Ústavný súd pravdepodobne zlúči tri podania k novele Trestného zákona do jedného. Bude posudzovať návrh prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá ho podala v pondelok. Ďalšie návrhy adresovala súdu parlamentná opozícia. Jeden predložili poslanci SaS, KDH a hnutie Slovensko a druhý poslanci Progresívneho Slovenska.
Trestná novela zatiaľ nie je zverejnená v Zbierke zákonov. Opozícia už vyzvala predstaviteľov vládnej koalície, aby nezdržiavali celý proces. Snahou odporcov zákona je, aby nebol účinný čo i len jeden deň.
Novela má nadobudnúť účinnosť 15. marca. Ústavný súd má približne štyri týždne, aby stihol prípadne pozastaviť jej účinnosť. Následne bude rozhodovať o súlade novely s ústavou, ako to žiadajú prezidentka a opozícia.
Spoločne sa zhodujú na tom, že Ústavnému súdu nič nebráni, aby sa zaoberal ich podaním bez ohľadu na to, že novela nie je v zbierke. Zverejnenie majú v rukách predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas) a minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Pellegrini mieni postupovať podľa zákona. Je preto pravdepodobné, že môže využiť celú lehotu, ktorú má k dispozícii.
Parlament zákon schválil 8. februára. Rokovací poriadok národnej rady určuje lehotu 21 dní na zaslanie do Zbierky zákonov od jej schválenia. Rezort spravodlivosti má následne do 15 dní vyhlásiť právny predpis od predloženia žiadosti o vyhlásenie.
Minister Susko neavizuje skoré zverejnenie zákona. „Čo i len jedna zle zapísaná čiarka môže byť problém. Je tam ešte obrovská práca, aby sme spravili korektúry, aby sa to celé prešlo, jednotlivé predpisy sa dali do metadát a spravili sa konsolidované znenia,“ povedal minister v stredu po rokovaní vlády. Za úplný nezmysel označil vyjadrenia, že môže ísť o otázku hodín alebo dní. Podľa neho je štandardné, že trvá niekoľko týždňov, kým takto obsiahle zákony zverejnia v Zbierke zákonov.
Premiér Robert Fico (Smer) minulý týždeň na sociálnej sieti uviedol, že v koalícii urobia všetko pre to, aby sa „obdobie temna rokov 2020 až 2023 na Slovensku už nikdy nevrátilo a aby schválená trestnoprávna legislatíva vstúpila do platnosti a účinnosti“.
Prezidentka upozornila, že zákon sa môže negatívne dotknúť občanov. Podľa nej nejde len o otázku premlčania pri násilných trestných činoch. Prijatá legislatíva bude mať priame a nepriame dosahy aj na osoby poškodené majetkovou kriminalitou. Poukázala na to, že výhrady k zákonu majú Európska komisia, Európsky parlament a aj Európska prokuratúra.
Novela znamená podľa opozície faktickú amnestiu, keď si zákonodarný zbor osobuje niečo, čo mu neprislúcha. „Udeľuje amnestiu v stovkách vecí, ktoré nie sú vyčíslené, vyhodnotené s dosahom na práva obetí,“ poznamenala poslankyňa Mária Kolíková (SaS).
Zákon k 20. marcu ruší Úrad špeciálnej prokuratúry. Odporcovia zákona tvrdia, že Slovenská republika postupuje v rozpore s medzinárodnými dohovormi o boji proti korupcii, pretože špeciálna prokuratúra sa ruší bez náhrady. Ústavní sudcovia sa tiež budú musieť vysporiadať s námietkou, že trestná novela sa prijala v skrátenom legislatívnom konaní, čo bolo v rozpore s rokovacím poriadkom parlamentu.