Konferencia biskupov Slovenska (KBS) sa podľa jej predsedu a košického arcibiskupa Bernarda Bobera usiluje o transparentnosť a pravdivosť, ktoré žiada aj pápež František. Na základe tejto snahy predložili slovenskí biskupi verejnosti historicky prvý raz Hodnotiacu správu Komisie KBS pre ochranu maloletých v cirkvi.
Dokument približuje sériu viacerých aktivít Komisie KBS pre ochranu maloletých v cirkvi, a to priamo od jej vzniku v roku 2018. Zároveň prináša štatistiku prípadov sexuálneho zneužívania klerikmi, zasvätenými osobami a laikmi, ktorí zastávajú v cirkvi nejaký úrad alebo službu, za obdobie od roku 1990 po súčasnosť.
„Ak chceme ísť vpred, musíme sa pozrieť pravdivo do zrkadla,“ odôvodnil Bober potrebu vypracovania dokumentu.
Skutočný počet obetí môže byť vyšší, než udáva dokument
KBS v predloženej správe prináša konkrétnu štatistiku nahlásených a vyriešených prípadov zneužívania maloletých, ako aj počet prípadov, v ktorých sa na verdikt ešte len čaká alebo z rôznych dôvodov nikdy nepadne.
Uverejnená štatistika mapuje prípady od roku 1990 do roku 2023. „Dôvodom, prečo sa stanovil rok 1990, boli spoločenské zmeny. To však neznamená, že sa pred rokom 1990 nestali prípady tohto druhu, ale ak sa stali, tak cirkevnoprávne sa riešili až po roku 1990,“ spresňuje KBS.
Biskupi však pripomínajú, že prezentované údaje „sú len malou časťou skutočnej reality“, pretože každý prípad je jedinečný a treba ho posudzovať objektívne. „Rovnaké číslo môže zahŕňať najvážnejšiu formu zneužívania, ako aj prípad, ktorého obsahom je napríklad nevhodná komunikácia v prostredí neplnoletých,“ ozrejmuje dokument.
Hodnotiaca správa uvádza, že v priebehu 33 rokov prijala vo veci sexuálneho zneužívania maloletých dovedna 68 podnetov. Z tohto počtu je 44 prípadov už uzavretých. V 39 prípadoch sa nejaká forma deliktu potvrdila, v piatich prípadoch sa zneužívanie nepotvrdilo.
V čase vydania hodnotiacej správy bolo 17 podnetov ešte stále otvorených. Sedem podnetov označila komisia za neriešiteľné. Mohlo sa tak stať z rôznych dôvodov – napríklad nebolo možné získať potrebné informácie, pretože oznamovateľ prerušil komunikáciu, alebo nebolo možné identifikovať osoby, alebo podnet nebol relevantný.
Okrem sumárnych čísel hodnotiaca správa diverzifikuje prípady aj podľa toho, či sa udiali v rímskokatolíckej alebo gréckokatolíckej cirkvi, či dokonca v rehoľných spoločenstvách. Obete delí na základe veku, skutky podľa závažnosti.
Biskupi špecifikovali aj uložené tresty za spáchané skutky. Najčastejšie išlo o stratu klerického stavu, druhou najfrekventovanejšou sankciou bolo úplné obmedzenie činnosti.
Komisia KBS však pripúšťa, že skutočný počet obetí môže byť vyšší. „Na Slovensku existuje oveľa viac prípadov tých, ktorí sa ešte neodhodlali oznámiť svoje zranenie cirkevným autoritám, prípadne tých, ktorí sa rozhodli svoje zranenie vôbec neotvárať,“ nepochybujú biskupi.
Cirkev sa nebráni zodpovednosti
„Reakciou na problémy zneužívania v cirkvi nemá byť ani nariekanie, ani pohŕdanie, a už vôbec nie mlčanie, ale aktívny postoj s cieľom eliminovať tieto formy zla, a tak uchrániť dobro v našom svete,“ píše sa v hodnotiacej správe.
Arcibiskup Bober však v pokore priznáva, že „najmä v minulosti sme nezaujali vždy aktívny postoj pri riešení deliktov sexuálneho zneužívania. Je nám to úprimne veľmi ľúto a ospravedlňujeme sa za vlastnú nepripravenosť, nedbanlivosť, nezáujem či neprijatie, ktorého sme sa ako biskupi v istých situáciách mohli dopustiť“.
Ako však uvádza správa, pri neriešení deliktov nejde vždy nevyhnutne o pochybenie cirkevných autorít. Problémom môže byť nedostatočne hodnoverný spôsob nahlásenia veci alebo nedostatok informácií na objektívne posúdenie toho, či niekto spáchal zločin sexuálneho zneužívania.
Ďalšou prekážkou môže byť fakt, že obeť zneužívanie priznala v spovedi. Keďže je kňaz viazaný spovedným tajomstvom, musí o vypočutom mlčať. Správa zdôrazňuje, že „riešením nie je rušenie spovedného tajomstva, ale skôr vzdelávanie kňazov, aby dokázali osobe (či už páchateľovi alebo obeti), ktorá sa im takto zdôverí v spovedi, poskytnúť náležitú pomoc a sprevádzanie, aby danú vec dokázala riešiť“.
Nastať môže aj prípad, že si oznamovateľ, ktorým je už dospelá obeť, výslovne neželá, aby to, čo nahlásil, bolo oznámené niekomu inému. V takom prípade musí cirkev žiadosť obete rešpektovať. Neplatí to však, ak je obeťou maloletá osoba.
Dôležitá je prevencia
„Záleží nám na tom, aby pri každom prípade zneužívania cirkev chránila obete a hľadala spôsob, ako im pomôcť. Túžime ich uistiť o našich modlitbách za nich a za ich rodiny a ponúknuť im konkrétnu formu sprevádzania prostredníctvom odborníkov,“ povedal Bober.
Cirkev vzala preventívne kroky a školenie odborníkov vážne. Teologická fakulta v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku v spolupráci s Gregorovou univerzitou v Ríme ponúka kurz Safeguarding, pripravujúci tých, ktorí budú v rámci cirkvi aktívne pomáhať pri riešení sexuálneho zneužívania. Prví absolventi kurzu dostali certifikáty v roku 2018.
Od roku 2019 sa z iniciatívy Komisie KBS pre ochranu maloletých v cirkvi konajú po celom Slovensku aj preventívne školenia pre kňazov.
„Prevencia je tou oblasťou, do ktorej treba investovať najviac síl, aby sa cirkev stávala čoraz bezpečnejším prostredím,“ deklaruje komisia KBS v správe. Uvažuje však aj o ďalších preventívnych aktivitách.
„Prevencia by mala byť rozšírená aj na laických spolupracovníkov, ktorí sa angažujú v rôznych pastoračných aktivitách, ako sú napríklad tábory a výlety pre deti, stretnutia miništrantov, nácviky speváckych zborov a podobne,“ dodáva správa.
KBS v správe priblížila, že „postupné kroky v tejto oblasti majú viesť k tomu, aby sa cirkev stávala dôveryhodnou inštitúciou a tak pomáhala otvárať dvere tým, ktorí sa – hoci aj po dlhom čase – rozhodnú svoju negatívnu skúsenosť z minulosti riešiť cirkevnoprávnym procesom“.
Riešenie zneužívania maloletých nie je v cirkvi nóvum
Hriech zneužívania maloletých prvýkrát oficiálne definoval už pápež Ján Pavol II. v motu proprio s názvom Sacramentorum sanctitatis tutela z roku 2001. O desať rokov neskôr, už za pontifikátu Benedikta XVI., pripravila vtedajšia Kongregácia pre náuku viery obežník, ktorý mal biskupským konferenciám pomôcť s prípravou smerníc, ako postupovať v prípadoch sexuálneho zneužívania maloletých klerikmi.
Slovenskí biskupi na uvedenú tému prvýkrát oficiálne zareagovali v roku 2014. Schválili prvú smernicu s názvom Postup v prípadoch sexuálneho zneužívania klerikmi.
Na základe výziev v pápežských dokumentoch zriadila KBS v roku 2018 komisiu s názvom Osobitná komisia KBS na dohľad nad realizáciou procedurálnych postupov pri podozrení zo spáchania deliktov klerikmi. V roku 2021 bol jej názov zmenený na Komisia KBS pre ochranu maloletých v cirkvi.
Medzi základné úlohy tejto komisie podľa jej štatútu patrí monitorovať situáciu na Slovensku v súvislosti s problematikou sexuálneho zneužívania. Zároveň má dohliadať na to, aby sa jednotlivé prípady vedené na diecéznych tribunáloch riešili správne a spravodlivo. Úlohou tejto komisie je aj iniciovať rôzne preventívne programy.
V roku 2019 zriadila táto komisia prvý jednoduchý systém nahlasovania prípadov. Išlo o e-mailovú adresu vytvorenú špeciálne na tento účel.
„Už krátko po vytvorení tejto adresy komisia rokovala o pripravení oveľa prístupnejšieho a variabilnejšieho systému, ktorý by ponúkal viaceré možnosti kontaktov a komunikáciu pre nahlásenie prípadov zneužívania v cirkvi,“ píše sa v hodnotiacej správe.
V roku 2021 tak vznikla samostatná internetová stránka nahlaseniezneuzivania.kbs.sk. Okrem pôvodnej e-mailovej adresy ponúka aj možnosť volania na vyhradené telefónne číslo a odkaz na e-mailové adresy všetkých členov komisie KBS.
V marci 2023 pápež František nariadil, aby každá diecéza, respektíve eparchia mala vytvorený úrad pre nahlásenie zneužívania v cirkvi. Slovenskí biskupi prijali záväzok, že do jesene toho istého roka každá diecéza, respektíve eparchia zriadi tento úrad. Dnes sú všetky zriadené a funkčné.
„Áno, aj v cirkvi sa stretáme s hriechom a je nám to veľmi ľúto. Nech sú tieto riadky prosbou o odpustenie všetkým, ktorí si v sebe nesú traumu tohto zranenia. Nech v nich vidíme samotného trpiaceho Krista. A nech sa skúsenosť tejto formy zla stane príležitosťou k novým formám dobra. Nech ju s Božou pomocou pretvoríme na návrat k Bohu,“ dodáva správa na záver.