Kvetná nedeľa a nutnosť plytvania

Výzva šetriť a efektívne rozdeľovať je podľa týchto štatistík výsostne aktuálna. Od prírodných zdrojov až po tie súkromné.  „Kto šetrí, má za tri,“ učíme sa už od detského veku spoločenskej cnosti. Plytvanie je, naopak, neresťou, zlozvykom.

Pri vstupe do najdôležitejšieho týždňa liturgického roka máme pred očami presný opak: provokatívne plytvanie. Na prahu Veľkého týždňa sme znova v Betánii, v dome Lazára, ktorého Pán Ježiš vzkriesil z mŕtvych.

Už názov dediny naznačuje kontrast. Betánia znamená totiž v preklade „Dom chudobných“, a predsa sa tu našiel minimálne jeden bohatý dom. Lazarova sestra Mária urobí gesto, ktoré niektorých veľmi pohorší. Pomaže Kristovi nohy drahým nardovým olejom. Jeho hodnotu hneď odhadne pokladník Judáš na 300 denárov, teda sumu, ktorú v tom čase zarobil aktívny robotník za celý jeden rok. Hriešne plytvanie. A nielenže ho jeho adresát Ježiš neodmieta, on ho pochváli.  

Kalkulujeme a šetríme

Na ceste k Veľkej noci sa tak učíme, čo je v hlbšom význame výsledkom kresťanskej formácie – plytvanie. Nie je to však plytvanie vodou, jedlom či energiami. Ide o plytvanie omnoho vzácnejšou „komoditou“ – láskou. Naše vzťahy sú skôr poznačené kalkulom, vypočítavosťou. Počítame si, kto koľko urobil, kto koľko vložil do rozpočtu... Podľa schémy: ja som vyniesol kôš, tak ty umyješ riad. Ja som sa učila s deťmi, ty povysávaš. Kalkulujeme a šetríme!