V uplynulých desaťročiach sa v rámci gastroenterológie vo väčšej miere začali vyskytovať takzvané nešpecifické črevné zápalové ochorenia, Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. Vieme s istotou, že tieto ochorenia majú určitý genetický potenciál a tiež vieme, že vznik týchto ochorení značne súvisí s našou životosprávou a životným štýlom.]
Čo prevencia? Ako by mala vyzerať plnohodnotná a vyvážená strava?
Tak to je veľká dilema. Čo z toho, čo dnes kúpite v obchode, sa dá nazvať zdravou stravou? Keď som išiel pred 30 až 40 rokmi do obchodu a kúpil som si jogurt, jeho trvanlivosť bola 3 dni. Keď si ho kúpim dnes, má záruku mesiac, možno dva.
Určite v ňom nejaká mliečna bielkovina je, ale to, čo sa propaguje, že obsahuje „zdravé laktobacily a bifidobaktery a podobne“ v takom alebo onakom množstve, je len nálepka. Jogurty, ale aj ostatné podobné potraviny sú upravované rôznymi aditívami, aby vydržali dlhú skladovaciu dobu.
[link url =https://standard.sk/650536/trend-sa-otaca-rusi-ktori-pre-vojnu-opustili-krajinu-sa-vracaju-domov-v-statisicoch ]
Zásoby potravín musia nakŕmiť miliardy ľudí. Nemajú takú kvalitu, ako majú doma vypestované potraviny. A vypestovať si vlastnú ročnú zásobu? Čo „činžiakoví“ ľudia, ktorí záhradku nemajú? Dnes je to len ilúzia.
Rozumiem, ale niečo jesť musíme. Aký model je správny: vegetariánstvo, vegánstvo, raw strava...?
Ľudia by mali jesť pestrú stravu. Osobne som veľký odporca vegetariánstva a vegánstva. Keď sa rozprávam s pacientom, ktorý je vegetarián, tak sa ho opýtam, prečo to robí (smiech). Ak má alergiu na nejaký typ mäsa, či jeho zložku, nepoviem ani pol slova, vtedy robí dobre, že odstraňuje zo stravy alergén. Ale pokiaľ alergiou netrpí, škodí sám sebe.
Človek sa narodí ako všežravec, nie ako bylinožravec (napríklad hovädzí dobytok), ktorý má úplne iné tráviace ústrojenstvo, iný typ žalúdka a iný typ spracovávania potravy. Hovädzí dobytok dokáže z rastlinnej stravy vstrebať všetko, čo potrebuje a mnohé vitamíny si dokáže syntetizovať.
Ľudské telo si niektoré vitamíny vytvoriť nevie (napríklad vitamín B12). Nemáme v sebe žiaden automat, ktorý by ho vedel vyrobiť. Potrebujeme ho prijať zvonku, napríklad z mäsa. Ako si vegetariáni dopĺňajú vitamín B12? Vo forme umelých vitamínov. Prečo si nedajú to, čo im príroda ponúka?
S tým sa dá určite súhlasiť, no vegetariáni disponujú jedným silným protiargumentom. Červené mäso je pôvodcom rakoviny hrubého čreva, v ktorej sme, žiaľ, v top trojke, čo sa týka počtu pacientov. Nejesť červené mäso je akousi prevenciou pred týmto druhom ochorenia.
Každý extrém je zlý. Kritizujem aj vegetariána, ale aj toho, čo si dá mäso trikrát denne a zaleje ho slivovicou. Vedci prišli na to, že červené mäso obsahuje veľa železa v krvnom farbive, héme, ktoré je súčasťou hemoglobínu v červených krvinkách.
Spomenuté typy mäsa a tiež zvieracie vnútornosti obsahujú veľa železa, preto sa ich konzumácia odporúča napríklad ľuďom, ktorí trpia jeho nedostatkom. Pre zdravý organizmus však stačí konzumovať červené mäso dvakrát v týždni.
[link url =https://standard.sk/650268/na-lavicku-dukly-trencin-sa-postavi-znama-tvar-povazujem-sa-za-trencana-hovori-trener ]
No nielen červené mäso je rizikovým faktorom vzniku rakoviny hrubého čreva. Významnú úlohu tu zohráva fajčenie, konzumácia alkoholu, obezita (tučnota), cukrovka, nedostatok telesného pohybu.
Odporúča sa, aby sme skonzumovali približne pol kila zeleniny a ovocia denne. Zo živočíšnych zdrojov potrebujeme načerpať najmä bielkoviny a niektoré vitamíny. Ku každému mäsu sa však odporúča pridať množstvo zeleniny.
Aj šálku kávy môžete nahradiť jablkom. Ide o to, aby sme mali dostatočný prísun vlákniny, ktorá jednak podporuje činnosť tráviaceho traktu, jednak na seba dokáže naviazať prebytočný cholesterol a má pozitívny vplyv na činnosť dobrých, zdraviu prospešných baktérií v mikrobióme.
[link url =https://standard.sk/650682/muz-krical-o-pomoc-no-ludia-si-ho-nevsimali-napokon-ho-zachranili-vratnik-a-taxikar]
Náš mikrobióm podľa najnovších výskumov má hmotnosť niekoľkých kilogramov a na svoju optimálnu činnosť potrebuje okrem iného vlákninu. Správne zloženie mikrobiómu zabezpečuje správnu funkčnosť slizníc čriev a tým aj ľudského imunitného systému, ktorý je ako náš strážca pred vznikom mnohých ochorení.
Okrem červeného mäsa a jeho veľkého obsahu hému vegetariáni varujú aj pred kuracím a morčacím mäsom, o ktorom je známe, že je plné antibiotík.
Často diskutujem s kamarátom veterinárom o týchto témach. Vysvetlil mi, že v prípade veľkochovov kurence bez antibiotík neprežijú, pretože vyrastajú v prostredí, v ktorom je veľa baktérií a vírusov. Ak by im v priebehu 24 hodín nenasypali do krmiva antibiotiká, do rána by väčšina z nich neprežila. Na vyplavenie antibiotík by pritom potrebovali aspoň 2 až 3 dni.
[link url = https://standard.sk/650613/v-otrhankach-oslavili-koniec-vojny-zapalenim-vatry-chutnu-drzkovu-tu-varia-uz-styri-dekady]
Častou konzumáciou takejto hydiny vzniká podľa môjho názoru tiež rezistencia na antibiotiká u ľudí. Potom sa musia na liečbu infekčných ochorení vyvíjať a používať silnejšie antibiotiká, ktoré môžu byť pre človeka toxickejšie.
Predpokladám, že majú oveľa silnejšie nežiadúce účinky.
Presne tak. Lenže tie, ktoré sa používali pri rôznych infekčných ochoreniach, dnes už mnohým nepomôžu. Preto dnes lekári musia častejšie predpisovať kombinácie dvoch aj troch antibiotík. Zrejme sa nad týmto problémom nestačí len zamyslieť, ale priniesť riešenia.
Ale späť k vegetariánom. Viete koľko rôznych chemických látok sa nachádza v rastlinách?
[link url = https://standard.sk/649745/v-trencine-sa-zacina-pravidelna-deratizacia-dajte-pozor-na-domacich-milacikov]
Myslíte pesticídy a herbicídy?
Neviem, či si to vegetariáni uvedomujú, ale aj obilniny na obrovských lánoch sa musia chrániť pred chorobami a sú striekané rôznymi pesticídmi/herbicídmi, takže ani vegetariánska strava nie je nezávadná. Najviac pesticídov zostáva v pôde a tú predsa nikto nemení. Ich rozklad v prírode je veľmi pomalý.
Aj vegetariáni prichádzajú s nádorovými ochoreniami. Majú výhodu oproti nám „mäsožravcom“ v tom, že ich strava obsahuje množstvo vlákniny, preto je u nich nižší výskyt rakoviny hrubého čreva.
V posledných rokoch sa veľmi veľa hovorí o črevnom mikrobióme a brušnej mikroflóre. Vedci zistili, že imunita sa tvorí v črevách. Aké poznatky o mikrobióme dnes už máme?
V poslednom desaťročí sme zistili, že máme ďalší orgán, o ktorom sme nevedeli. Volá sa mikrobióm a je to pre nás obrovský nový svet. Sme na začiatku jeho bádania. Vkladáme doňho veľké nádeje, pretože sa ukázalo, že existuje prepojenie vnútročrevného priestoru s pečeňou a mozgom.
[link url =https://standard.sk/585642/s-menom-hlista-musite-robit-jedine-na-gastre-smeje-sa-trenciansky-gastroenterolog ]
Zrejme na tomto podklade vznikajú takzvané psychosomatické ochorenia, teda poruchy orgánov spätne vplývajú na mozog a psychické zdravie pacientov, a naopak. Tieto poznatky sú v rámci gastroenterológie významné, hýbu našou činnosťou a postupne nám pomáhajú presnejšie zistiť príčiny rôznych ochorení.
Hovoril som o problematike nešpecifických črevných zápalov (ulcerózna kolitída a Crohnova choroba), ukázalo sa, že ich vieme adekvátnejšie liečiť [s nižším výskytom nežiadúcich vedľajších účinkov, pozn. red.].
V polovici minulého storočia sme používali na liečbu len kortikosteroidy, čo sú silné hormonálne lieky, ktoré majú množstvo vedľajších účinkov, preto nimi nemôžeme pacienta liečiť dlhodobo. Medzi najčastejšie nežiadúce účinky patrí negatívny vplyv na pokožku, vznik osteoporózy, zadržiavanie vody v tele, nepriaznivé účinky na srdcovo-cievny systém a vznik cukrovky.
Kortikosteroidy tiež vplývajú na celý endokrinný systém, čo nie je najšťastnejší zásah, ktorý nerieši zdravotný problém pacienta tak, ako by sme si predstavovali.
Neskôr sa vyvinuli lieky, ktoré viac zasahujú do imunitného systému. Koncom 90. rokov 20. storočia boli identifikované faktory zápalových reťazcov, ktoré spúšťajú zápal v tráviacom trakte. Toto zistenie bolo veľkým míľnikom.
[link url =https://standard.sk/590472/gastroenterolog-by-mal-vediet-pomoct-aj-s-liecbou-duse-vysvetluje-doktor-hlista ]
Tieto lieky svojím účinkom potláčajú aktivitu imunitného systému, čo má za následok väčšiu náklonnosť k infekciám a niektorým onkologickým ochoreniam. Progres priniesla viac cielená, takzvaná biologická liečba, ktorá pomáha dostať pacientov do remisie ochorenia.
Mikrobióm každého človeka je jedinečný. Mali by sa aj probiotiká vo forme preparátov (ak tieto preparáty odporúčate) líšiť od prípadu k prípadu? (Odporúčate jeden typ probiotík pacientovi so syndrómom dráždivého čreva a iný typ pacientovi s intoleranciou na laktózu?)
Užívanie probiotík je v dnešnej dobe nadmerné. Optimálnejšie by bolo, keby sme mohli u pacienta urobiť vyšetrenie jeho črevného mikrobiómu a liečbu probiotikami by sme mu nastavili individuálne. To sa zatiaľ nedá, lebo v črevách sídlia milióny baktérií.
Museli by sme zistiť, ktorý patogén u pacienta prevažuje a aký je jeho pomer v kontexte zdravých baktérií. Ak by sme to vedeli cielene zistiť, tak by sme mohli upraviť zdravotný problém pacienta konkrétnymi probiotikami.
