Žijeme už ako v Amerike. Nie tým, že u nás s iba malým časovým oneskorením môžu vyjsť knihy autorov, ako je Abigail Shrierová. Ale tým, že aj u nás môžu takzvane kontroverzné knihy zažiť americký osud. Shrierová napísala pred štyrmi rokmi knihu Nevratné poškodenie o problematike takzvanej rodovej dysfórie. Ako názov napovedá, kniha je kritická k ideológii transgenderového hnutia, podľa ktorej človek s pocitom, že sa narodil do zlého tela, to môže napraviť a zmeniť si pohlavie – sám, prípadne s pomocou farmaceutík alebo lekárov.
Už vo svojej vlasti vtedy Shrierová vyvolala pobúrenie. V anglosaskom svete to zďaleka nie je jediný prípad, keď pod nátlakom aktivistov – po anglicky woke, prebudení – bol autor skeptický k transgenderovej ideológii hanený a kniha, ktorá už stihla vyjsť, bola sťahovaná z distribúcie alebo aspoň škandalizovaná. Častá je sociálna ostrakizácia, okúsila ju napokon aj taká silná a slávna spisovateľka ako Joanne Rowlingová.
Ale je to prvý prípad ostrakizácie transgenderového skeptika v Česku, kde sa doteraz ostrakizovalo „len“ za disentný prístup k lockdownom a vakcínam počas covidu a neskôr ku geopolitike. Vydavateľstvo Albatros Media, ktoré malo v pláne vydať Shrierovú na začiatku apríla a ohlasovalo knihu na svojej webovej stránke, teraz od vydania upustilo. Kniha je v sadzbe, odkiaľ do tlačiarne už nedôjde.
Oficiálne zdôvodnenie znie otrasne. U ľudí, ktorí napríklad niekedy prelistovali našu „odbornú literatúru“ z 50. rokov a v predslove tam čítali o cenných podnetoch a súdružskej kritike zo strany pracovných kolektívov, nie je vylúčený pocit déja vu: „Zaradenie tohto titulu do edičného plánu vyvolalo u časti našich čitateľov aj zamestnancov silné a rozporuplné reakcie.“ Albatros si teda vzal čas na rozmyslenie: „Toto posúdenie, ktorého súčasťou bola okrem pohľadu zamestnancov a čitateľov aj ďalšia dôkladná analýza zo strany odborníkov, predstavovalo dlhotrvajúci starostlivý proces, na konci ktorého sme dospeli k rozhodnutiu knihu nevydať.“ Proces úvah v skutočnosti trval asi mesiac.
Albatros je tu v trochu zvláštnej pozícii, chce totiž všeobecne oslovovať takzvaných mladých čitateľov a svojim predstavám o mladých čitateľoch tu asi trochu podľahol. Generálny riaditeľ Václav Kadlec to vyjadril slovami, že okrem odborníkov sa radili ešte so zástupcami mladej čitateľskej generácie, čo je skupina okolo literárneho festivalu Humbook Fest.
Kadlec však nespomína, a hádajme prečo, že do úvah v nakladateľstve vydať-nevydať zasiahol aj Úrad vlády Českej republiky, konkrétne splnomocnenkyňa vlády pre ľudské práva Klára Šimáčková Laurenčíková. Jej intervenciu proti vydaniu knihy si, samozrejme, nemáme predstavovať ako pokyn, nedajbože príkaz. Laurenčíková podľa svojich vlastných slov len prepojila LGBT aktivistov s vydavateľstvom a umožnila komunikáciu. Ale v čase nedostatku občianskej odvahy stačí tak málo.
Pozoruhodné je, ako rýchlo sa stávame Amerikou v jej menej vábnych vlastnostiach. Ešte pred dvoma, troma rokmi sa o kauzách Rowlingovej alebo napríklad Martiny Navrátilovej u nás písalo s údivom ako o výstrelkoch anglosaského sveta, ktorý je kultúrne predsa len inde. A deje sa to už aj nás, za premiéra, ktorý je teoreticky najkonzervatívnejším premiérom od vzniku Českej republiky. Splnomocnenkyňa na úrade vlády sa podieľa na usmerňovaní verejnej diskusie revolučným smerom. Deje sa to v krajine, ktorá je transradikalizmu naklonená ešte menej ako anglosaskej spoločnosti. Pritom aj tam, zdá sa, podľa rastúceho odporu posledných asi dvoch rokov väčšina túto ideológiu úprimne neznáša.
Albatros je jedným z dvoch najväčších vydavateľských domov v Česku, tak kto iný by mal tlak twitterovej úderky a úradu vlády ustáť, keď nie on?
Text bol redakčne upravený, pôvodne ho publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.