali byť rovnaké tresty ako za ekonomické trestné činy.
Koalícia dôvodila tým, že sadzby sú na úrovni štátov EÚ. Fakt, že tlačila na rýchlu novelu zákona, vysvetľovala porušovaním základných ľudských a ústavných práv.
Fico: Koalícia dosiahla zrušenie špeciálnej prokuratúry
Premiér Robert Fico privítal rozhodnutie súdu, pretože nepozastavil účinnosť zrušenia ÚŠP.
„Ja som z pohľadu rozhodnutia Ústavného súdu veľmi spokojný. ÚŠP, toto semenište zla a nenávisti, porušovania ľudských práv, prestane 20. marca existovať,“ povedal Fico s tým, že sa tak naplní programové vyhlásenie vlády. Súdu preto nič nevyčíta.
Ústavný súd by mal podľa Fica vysvetliť prelomenie rozhodovacej praxe. Tvrdí, že rozhodovacia prax Ústavného súdu hovorí, že ak chce pozastaviť účinnosť zákona, musí mať nejakú kvalitu, ktorá je definovaná zverejnením v Zbierke zákonov. Novela Trestného zákona nie je ešte podľa Fica podpísaná.
Premiér chce tiež vedieť, pod akým tlakom súd pracoval a prečo o jeho rozhodnutí vedeli skôr médiá ako účastníci konania.
Prezidentka hovorí o dobrej správe
Prezidentka Čaputová považuje verdikt súdu za dobrú správu. Rýchle rozhodnutie podľa nej svedčí aj o tom, že zásah do ústavou garantovaných práv občanov by mohol byť natoľko závažný, že ústavní sudcovia považovali za dôležité preskúmať ho ešte pred nadobudnutím účinnosti novely Trestného zákona.
„Je dobrou správou pre poškodených trestnou činnosťou, lebo nateraz nebudú negatívne dotknuté ich práva domôcť sa odškodnenia a spravodlivosti," skonštatovala.
Hlava štátu vníma rozhodnutie aj ako odkaz zahraničným partnerom, že financie európskych daňových poplatníkov zostávajú na Slovensku primerane chránené.
Rozhodnutie Ústavného súdu podľa nej znamená náročnú úlohu pre generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby po zrušení ÚŠP zabezpečil plynulý prechod prokurátorov a presun spisov na nové pôsobiská bez dochádzania k prieťahom v konaniach.
Šimečka varoval pred zmarením rozhodnutia súdu
Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka vyzval na čo najskoršie zverejnenie rozhodnutia súdu v zbierke. Varoval premiéra Fica a ministra Suska „a všetkých“, aby nezačali spochybňovať a útočiť na Ústavný súd, lebo je to zahrávanie sa s ohňom. Ak bude chcieť vládna koalícia "zmariť" rozhodnutie súdu sú podľa Šimečku pripravení použiť všetky nástroje vrátane veľkých masových demonštrácií.
Kresťanskí demokrati vyhlásili, že SR je stále právnym štátom, kde funguje systém bŕzd a protiváh. „Od začiatku sme tvrdili, že novela Trestného zákona sa má prijímať po širokej odbornej diskusii pre zvýšenie bezpečnosti všetkých ľudí na Slovensku a nie za účelom zabezpečiť pre pár vyvolených bezpečnosť a beztrestnosť," uviedol predseda KDH Milan Majerský.
Šéf hnutia Slovensko Igor Matovič odmietol, že rozhodnutie bolo víťazstvom opozície. Zdôraznil, že aj keď boli ústavní sudcovi zvolení za vlády Smeru, ich rozhodnutie je prejavom toho, že majú vlastnú integritu, rozhodli sa byť osobnosťami v otázkach práva a Slovensku dávajú nádej, že novelu Trestného zákona vyhlásia za protiústavnú.
Ústavný súd podľa poslankyne Márie Kolíkovej (SaS) vyslal signál, že víťaz nemôže všetko. Dodala, že súd ukázal osobitné nasadenie, ocenila jeho rýchlosť.
(su, tasr)
