BRATISLAVA – Milujete efektné, nablýskané a na štýl urobené zábery? Akciu, solídnu muziku a napoly neznáme herecké tváre? Filmová novinka Fentasy vás asi neurazí. Pokiaľ vnímate vo filme aj scenár, zamýšľate sa nad konaním postáv a videli ste, ako podobnú tematiku spracovali svetoví filmári, budete však dosť sklamaní.
Debut Samuela Vičana je plný mladej hereckej krvi, čo je jeho kladom, ktorý bol pripravený a premyslený dopredu.
Druhá vec je, že film spracováva absolútne atraktívny námet, ktorý zdarma napísal sám život. Pred desiatimi rokmi sa Slovenskom prehnala aféra, keď bola odhalená skupina ľudí obchodujúcich vo veľkom s fentanylom.
Fentanyl patrí do skupiny syntetických opioidov. Pôsobí podobne ako morfín, čo je prírodný opiát. Viaže sa v centrálnej nervovej sústave na opioidné receptory a má mocný analgetický efekt. Je až 100-krát účinnejší než morfín a zhruba 50-krát silnejší než heroín. No pôsobí kratšiu dobu.
Je neuveriteľne nebezpečný. V USA ma úmrtnosť v súvislosti s touto drogou rozmer národnej epidémie (v roku 2022 až 2023 tam zomrelo na predávkovanie 160-tisíc ľudí).
O nástrahách fentanylu nevznikol na Slovensku ešte žiaden film. No to ani náhodou neznamená, že Fentasy vhodilo svoje želiezko do taviacej pece v zobrazovaní drogovej tematiky.
Je úplne zbytočné porovnávať snímku s veľkým filmami s podobnou tematikou ako: Requiem for a Dream, Enter the Void, Climax, The Basketball Diaries, či Candy alebo kultovým príbehom z Berlína 70. rokov My deti zo stanice ZOO.
Ak si spomeniete na úžasné dva diely Trainspottingu, ktorý dokázal do podobne vážnej tematiky dostať skvelý humor a zaujal výbornými hercami a nadčasovým soundtrackom, tvorcovia Fentanylu nespravili ani polovicu podobnej roboty.
Režisér Vičan čiastočne spracoval knihu Prípad Agonista z roku 2014 od bývalého detektíva Michala Čierneho. Film sa pripravoval už počas pandémie a vzniklo viacero verzií scenára.
Napokon sa natočila tá, v ktorej mladá Sofia (Kristína Kanátová) rozpráva svoj príbeh vo vyšetrovačke na kriminálke priateľskému vyšetrovateľovi (David Švehlík).
Policajtovi poskytuje informácie o veľkom predaji fentanylu, pretože hlavným podozrivým je jej priateľ Peller (Noël Czuczor), amatérsky a šikovný chemik. Príbeh je nebezpečnou hrou, ktorá sa priostruje.
Do vabanku o život je zapletená aj kamarátka Hella (Viktoria Šuplatová). Keďže okolo veľkých množstiev drog, ktoré idú na trh, sa vždy pletú veľkí hráči v biznise, na scénu nastúpi nebezpečná ruská mafia.
Sprostredkovávanie deja rozprávaním retrospektív, doplnené scénami z vyšetrovačky, funguje iba chvíľu. Fentanyl potom ako príbeh začína nudiť. Zdá sa, že neskúsení tvorcovia mali zásadný problém, ktorým smerom príbeh posunúť. Koho z hrdinov dať do popredia a koho rýchlo odstaviť?
Diváka určite zaujmú halucinačné scény „zdrogovanej reality“, no veľkou chybou tvorcov je, že sa týmito scénami snažia prekryť to, že nevedia, ako príbeh uchopiť. A to z morálnej, logickej aj etickej stránky.
Pokiaľ sa niekto pohybuje medzi narkomanmi, sám začne drogy aj užívať, vyrábať a distribuovať, veľmi dobre vie, čo podobný obchod prináša. Pozná a chápe všetky jeho riziká, následky a vie, že na Slovensku sú držanie, distribúcia a výroba drog veľmi prísne trestané.
Nielen preto by sa divák asi rád dozvedel osobnú motiváciu jednotlivých postáv (vrece peňazí ako motivácia nestačí, lebo sú ti nanič, ak hniješ v base…).
Nevieme dokopy nič o Pellerovi. Len, že vie vyrobiť fentanyl, je nesmelý, a keď znervóznie, zasa zlý. Prečo je taký, nevedno. Rovnako tak Sofia ako jej druh miluje ľahko získaný „keš“.
Má rada drogy, žúrky a je schopná poriadneho podrazu. Zasa ale nezistíme, čo ju k tomuto poklesnutému životnému štýlu (do)viedlo.
Motivácie postáv sú pri príbehoch podobného typu zásadné. Divákom umožnia sa s hrdinami stotožniť, prípadne ich (po)ľutovať alebo s nimi dokonca sympatizovať. V tomto prípade sú nám hlavní hrdinovia ľahostajní. Zarobili si na parádny problém? No tak nech si ho aj riadne vyžerú!
Napriek tomu sa Kristína Kanátová zhostila prvej hlavnej úlohy dobre a pochváliť môžeme aj českého herca Davida Švehlíka. Noël Czuczor mal, žiaľ, len minimálny priestor na zobrazenie šírky svojho talentu. Fentasy je príjemným a určite aj v niečom zaujímavým debutom. Chýba mu ale duša, nadhľad aj vtip.
Je chvíľami smiešne didaktický, scenáristicky nedopracovaný, má mizerný zvuk a chabú atmosféru. Ok, poviete si, no aspoň že slovenský film žije! Ale v porovnaní s tým českým je v pozícii slabého dieťaťa v inkubátore, ktoré je stále ohrozené z viacerých strán. Hoci je evidentne oň záujem.