Preskočiť na obsah
  |  

Taliansky minister dopravy Matteo Salvini bude 3. až 4. apríla čeliť hlasovaniu o nedôvere

Taliansky minister dopravy Matteo Salvini bude 3. až 4. apríla čeliť hlasovaniu o nedôvere pre väzby jeho strany Liga na vládnu stranu Jednotné Rusko prezidenta Vladimira Putina.

Návrh centristickej strany Azione podporilo aj populistické Hnutie piatich hviezd (M5S), stredo-ľavá Demokratická strana (PD) a menšie ľavicové strany. Vicepremiér čelí kritike, že odmieta obviniť Putina zo smrti opozičného lídra Alexeja Navaľného v trestaneckej kolónii na Sibíri.

Jeho strana Liga tiež údajne neprerušila styk s Putinovým Jednotným Ruskom. Salvini tiež vyhlásil, že Rusi urobili správny krok, keď opätovne zvolili Putina za prezidenta.

(tasr, ansa)

  |  

Ministerstvo vnútra o Tadžikovi v Sečovciach: Ide o násilnícku osobu zapojenú do terorizmu

Ministerstvo vnútra vydalo stanovisko k občanovi Tadžickej republiky, ktorého SR administratívne vyhostila.

Cudzinec vstúpil na územie Slovenskej republiky v marci 2022. Mal pri sebe cestovný doklad vydaný Tadžickou republikou s uplynulou platnosťou a povolenie na trvalý pobyt vydané Ukrajinou platné do roku 2028.

Podľa informácií Interpolu bol na tohto človeka v marci 2018 zatykač vydaný Tadžickou republikou, a to pre trestný čin organizovanej kriminálnej skupiny podľa ich trestného práva. Na základe toho bol Tadžik umiestnený do Ústavu na výkon väzby v Košiciach, kde požiadal o azyl.

Ochranu v zmysle zákona o azyle mu Slovenská republika neposkytla. Jeho pobyt na Slovensku sa tak stal neoprávnený. Najvyšší súd však rozhodol, že nemôže byť vydaný do domovskej krajiny a zároveň aj o prepustení z výkonu väzby. Tadžik krátko nato opustil našu krajinu. Naspäť na Slovensko, keďže u nás žiadal o ochranu v zmysle zákona o azyle, ho eskortovalo Nemecko 20. marca 2024.

Následné dôsledné lustrácie v Schengenskom informačnom systéme preukázali, že už od roku 2018 niektoré členské štáty voči Tadžikovi vydali opatrenia, na základe ktorých mu má byť odopretý vstup do schengenského priestoru, s odôvodnením, že ide o násilnícku osobu zapojenú do aktivít súvisiacich s terorizmom. Predstavuje teda vážnu bezpečnostnú hrozbu.

Na základe toho Slovenská republika rozhodla o jeho administratívnom vyhostení na Ukrajinu (kam sa chce vrátiť, keďže tam má do roku 2028 povolený trvalý pobyt) a o zákaze vstupu na územie všetkých členských štátov schengenu na 10 rokov.

Na vyhostenie občan Tadžickej republiky čaká v UPZ v Sečovciach. Keďže nemá platný cestovný doklad a žiadosť o vystavenie náhradného odmieta podať, vyvíjame ďalšie aktivity, aby mu bol cestovný doklad vystavený a mohol byť oficiálne vydaný na Ukrajinu.

V tejto súvislosti ministerstvo podotýka, že v rámci medializácie celého prípadu, cieľom ktorej bolo upozorniť na nedostatky pri kontrole osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko v rámci Schengenu, sme postrehli, že niektorí politici disponujú podrobnosťami o prípade. Zhodou okolností ide o osoby, ktoré v roku 2022, keď Tadžikovi mal byť odopretý vstup na Slovensko, boli vo vedení rezortu vnútra, čiže niesli zodpovednosť za neštandardný postup v tomto prípade. Ak by dbali na dôsledné plnenie povinností, neušlo by im, že už niekoľko rokov predtým členské štáty v Schengenskom informačnom systéme upozorňovali na hrozbu, ktorú Tadžik predstavuje.

(tasr)

  |  

Počet obetí teroristického útoku v Moskve stúpol na 140

Počet obetí teroristického útoku v Moskve stúpol na 140, v nemocnici podľahla zraneniam ďalšia hospitalizovaná osoba. Táto obeť bola jednou z piatich stále hospitalizovaných, ktoré sú "v extrémne ťažkom stave".

Lekári robia všetko, čo môžu, aby ich zachránili, oznámil ruský minister zdravotníctva Michail Muraško. Ruskí predstavitelia uviedli, že hospitalizovaných je stále 80 ľudí zranených pri útoku a 205 ďalších vyhľadalo ambulantnú lekársku pomoc.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) informovala, že deň po útoku zatkla 11 ľudí vrátane štyroch podozrivých strelcov. Tých identifikovali ako občanov Tadžikistanu.

(tasr, ap)

  |  

V obnove hradu Muráň chce obec pokračovať, najväčšou výzvou je doprava materiálu

MURÁŇ – Obec Muráň v okrese Revúca chce aj v tomto roku pokračovať v obnove Muránskeho hradu. Vlani sa samospráve podarilo dokončiť opravu Domu veliteľa, najväčšou výzvou pri rekonštrukčných prácach na treťom najvyššie položenom hrade na Slovensku je podľa samosprávy doprava materiálu.

Pre TASR to skonštatoval starosta obce Muráň Roman Goldschmidt.

Na hrade vlani úspešne zrealizovali projekt zameraný na prestrešenie Domu veliteľa, obec tak zavŕšila niekoľkoročnú snahu o revitalizáciu tohto hradného objektu. Na vybudovanie strechy samospráva získala vyše 50 000 eur z plánu obnovy v rámci výzvy zameranej na transformáciu regiónu Národného parku Muránska planina.

„Hlavným cieľom bolo, aby sme tam mali zázemie pre hradné hry, pre turistov aj účinkujúcich. Chceme sem ešte nainštalovať nejaké tabule, chceli by sme zdokumentovať, ako prebiehala rekonštrukcia domu veliteľa od začiatku až po prestrešenie,“ priblížil Goldschmidt.

Záchranné práce na Muránskom hrade obec realizuje s pomocou rôznych projektov približne už desaťročie, o financie sa chce uchádzať aj tento rok.

Dom veliteľa na Muránskom hrade. Foto: Branislav Caban
Dom veliteľa na Muránskom hrade Foto: Branislav Caban

O záujemcov o zamestnanie na hrade samospráva núdzu nemá, najväčšou výzvou pri obnove pamiatky, ktorá leží v nadmorskej výške viac ako 900 metrov, je podľa starostu doprava materiálu.

„Všetko sa musí nosiť ručne. Čo sa dá, vyvezieme na traktorom pod bývalý výťah, ktorý bol na hrade. Odtiaľ sa musí všetko nosiť v rukách, či už je to vápno, piesok alebo kamene,“ skonštatoval.

Ako dodal, práce často komplikuje aj počasie. Mokré procesy je možné robiť najmä v lete, v chladnejších mesiacoch sa na hrade pracuje len s drevom.

Muránsky hrad je situovaný na vrchu Cigánka na južnom okraji Muránskej planiny, dejiny hradu siahajú do 13. storočia. Medzi jeho najvýznamnejších majiteľov patrili Széchyovci či Koháryovci.

V 18. storočí Muránsky hrad dvakrát vyhorel, postupne bol opustený a chátral. V súčasnosti hrad patrí k obľúbeným lokalitám Muránskej planiny, z obce Muráň k nemu vedie náučný chodník.

Hlavný palác Muránskeho hradu Foto: Branislav Caban

(tasr)

  |  

Putin vyzval na výrobu domácich herných konzol

Vladimir Putin nariadil ruskej vláde, aby hľadala spôsoby, ktoré by umožnili výrobu domácich herných konzol. Ruský prezident sa dlhodobo usiluje odpútať Rusko od spotrebného tovaru a elektroniky produkovanej Západom. Dôvodom sú sankcie uvalené na Rusko.

Z krajiny sa stiahlo množstvo západných spoločností a prestali tam ponúkať svoje produkty, čo výrazne zhoršilo ich dostupnosť. Patria medzi ne aj traja najväčší producenti herných konzol na svete – americký Microsoft, (výrobca Xbox-u), japonská spoločnosť Sony (PlayStation) a Nintendo (Wii, Wii U, GameBoy).

Ruský prezident v auguste minulého roka vyzval na predkladanie návrhov na propagáciu ruských videohier na zahraničných trhoch vrátane krajín skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika). Zároveň žiadal prijatie opatrení, ktoré zaistia použitie domáceho softvéru pri vývoji nových hier.

(tasr, tass, sky news, guardian)

  |  

Česko rozšírilo sankčný zoznam o tri subjekty z proruskej siete

Česká vláda rozšírila vnútroštátny sankčný zoznam o dve fyzické a jednu právnickú osobu, ktoré sa snažili na území štátu vykonať "vplyvovú operáciu" v prospech Ruskej federácie. Oznámil to český premiér Petr Fiala.

Na sankčný zoznam pribudli politik a podnikateľ Viktor Medvedčuk, spoločnosť Voice of Europe a politik Arťom Marčevskyj.

"Zasiahli sme proruskú sieť, ktorá sa snažila v Česku rozvinúť vplyvovú operáciu s vážnymi dôsledkami pre bezpečnosť Českej republiky a Európskej únie," uviedol Fiala na sociálnej sieti X.

Upozornil, že činnosť skupiny siahala za hranice Česka a pôsobila aj v Európskom parlamente. Podľa českej diplomacie bolo jej cieľom narušovať územnú celistvosť, suverenitu a slobodu Ukrajiny.

Dôkazový materiál má podľa Fialu cez 300 strán. České ministerstvo zahraničných vecí na prípade spolupracovalo s Bezpečnostnou informačnou službou (BIS) a Finančným analytickým úradom, uvádza sa na webovej stránke rezortu diplomacie.

Doteraz sa na sankčnom zozname Českej republiky nachádzali moskovský patriarcha Kirill, ruský podnikateľ Vladimir Jevtušenko a jeho syn Felix, manželia Rostislav a Olga Zorikovci a spoločnosť pre správu ruského majetku v zahraničí, ktorá spravuje ruské nehnuteľnosti v Česku vrátane tých, ktoré sa využívajú na diplomatické účely, pripomenul český portál.

Na zozname bol aj podnikateľ Boris Obnosov, ale po zaradení na sankčný zoznam EÚ bol z neho vyradený.

(tasr, novinky.cz)