Išli sme s kožou na trh a občas nám aj vyjdú slzy, tvrdia Trvalky

„Na začiatku sme boli len dve a postupne sa začali pridávať ďalšie. Niektoré z nás už predtým v divadle hrali, niektoré nie. Medzitým nám väčšinou deti už odrástli, preto sa máme čas divadlu venovať viac.“

Názov Trvalky vznikol zo skutočnosti, že tieto ochotníčky vytrvali aj napriek pracovným záťažiam a iným povinnostiam. Stretávajú sa po práci, musia skĺbiť rodinu aj divadlo. Na počiatku neboli žiadne predstavenia, iba pravidelné skúšky. Stretávali sa samy.

S pribúdajúcim časom však prišla režisérka Monika Neksová, ktorá im napísala novú hru Femme fatale a skomponovala k nej hudbu. „Teraz je nás sedem aj s režisérkou.“

Počúvajte svoje svedomie a zlo vás nestiahne, tvrdí režisérka

V hre Femme fatale zdôrazňuje význam pravdy v súčasnej dobe, kde sa často mieša pravda s klamstvom. Snaží sa vnášať na scénu vznešenosť a charakter. Jej cieľom je ovplyvniť premýšľanie divákov o ich vlastných hodnotách a svedomí.

„Všetko je také ťažké v našej dobe. Okolo vás je veľa informácií a vy neviete, ktorá je naozaj tá pravá. Ja si vážim čestných ľudí, pravdovravnosť. Byť charakterným človekom? To z vás srší, to cítite,“ usmiala sa režisérka.

Hra je osobnou výpoveďou žien, herečiek. Je to skutočná realita, ktorú prežili a ktorá ich bolela i tvarovala do ich dnešnej, silnejšie podoby.

„S každou Trvalkou som si sadla vo dvojici na kávu a snažila som sa ju spoznať. Hovorili sme o nej, o tom, čo zažila, o jej radostiach i bolestiach. A z toho som im doslova ušila text hry na mieru,“ opisuje režisérka proces vzniku predstavenia.

Ochotníčky sa snažia odovzdať divákom kúsok seba

Postaviť sa na divadelné pódium a zahrať stand-up prejav plný osobných príbehov a emócií je ťažký krok. Herečky divadla však tvrdia, že ich predstavenie nie je len umelecký výkon, ale aj spôsob, ako sa podeliť s divákmi o svoje životné príbehy.

„Išli sme v podstate s kožou na trh, hovoriť pred všetkými o tom, aký sme mali život, čo sme zažili pekné, čo zlé. Veľa ľudí však má podobný osud ako my. Takže vďaka predstaveniu vedia, že nie sú na to sami,“ zhodli sa Trvalky.

Trvalky sú „normálne baby“, ktoré spojila láska k divadlu a túžba niečo zo seba dať tomuto svetu, ako to už pri umení býva. „Všetky sme mamy, niektoré dokonca babičky, ale sme zohratá skupina, kde vek nehrá vôbec žiadnu úlohu,“ prezrádzajú.

„Dramoterapia“

„Ja som mala zo začiatku problém učiť sa texty, pretože sa mi začali vracať zlé spomienky. Nedokázala som sa do toho pozerať bez toho, aby som nebola emočne úplne rozhodená,“ priznala jedna z ochotníčok.

Predstavenie je pre Trvalky nielen umeleckým vyjadrením, ale aj terapiou. Prenášajú svoje osobné príbehy do umenia a snažia si tak uľahčiť a skrášliť život.

„Sú to naše dva svety. Keď v tom divadelnom zatvoríme dvere, tak sa nachádzame v našej dnešnej realite, kde treba bojovať.“

Divadelníčky tak nielenže hrajú, ale vytvárajú záznamy skutočnosti, ktorá je vo svojej ľudskej podstate krásna aj bolestivá.

Stres i tréma, ale hlavne rešpekt pred divákmi

Stres pred vystúpením a rešpekt pred divákmi sú neoddeliteľnou súčasťou divadelného umenia. S trémou sa herečky postupne učia pracovať. Sústredia sa na svoje predstavenie a keď sa dostanú na pódium a začnú hovoriť svoj text, tréma opadne.

Prenášanie emócií na diváka je pre tieto ženy kľúčové: „Keď sa nám podarí vzbudiť tú správnu emóciu, tak máme o to lepší pocit z odohraného predstavenia.“

Domovská scéna je v divadle Veritas, ale neobmedzujú sa len na jeho priestory. Účasť na rôznych podujatiach, ako napríklad Deň matiek vo Svinici, v Gyňove ku Dňu starších a najnovšie pozvanie zo Švedlára k Dňu obce svedčí o ich otvorenosti a ochote zdieľať umenie s verejnosťou.

„Vo Švedlári sme mali obzvlášť silné dojmy,“ zdôverujú sa amatérske herečky. „Sála bola plná miestnych a boli to úžasní diváci. Prežívali všetko, čo sa dialo na javisku naplno a nehanbili sa prejavovať emócie. Boli doslova súčasťou predstavenia: svojím potleskom, povzbudzovaním, aj svojskými ‚vstupmi‘,“ dodávajú Trvalky.

Ako vravia, vždy sú otvorené pozvánkam od obecných úradov a svoje hry s radosťou a bázňou predstavujú obyvateľom rôznych obcí.