Marianka, najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Skrýva staré legendy a zázraky

Niektorí dokonca veria v zaručený zázrak. Iní sem prídu na rodinnú prechádzku, krátky relax či kultúrny zážitok. Alebo len tak, v prastarom lese dať oddýchnuť telu i duši.

Nikto dodnes netuší, ako obec vlastne vznikla

Jedna legenda hovorí o veľmi zbožnom pustovníkovi, ktorý si z hruškového dreva vyrezal sošku Panny Márie. To však nie je pravda, keďže historici už dávnejšie potvrdili, že soška Panny Márie Tálskej je majstrovským dielom profesionála z konca 12. storočia.

Vzácna uctievaná socha je dnes umiestnená na hlavnom oltári v Bazilike Narodenia Panny Márie. Počas občianskej vojny sa vraj pustovník cítil ohrozený a musel odísť preč, preto sošku skryl. Následne vznikli tri verzie legendy, ako sa socha Panny Márie pri posvätnom prameni našla.

Jedna hovorí o tom, že sa slepému žobrákovi prisnila Panna Mária a zaviedla ho k prameňu. Na tomto mieste si umyl oči, našiel sošku a okamžite začal vidieť. Druhá legenda rozpráva o zbojníkovi, ktorý mal postihnuté deti a jeho manželke sa prisnila Panna Mária, ktorá mu ukázala prírodnú studničku, kde má deti umyť. Deti úplne vyzdraveli.

Tretia legenda spomína túlavého mnícha, čo šiel lesom a videl vystupovať zo zeme žiaru. Hrabal sa v zemi a našiel sošku, spod ktorej vytryskol silný, liečivý prameň vody.

Prvými obyvateľmi prekrásneho údolia boli asi mnísi

Obec Marianka sa po prvý raz spomína v písomnostiach z roku 1367 pod názvom Vallis Mariae. Dedinka v lesoch podľa historikov vznikla na zelenej lúke. Ale až vtedy, keď prišli na toto územie pavlíni, ktorí tam postavili kostol. Uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký dedinku daroval kláštoru pavlínov, ktorý sám založil.

V 14. storočí sa obec označovala aj ako Tol, Taal a Vallis Mariae in teuptonico Thal. Od 15. storočia sa zaužívalo slovenské pomenovanie Marianka. Archeologický výskum z roku 2009 však poopravil názory historikov, keď potvrdil datovanie pozostatkov najstarších stavieb do roku 1270.

Slovenské Lurdy s prameňom, ktorý zázračne uzdravuje

V lese sa vedľa pútnického komplexu nachádza kláštor, ktorý slúžil ako pútnický dom. Ten je súčasťou malebného Mariánskeho údolia. V ňom je vyhľadávanou Lurdská jaskyňa, ktorá vznikla na základe potreby robiť bohoslužby aj v exteriéri.

Najmä 20. storočie je známe tým, že tu boli veľké púte veriacich nielen zo Slovenska, ktorých sa zúčastňovali tisícky ľudí. Vo svätom údolí je na kopcoch kalvária doplnená kolekciou biblických sôch v životnej veľkosti. Súčasťou mariánskeho miesta je aj zázračný prameň a Kaplnka Svätej studne.

Prameň sa v obci nachádza oddávna. Už od druhej polovice 13. storočia chodili do Marianky ľudia piť vodu a modliť sa za uzdravenie blízkych či šťastnejší život. Najskôr tu ale vznikla studnička, kde si mnohí naberali, a aj dnes naberajú vynikajúcu vodu.

Už v polovici 14. storočia sa rozšírili legendy, že nielen prameň, ale aj Kaplnka Svätej studne majú zázračné, liečivé účinky. Dnes je pri modlitebnej Lurdskej jaskyni masívna stena so stovkami ďakovných odkazov po „dokázaných“ zázračných uzdraveniach.

Sakrálne pamiatky, bridlicová štôlňa aj krásny kameňolom

Marianka síce leží na juhozápadnom okraji Malých Karpát. Priamo uprostred dych berúcej prírody. No existuje aj pár iných dôvodov, prečo ju navštíviť. Okrem možných zázrakov. Najznámejšou cirkevnou stavbou a krásnou, historickou pamiatkou v obci Marianka je rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie.

Postavili ho v roku 1377 v gotickom štýle, rozšírili v 17. storočí a barokovo prestavali v 18. storočí. V roku 1877 J. Lippert goticky upravil presbytérium. V lodi ale zostala baroková štuková výzdoba klenby s motívom paulínskej rehole (dva levy pri pal­me).

Táto výzdoba, ktorá sa delí na menšie obrazové kompozície zo života sv. Pavla Eremitu a sv. Antona Pustovníka (od J. I. Mildorfera), prekrýva pôvodnú gotickú klenbu. Marianka má ale aj slávnu banskú minulosť. Iba pár krokov od Baziliky Panny Márie objavíte uzavretú bridlicovú štôlňu.

Spoločnosť na spracovanie bridlice založil v roku 1859 Francúz Paul-Eugéne Bontoux a prácu robotníkom uľahčovalo päť parných strojov a banské vozíky. Z bridlice sa vyrábala strešná krytina, dlažby či obklady.

Z tej marianskej aj školské tabuľky, ktoré exportovali do celej Európy, Južnej Ameriky, Ázie aj Orientu. Ťažbe bridlice v Marianke odzvonilo v roku 1916. Vďaka Spolku Permon Marianka tu uvidíte najmenšiu banskú expozíciu na Slovensku.

Okrem dobových pohľadníc a fotografií si skúsite, ako sa kedysi písalo griflíkom, či ako sa osekávala bridlica. Alebo si z tohto unikátneho materiálu vyrobíte srdiečko. Bude vám pripomínať Marianku, pokojné miesto, kde sa človek vracia s láskou.

Marianka je súčasťou Medzinárodnej mariánskej turistickej trasy Mariazell – Czestochowa a tiež súčasťou Cyrilo-metodskej cesty. Rovnako je súčasťou aj SacraVela, siete cezhraničných cyklotrás, ktoré vedú popri vzácnych sakrálnych pamiatkach.

Po opustení zastavanej časti obce Marianka sa ako cyklista môžete vybrať po modrom cyklistickom značení (CZT 2009) k známemu Mariánskemu kameňolomu. Na tomto prekrásnom mieste sa natáčali viaceré scény z amerického dobrodružného filmu Dračie srdce z roku 1996.