Cesta Francúzska k zavedeniu potratu do francúzskej ústavy

V pondelok bol na spoločnom rokovaní oboch komôr francúzskeho parlamentu prijatý návrh na zavedenie potratu ako garantovanej slobody do ústavy. Táto „konštitucionalizácia potratu,“ ako sa jej krkolomne hovorí, je výsledkom dlhoročných snáh radikálnych feministických organizácií a propotratových mimovládok o zatlačenie akejkoľvek pro-life opozície mimo zákona. Druhým cieľom, a vlastne prvoradým, je zrušenie výhrady vo svedomí lekárov, ktoré bude skôr alebo neskôr logicky nasledovať.

Zavedenie potratu do francúzskej ústavy sa často prezentuje ako reakcia na prelomové rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojených štátov z  júna 2022 v prípade zvrátenia súdneho rozhodnutia Roe vs. Wade z roku 1973. Nie je to úplne tak, že to súvisí iba s týmto rozhodnutím  spred necelých dvoch rokov v Amerike, snaha o sakralizáciu potratu ma vo Francúzsku dlhšiu históriu. Dali by sa tu spomenúť všetky legislatívne opatrenia prijaté za prezidenta Hollanda (2012 – 2017), ktoré viedli k jeho postupnému povýšeniu na akt banálny. Dobre známe prirovnanie potratu k vytrhnutiu zuba a zároveň akt heroický, ako žena bojuje s toľkými prekážkami, aby mohla potratiť. Poznamenajme len, že ak by to prvé bolo pravda, tak aj trhanie zubov by malo byť v ústave. A ak to druhé, Francúzsko by nemalo v 2022 rekordných 232- tisíc potratov.

Prezident Emmanuel Macron, ktorý si 8. marca pripíše potrat v ústave medzi svoje „úspechy“, však nebol ani jeho strojcom, ani jeho presvedčeným promotérom. V júli 2018, štyri roky pred rozhodnutím amerického Najvyššieho súdu, extrémna ľavica predložila návrh na potrat v ústave a svoj návrh zdôvodnila novými zákonmi v Poľsku, v Španielsku a už spomínanou výhradou vo svedomí lekárov. Predsedníčka parlamentnej komisie Yaël Braun-Pivet (členka Macronovho hnutia) ho odmietla, lebo podľa organizácie Planning Familial „sú dnes ženské práva na antikoncepciu a potrat veľmi dobre zabezpečené“. Nicole Belloubet, vtedajšia ministerka spravodlivosti v prvej vláde Macrona, pritakala, že „právo na potrat je dostatočne garantované a nie je treba ho zapísať do preambuly ústavy“. Macron mal vtedy väčšinu v parlamente, paktovať s ľavicou nepotreboval.

V júni 2022 novozvolený prezident Macron stratil väčšinu v parlamente a otázka, ako vládnuť päť rokov v menšine, sa zrazu stala aktuálnou. Na prekvapenie mnohých prezident nehľadal koaličného partnera u Republikánov, ale rozhodol sa pre tzv. politiku „posuvných dverí“, to znamená otvárať skriňu raz napravo, potom naľavo, podľa toho, čo je práve potrebné schváliť parlamentom. Napravo čakali zákony ako reforma dôchodkov, pritvrdenie kritérií na sociálne dávky, ktoré mali pomôcť deficitu krajiny. Naľavo bola skriňa prázdna. Rozhodnutie súdu v Spojených štátov prišlo v správnom momente a spolu s eutanáziou – dovtedy suspendovanou pre covid, pomohlo pripraviť potrebný balíček legislatívnych zmien na uspokojenie ľavice nielen v opozícii, ale aj v jeho vlastnom hnutí.

Zmena ústavy kvôli potratu nevyžadovala od prezidenta veľkú námahu, s osemdesiat-percentnou podporou verejnosti pre uvedenú zmenu to išlo ako po masle. S parlamentnou menšinou od leta 2022, jeho vláda musela dvadsaťtrikrát presadiť svoje zákony autoritárskym spôsobom a tridsaťkrát za to čelila odvolaniu. Potrat mu konečne dal príležitosť schváliť niečo väčšinovo demokraticky. Ešte aj pravica (česť a vďaka sedemdesiatim dvom statočným) hlasovala za, veď kto by riskoval politickú samovraždu. Nie nadarmo sa hovorí, že vo Francúzsku sú dve ľavice, z ktorých jedna si hovorí pravica. Je dosť pravdepodobné, že táto takzvaná pravica bude o desať rokov navrhovať do ústavy aj wokizmus.

Nie, touto ústavnou zmenou si prezident Emmanuel Macron na posmrtné miesto v Panteóne ešte nezarobil. So svojimi ideológmi sa chváli údajným svetovým prvenstvom. Znalci však hovoria, že už pred Francúzskom mala v ústave potrat aj komunistická Juhoslávia. Ak je to tak, vitajte v klube pán prezident. Mimochodom, okrem historikov, pamätá si ešte niekto vôbec na Juhosláviu?

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.