Prelom v diskusii o starostlivosti o transrodové deti

V roku 1989 otvorili v Tavistockej nemocnici, prestížnom psychiatrickom zariadení v Londýne, špecializované oddelenie známe ako Gender Identity Development Service (GIDS), jediné zdravotnícke zariadenie v Anglicku, ktoré poskytovalo pomoc deťom s "rodovými ťažkosťami".

Ročne sa v nej liečilo len niekoľko desiatok pacientov. V roku 2009 ich bolo menej ako päťdesiat.

Potom sa ich počet začal dramaticky zvyšovať. Veľký skok nastal najmä po roku 2014.

V roku 2016 sa na klinike liečilo už 1 700 detí a v rokoch 2021 až 2022 dokopy päťtisíc. Zmenilo sa aj ich zloženie. Predtým išlo väčšinou o chlapcov, ktorí sa chceli stať dievčatami – v roku 2009 klinika prijala len 15 pacientok. Teraz dievčatá tvoria dve tretiny prípadov.

Doktor David Bell v internej správe poukázal na závažné lekárske chyby. "GIDS v súčasnej podobe je úplne nevhodný na svoj účel a potreby detí sú uspokojované žalostne nedostatočným spôsobom a niektoré budú žiť so škodlivými následkami," napísal.

Tvrdil tiež, že zmena pohlavia sa často podsúva ako "riešenie" rôznych problémov ako napríklad zneužívanie detí v rodine, smútok zo straty milovanej osoby či homofóbia. Mnohé deti boli podľa neho na internete alebo u transaktivistov vyškolené, čo majú povedať psychiatrom, aby dospeli k diagnóze rodovej dysfórie.

Keď správa vo februári 2019 unikla do médií, spôsobila obrovský škandál.

V septembri 2020 poverila Národná zdravotná služba (NHS), ako sa nazýva britský zdravotnícky systém, Hilary Cassovú, bývalú predsedníčku organizácie, ktorá združuje britských pediatrov, vypracovaním správy o "rodových službách" pre deti a dospievajúcich. Jej závery, ktoré boli zverejnené 10. apríla tohto roku, sú zdrvujúce.

Kritizuje predpisovanie "blokátorov puberty", liekov, ktoré zabraňujú telesným zmenám, ktoré prichádzajú s dospievaním. Pôvodnou myšlienkou bolo pozastaviť tieto zmeny a dať deťom čas na rozmyslenie, či naozaj chcú zmeniť svoje pohlavie. Cassová tvrdí, že je to nezmysel.

"Drvivá väčšina" detí, ktoré začnú užívať blokátory, potom pokračuje v ceste zmeny pohlavia. Dlhodobé dôsledky užívania blokátorov však neboli vôbec preskúmané. Cassová poukazuje na to, že užívanie blokátorov nevedie k lepšiemu vnímaniu vlastného tela a namiesto toho "existujú určité obavy, že môžu zmeniť trajektóriu psychosexuálneho vývoja a vývoja rodovej identity". Tvrdí, že lekári nemôžu vedieť, kto sa bude po zvyšok života identifikovať ako transsexuál a kto nie.

Správa tiež odporúča mimoriadnu opatrnosť pri predpisovaní pohlavných hormónov, ktoré sú zvyčajne druhým krokom prechodu po blokátoroch puberty. Tie by sa mali predpisovať vo výnimočných prípadoch od 16 rokov, ideálne až po dosiahnutí dospelosti.

Ak sa už vykoná lekárska intervencia, pacienti sa majú liečiť komplexne a hľadať "riešenia širších problémov duševného zdravia a/alebo psychosociálnych problémov, ako sú rozpad rodiny, prekážky v účasti na školských alebo spoločenských aktivitách, šikanovanie a stres menšín".

V správe zverejnenej pred dvoma rokmi Cassová spochybnila "sociálnu transformáciu", ako sa nazýva postup, keď sa niekto považuje za osobu opačného pohlavia, aj keď ešte nepodstúpil žiadny lekársky zákrok. Podľa nej to môže mať významný vplyv na psychické fungovanie dieťaťa alebo mladého človeka. Teraz dodáva, že deti v predpubertálnom veku, ktoré začali sociálnu transformáciu, by mal čo najskôr vyšetriť lekár.

Odporúča tiež zaviesť systém, ktorý umožní ľuďom podstúpiť detranzíciu, teda návrat k skutočnému pohlaviu.

V úvode sa Cassová vyjadruje aj k toxickému stavu diskusie. "Je len málo iných oblastí zdravotnej starostlivosti, kde sa odborníci tak boja otvorene diskutovať o svojich názoroch, kde sú ľudia osočovaní na sociálnych sieťach a kde nadávky kopírujú najhoršie šikanovanie. To sa musí skončiť."

Ide o významný prelom v diskusii o prístupe k transrodovým deťom. Hoci podobné správy vyšli napríklad v škandinávskych krajinách, Británia je iný kaliber, ktorý nemožno ignorovať. Dôveryhodnosť správe dodáva aj skutočnosť, že bola vypracovaná na objednávku NHS, ktorá má v Británii takmer posvätné postavenie.

Politici, ktorí predtým vyzývali napríklad na čo najširšie predpisovanie hormónov, ako napríklad labouristický tieňový minister zdravotníctva Wes Streeting, sa teraz pýtajú, prečo boli deti podrobené týmto lekárskym zásahom, keď sú dôkazy o nich také slabé. Padajú teda obavy, že s labouristami príde transgenderizmus na steroidoch. NHS začala meniť postupy ešte pred zverejnením Cassovej správy. V roku 2022 zatvorila GIDS a prestala aj predpisovať blokátory puberty ako súčasť bežnej praxe.

Na ústupe sú aj rôzne transrodové mimovládne organizácie. Vítajú správu Cassovej a tvrdia, že sa celý čas zasadzovali za holistický prístup k deťom, ako aj za lepšiu psychiatrickú starostlivosť. Zamlčujú tiež skutočnosť, že napríklad vyhrážanie sa možnou samovraždou, ak dieťa nedostane blokátory puberty, bolo ich bežnou praxou.

Otázkou je, ako správu príjmu v krajinách, ktoré prijali transgenderizmus ako súčasť svojej ideológie. Autonómne Škótsko pokročilo na tejto ceste oveľa ďalej ako zvyšok Spojeného kráľovstva. Najmä škótski Zelení, mladší koaličný partner vo vláde, podľahli tejto ideológii. Ross Greer, zelený poslanec v škótskom parlamente, retweetol príspevok, že správa je "transfóbny a konzervatívny dokument".

NHS Scotland v súčasnosti vykonáva vlastné preskúmanie svojho prístupu k rodovej problematike. Klinika Sandyford, škótska obdoba GIDS, zatiaľ zostáva otvorená.

Uvidíme, či to bude mať nejaký vplyv aj v Spojených štátoch. Praktiky, ktoré Cassová kritizuje, sa tam stali súčasťou liberálnej dogmy. Tamojší aktivisti tiež kritizovali správu ako údajne manipulatívnu.

Anglicko sa tak vďaka Cassovej vydáva na cestu, ktorá pomôže deťom a skutočne transrodovým osobám. Uvidíme, či si jej odporúčania osvoja aj ostatní anglosaskí občania.

Text pôvodne publikovali na Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.