Je neuveriteľne nebezpečný. V USA ma úmrtnosť v súvislosti s touto drogou rozmer národnej epidémie (v roku 2022 až 2023 tam zomrelo na predávkovanie 160-tisíc ľudí).

O nástrahách fentanylu nevznikol na Slovensku ešte žiaden film. No to ani náhodou neznamená, že Fentasy vhodilo svoje želiezko do taviacej pece v zobrazovaní drogovej tematiky.

Je úplne zbytočné porovnávať snímku s veľkým filmami s podobnou tematikou ako: Requiem for a Dream, Enter the Void, Climax, The Basketball Diaries, či Candy alebo kultovým príbehom z Berlína 70. rokov My deti zo stanice ZOO.

Ak si spomeniete na úžasné dva diely Trainspottingu, ktorý dokázal do podobne vážnej tematiky dostať skvelý humor a zaujal výbornými hercami a nadčasovým soundtrackom, tvorcovia Fentanylu nespravili ani polovicu podobnej roboty.

Režisér Vičan čiastočne spracoval knihu Prípad Agonista z roku 2014 od bývalého detektíva Michala Čierneho. Film sa pripravoval už počas pandémie a vzniklo viacero verzií scenára.

Napokon sa natočila tá, v ktorej mladá Sofia (Kristína Kanátová) rozpráva svoj príbeh vo vyšetrovačke na kriminálke priateľskému vyšetrovateľovi (David Švehlík).

Policajtovi poskytuje informácie o veľkom predaji fentanylu, pretože hlavným podozrivým je jej priateľ Peller (Noël Czuczor), amatérsky a šikovný chemik. Príbeh je nebezpečnou hrou, ktorá sa priostruje.

Do vabanku o život je zapletená aj kamarátka Hella (Viktoria Šuplatová). Keďže okolo veľkých množstiev drog, ktoré idú na trh, sa vždy pletú veľkí hráči v biznise, na scénu nastúpi nebezpečná ruská mafia.

Sprostredkovávanie deja rozprávaním retrospektív, doplnené scénami z vyšetrovačky, funguje iba chvíľu. Fentanyl potom ako príbeh začína nudiť. Zdá sa, že neskúsení tvorcovia mali zásadný problém, ktorým smerom príbeh posunúť. Koho z hrdinov dať do popredia a koho rýchlo odstaviť?

Diváka určite zaujmú halucinačné scény „zdrogovanej reality“, no veľkou chybou tvorcov je, že sa týmito scénami snažia prekryť to, že nevedia, ako príbeh uchopiť. A to z morálnej, logickej aj etickej stránky.

Pokiaľ sa niekto pohybuje medzi narkomanmi, sám začne drogy aj užívať, vyrábať a distribuovať, veľmi dobre vie, čo podobný obchod prináša. Pozná a chápe všetky jeho riziká, následky a vie, že na Slovensku sú držanie, distribúcia a výroba drog veľmi prísne trestané.

Nielen preto by sa divák asi rád dozvedel osobnú motiváciu jednotlivých postáv (vrece peňazí ako motivácia nestačí, lebo sú ti nanič, ak hniješ v base...).

Nevieme dokopy nič o Pellerovi. Len, že vie vyrobiť fentanyl, je nesmelý, a keď znervóznie, zasa zlý. Prečo je taký, nevedno. Rovnako tak Sofia ako jej druh miluje ľahko získaný „keš".

Má rada drogy, žúrky a je schopná poriadneho podrazu. Zasa ale nezistíme, čo ju k tomuto poklesnutému životnému štýlu (do)viedlo.

Motivácie postáv sú pri príbehoch podobného typu zásadné. Divákom umožnia sa s hrdinami stotožniť, prípadne ich (po)ľutovať alebo s nimi dokonca sympatizovať. V tomto prípade sú nám hlavní hrdinovia ľahostajní. Zarobili si na parádny problém? No tak nech si ho aj riadne vyžerú!

Napriek tomu sa Kristína Kanátová zhostila prvej hlavnej úlohy dobre a pochváliť môžeme aj českého herca Davida Švehlíka. Noël Czuczor mal, žiaľ, len minimálny priestor na zobrazenie šírky svojho talentu. Fentasy je príjemným a určite aj v niečom zaujímavým debutom. Chýba mu ale duša, nadhľad aj vtip.

Je chvíľami smiešne didaktický, scenáristicky nedopracovaný, má mizerný zvuk a chabú atmosféru. Ok, poviete si, no aspoň že slovenský film žije! Ale v porovnaní s tým českým je v pozícii slabého dieťaťa v inkubátore, ktoré je stále ohrozené z viacerých strán. Hoci je evidentne oň záujem.