Musíme sa pozrieť na to, čím prechádzajú rodičia, ktorí sa starajú o svoje zdravotne znevýhodnené deti 24 hodín denne, sedem dní v týždni, upozornila v nedeľnej relácii TA3 V politike Martina Holečková (KDH).
Podľa nej Slovensko „dlhodobo prehliada rodiny so zdravotne znevýhodnenými deťmi“. Kompenzačné príspevky sú nepostačujúce, vyhlásila Holečková a dodala, že rodičia, ktorí sa starajú o zdravotne znevýhodnené dieťa, žijú jeho život, nie svoj vlastný, a často sú z toho zúfalí.
Šéfka poslaneckého klubu KDH upozornila na takzvanú odľahčovaciu službu, ktorá by rodičom či opatrovateľom mala pomáhať pri nepretržitej starostlivosti o chorého. Slovensko ju má však „len na papieri, reálne nefunguje“, podotkla Holečková a dodala, že ide o zlyhanie systému.
Zároveň podotkla, že na ďalšiu schôdzu hnutie pripravuje návrh, "ktorý by mohol pomôcť domácim opatrovateľom, aby sa príspevok na opatrovanie nekrátil. V súčasnosti je to tak, že pokiaľ osoba – opatrovateľ zarába viac ako 2,5-násobok životného minima, tak sa príspevok na opatrovanie kráti. Myslíme si, že je to nespravodlivé", priblížila Holečková.
Problém s odľahčovacou službou sa bude riešiť pri okrúhlom stole
Odľahčovacia služba sa poskytuje osobe, ktorá opatruje človeka s ťažkým zdravotným postihnutím. Vďaka odľahčovacej službe sa zabezpečí chorému sociálna služba počas obdobia, v ktorom opatrovateľ nemôže byť pri zdravotne znevýhodnenom prítomný.
Môže ísť o terénnu formu sociálnej služby, čiže domácu opatrovateľskú službu, ambulantnú sociálnu službu alebo pobytovú sociálnu službu.
Odľahčovaciu službu majú zabezpečovať obce. Podľa Holečkovej však nefunguje a ide o „obrovský problém“. Zdôraznila, že miesta, kde by sa mala táto sociálna služba poskytovať, nie sú dostupné a navyše si službu rodičia musia zaplatiť.
Poukázala na to, že problém so zabezpečením odľahčovacej služby je 30 rokov taký vypuklý, že je možné ho riešiť len vtedy, keď sa spoja všetci zainteresovaní a „odhodia stranícke tričká“.
Holečková na utorňajšom tlačovom brífingu avizovala zvolanie okrúhleho stola na 25. marca. Pozvaní sú zástupcovia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, zástupcovia všetkých parlamentných strán, verejný ochranca práv, komisár pre deti, komisárka pre osoby zo zdravotným postihnutím, predstavitelia organizácií, ktoré sa venujú danej problematike, ale aj zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska a SK8.
Účasť podľa Holečkovej prisľúbil aj podpredseda českej vlády a minister práce Marian Jurečka.
Lexmann: Samosprávy sa musia spoľahnúť na podporu z EÚ
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) deklarovala záujem, aby sa efektívnejšie využívali európske prostriedky na zlepšenie opatrovateľských služieb a na zabezpečenie dôstojných podmienok nielen pre klientov, ale aj pre samotných opatrovateľov.
Samosprávy sú síce zodpovedné za odľahčovaciu službu, ale musia mať istotu, že sa môžu spoľahnúť na podporu zo strany EÚ, vyhlásila Lexmann.
Poukázala pritom na Európsku stratégiu starostlivosti ako rámec na riešenie potrieb rodín so zdravotne znevýhodneným dieťaťom. Táto stratégia má pre formálnych aj neformálnych opatrovateľov zabezpečiť podmienky na využívanie odľahčovacej služby. Takisto by mala byť zabezpečená psychologická poradňa či kurzy, ktoré opatrovatelia potrebujú.
Lexmann odkázala aj na európsku stratégiu pre osoby so zdravotným znevýhodnením, ktorá požaduje lepšie začlenenie osôb so zdravotným znevýhodnením do pracovného procesu. Obsahuje napríklad aj výzvu, aby sa umelá inteligencia viac používala na pomoc týmto ľuďom.
Europoslankyňa chce neformálnu opatrovateľskú službu zohľadňovať ako pracovnú skúsenosť, pretože opatrovateľ podľa nej počas služby chorému získa množstvo cenných skúseností. Takéto zohľadnenie by mu umožnilo jednoduchší návrat do pracovného trhu.
Lexmann pripomenula, že čoskoro sa bude v Európskom parlamente schvaľovať legislatíva súvisiaca s európskym preukazom pre zdravotne znevýhodnené osoby. Takáto legitimácia by chorým umožnila zdieľať výhody, zľavy alebo podporné služby vo všetkých členských štátoch EÚ.
Peer poradcovia s neoceniteľnou skúsenosťou
Na tlačovom brífingu sa zúčastnila aj zástupkyňa komunity rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Počas svojho prejavu poukázala na množstvo problémov, ktorým takéto rodiny čelia: fyzické a psychické vyčerpanie, vyčleňovanie na okraj spoločnosti a záujmu, chýbajúca sanácia, absentujúce odborné poradenstvo či podporné skupiny.
Všetky uvedené veci podľa nej fungujú len vďaka tretiemu sektoru, ale „zo strany štátu sú dotované minimálne“.
Upozornila aj na finančnú zaťaženosť takýchto rodín, ktorá vzniká v dôsledku nedostatku štátom hradených služieb a terapií.
Za problém zástupkyňa označila aj ťažkosti s prihlasovaním detí so zdravotným postihnutím do škôlok, pokiaľ nedosiahnu vek 5 rokov, teda predškolskú úroveň. Hovorila aj o diskriminácii, ktorá sa prejavuje vylučovaním detí z mimoškolských aktivít, zo školských súťaží, zo školských klubov detí či z plaveckých a lyžiarskych výcvikov.
Rodičia takýchto detí sú podľa nej takmer „nezamestnateľní“, lebo nie každý zamestnávateľ je ochotný akceptovať potreby dieťaťa so zdravotným znevýhodnením.
Znepokojivé je aj to, že pomáhajúce profesie sú dlhodobo personálne poddimenzované a neexistuje možnosť dať dieťa do nejakého zariadenia, lebo možnosti sú minimálne. Práve odľahčovacie služby by boli podľa nej riešením.
Zástupkyňa rodičov konštatovala, že medzi rodičmi vzniká sieť takzvaných peer poradcov. Ide o rodičov, ktorí majú skúsenosť s náročnou diagnózou svojho dieťaťa a sú ochotní vyjsť zo seba a pomáhať ďalším rodičom. Vzniká snaha, aby takíto poradcovia boli zastrešení zákonom a finančne zabezpečení.