Preskočiť na obsah
  |  

Dve kyjevské nemocnice evakuujú pre obavy z ruských útokov

Dve kyjevské nemocnice evakuujú pre obavy z ruských útokov. "Na internete koluje video s oznamom, že sa blíži nepriateľský útok na tieto nemocnice," uviedli úrady.

Dodali, že tvrdenia o ukrajinských vojakoch v týchto zariadeniach sú "absolútnou lžou".

(tasr, afp)

  |  

Devínsky amfiteáter bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku

BRATISLAVA – Amfiteáter na Slovanskom nábreží pod hradom Devín v Bratislave, známy aj ako letné kino, bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Informuje o tom Pamiatkový úrad (PÚ) SR.

Amfiteáter sa dostal nedávno, po urovnaní dlhoročného súdneho sporu, späť do rúk hlavného mesta. Chátrajúci objekt plánuje mesto obnoviť.        

„Ide o stavbu, ktorá je nositeľom významných pamiatkových hodnôt," zdôrazňuje PÚ SR. Za unikátne považujú pamiatkari aj umiestnenie stavby. Pripomínajú, že je situovaná v „mimoriadne atraktívnej lokalite", ktorá je významná z historického, urbanistického a predovšetkým jedinečného prírodno-krajinného hľadiska.        

Budova bývalej reštaurácie a amfiteátra bola postavená v Devíne po tom, ako mestečko po Mníchovskej dohode z roku 1938 odčlenili od Československa a pripojili administratívne k Rakúsku.

Za socializmu ju spravoval podnik Reštaurácie a jedálne. Po roku 1989 ju získalo do správy mestské múzeum, ktoré sa budovu rozhodlo na 99 rokov bezplatne prenajať spoločnosti Seafly so sídlom v Štokholme. Spoločnosť ju bola podľa zmluvy povinná zrekonštruovať.        

Mestské zastupiteľstvo Bratislavy však v marci 1991 napadlo platnosť zmluvy, vo veci sa začal dlhoročný súdny spor.

Na decembrovom rokovaní zastupiteľstva hlavného mesta poslanci schválili návrh na uzatvorenie dohody o urovnaní. Začatie rokovaní o mimosúdnom vyriešení súdneho sporu odporučila hlavnému mestu advokátska kancelária, ktorá ho v spore zastupovala. Odôvodnila to „vysokou pravdepodobnosťou neúspechu v spore".        

V decembri 2023 schválili bratislavskí mestskí poslanci návrh dohody o urovnaní súdneho sporu týkajúceho sa nájmu objektu. Vo februári primátor Bratislavy Matúš Vallo informoval, že amfiteáter je späť v rukách hlavného mesta. Avizoval zároveň plán revitalizácie „ikonického" miesta.

Hlavné mesto pritom už v roku 2017 deklarovalo, že chce vrátiť do tohto objektu život a obnoviť v ňom kultúru a zároveň ho zrekonštruovať. V minulosti dostala budova aspoň čiastočne nový vzhľad, keď ju prekryli plachtou kopírujúcou pôvodnú siluetu amfiteátra. Spodná časť dostala antigrafitový náter.

(tasr)

  |  

Amnesty International (AI) kritizuje návrhy týkajúce sa RTVS, neziskových organizácií a rodných čísel

Amnesty International (AI) kritizuje návrhy týkajúce sa RTVS, neziskových organizácií a rodných čísel. Vyzýva Národnú radu a vládu, aby pri svojich rozhodnutiach dbali na dodržiavanie princípov a ochranu právneho štátu, slobodu združovania a prejavu i na právo na informácie a na ochranu pred diskrimináciou.

"Aprílová schôdza NRSR doposiaľ priniesla aj návrhy zákonov, ktoré môžu zhoršiť ľudskoprávnu situáciu na Slovensku. Pokračovanie útokov na práva transrodových ľudí a mimovládne organizácie v podobe hanebných návrhov zákonov musia poslanci NRSR jednoznačne odmietnuť. Zároveň vláda SR schválila zákon, ktorý zvýši politickú kontrolu RTVS," skonštatovala organizácia.

V zákone o Slovenskej televízii a rozhlase vidí organizácia snahu posilniť politickú kontrolu nad verejnoprávnymi médiami. "Z návrhu vyplýva, že hrozí vyššia politizácia vedenia RTVS, resp. STVR, pretože voľba vedenia bude výraznejšie ovplyvnená práve jednou politickou stranou, a to tou, ktorá bude mať na starosti rezort kultúry," uviedol riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda. Apeluje na odpolitizovanie voľby vedenia inštitúcie aj na vytvorenie štandardizovaného mechanizmu financovania, ktorý by zabezpečil stabilné, adekvátne, predvídateľné a od politických vplyvov nezávislé financovanie.

Zmeny v zákone o neziskových organizáciách považuje AI za nebezpečnú snahu stigmatizovať, diskreditovať a zastrašiť mimovládne organizácie. Novelizácia by podľa AI priniesla aj nezmyselné byrokratické a finančné zaťaženie. Hovorí o fatálnych dôsledkoch na organizácie a vyzýva poslancov, aby návrh odmietli.

(tasr)

  |  

Dopravná nehoda na Liptove: tvrdý náraz do stromu, alkohol u vodiča zistený nebol

RUŽOMBEROK – V piatok 26. apríla dopoludnia sa na ceste tretej triedy medzi obcami Turík a Lisková v okrese Ružomberok stala dopravná nehoda.

„Tridsaťštyriročný vodič viedol vozidlo značky Škoda Octavia smerom na obec Lisková, kde z doposiaľ presne nezistených príčin vyšiel s vozidlom na krajnicu a narazil do stromu. Vodič sa podrobil dychovej skúške s negatívnym výsledkom,“ uviedlo KR PZ Žilina na sociálnej sieti.

Polícia žiada občanov, ktorí boli svedkami uvedenej dopravnej nehody, aby akékoľvek informácie oznámili priamo na bezplatnom telefónnom čísle 158 alebo správou na oficiálnej stránke polície.

Zdroj: Polícia SR – Žilinský kraj

  |  

V Galante dali stopku zámerom na výstavbu veterných elektrární

V Galante dali stopku zámerom na výstavbu veterných elektrární. Mestské zastupiteľstvo vyhovelo petícii občanov proti ich výstavbe.

Primátor Peter Kolek potvrdil, že je to definitívna stopka pre zámery investorov na výstavbu veterných parkov.

Úrady majú k dispozícii tri zámery na výstavbu veterných parkov v Galante a blízkom okolí, spolu má ísť o 15 veterných turbín s navrhovanou výškou každej z nich do 255 metrov. Ambíciu stavať veterné elektrárne v okrese Galanta však avizovali aj ďalší investori.

Petíciu proti výstavbe veterných parkov v Galante v priebehu jedného mesiaca podporilo 3 255 obyvateľov Galanty a 1 890 obyvateľov iných miest a obcí. Stavby veterných parkov by podľa textu petície boli, okrem negatívneho dopadu na scenériu okolitej krajiny, aj vážnou environmentálnou záťažou s vplyvom na obyvateľstvo. Výstavba veterných parkov by tiež podľa autorov petície znížila hodnotu nehnuteľností v lokalitách zasiahnutých výstavbou.

(sita)

  |  

Novela zákona by farmárom mohla pomôcť s likvidáciou nežiadúcej vegetácie

Novela zákona by farmárom mohla pomôcť s likvidáciou nežiadúcej vegetácie, uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Poľnohospodári sú totiž v posledných rokoch svedkami úbytku poľnohospodárskej pôdy, predovšetkým trvalých trávnych porastov. Poľnohospodári sú teda za zachovanie aspoň súčasnej výmery poľnohospodárskej pôdy.

Holéciová zdôraznila, že strom do krajiny patrí, aj krík. Zárasty majú rôzny pôvod a ich veľká časť vznikla a vzniká následkom poklesu intenzity hospodárenia v krajine. Mnohé z týchto plôch však už plnia aj ekologickú funkciu, keďže tvoria životný priestor pre viaceré druhy rastlín a živočíchov. Poľnohospodárom vznikajúce zárasty robia problémy a potrebujú ich regulovať, aby mohli hospodáriť na pôde, ktorá im je zverená.

"Nepoznáme presné znenie tejto novely, ale všeobecne môžem konštatovať, že som za čistenie plôch, v blízkosti ktorých poľnohospodár hospodári. Predchádzalo by sa tak znižovaniu využiteľnej výmery poľnohospodárskej pôdy. Väčšina poľnohospodárov k tomu pristupuje citlivo, s ohľadom aj na životné prostredie. Na druhej strane ale musíme pravidlá nastaviť skutočne tak, aby nemohli byť zneužité a aby sa príroda okolo nás nedrancovala," zdôraznil podpredseda SPPK Miroslav Štefček.

(tasr)