Spojené štáty zvažujú žiadosť Austrálie zrušiť stíhanie Juliana Assangea, uviedol americký prezident Joe Biden počas stretnutia s japonským premiérom Fumiom Kišidom. Zakladateľ servera WikiLeaks čelí obvineniam zo špionáže.
Assange je v britskom väzení, odkiaľ sa bráni americkej žiadosti o vydanie. V USA je obvinený v 17 prípadoch špionáže, pretože jeho server WikiLeaks zverejnil obrovské množstvo tajných amerických dokumentov.
Americkí žalobcovia vinia 52-ročného Assangea, že spravodajskej analytičke americkej armády Chelsei Manningovej pomáhal pri krádeži dokumentov, ktoré neskôr zverejnil.
Austrália tvrdí, že Spojené štáty používajú na Assangea a Manningovú dvojitý meter. Manningová bola pôvodne odsúdená na 35 rokov, americký prezident Barrack Obama jej trest skrátil na sedem rokov a v roku 2017 bola prepustená z väzenia.
Britský súd minulý mesiac rozhodol, že Assange môže byť do USA vydaný až keď americké úrady zaručia, že nebude odsúdený na trest smrti.
O post ústavného sudcu chce celkovo zabojovať päť uchádzačov. Parlamentný ústavnoprávny výbor ich začal v stredu vypočúvať v priestoroch Zimnej jazdiarne Bratislavského hradu. Parlament by mal na aprílovej schôdzi zvoliť dvoch kandidátov. Z nich si hlava štátu vyberie jedného, ktorého vymenuje za ústavného sudcu.
Grilovanie kandidátov trvalo niekoľko hodín. Každý z nich mal v úvode približne desať minút, počas ktorých predstavil svoje pracovné skúsenosti aj publikačnú činnosť. Potom nasledovali otázky poslancov parlamentu a zástupcu prezidentky Zuzany Čaputovej.
Jediným mužským kandidátom je Anton Dulak, ktorého navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Odborník na občianske právo, v tejto oblasti sa autorsky podieľal na troch monografiách. Je členom vedeckej rady Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy. V minulosti vyučoval na viacerých právnických fakultách na Slovensku.
Na otázky členov výboru, zástupcu prezidentskej kancelárie a ďalších poslancov odpovedal takmer štyri hodiny. Ozrejmil, že na funkciu ústavného sudcu kandiduje už niekoľkýkrát.
Pri vypočutí Dulaka sa niektorí poslanci vrátili k situácii počas pandémie nového koronavírusu. Pýtali sa ho, aké opatrenia by sa dali urobiť, aby bol do budúcna systém nastavený efektívnejšie, a či by sa mal prijať takzvaný pandemický zákon.
"V spoločnosti prevláda názor, že legislatívou sa dá vyriešiť všetko," reagoval a dodal, že on si to nemyslí. Je podľa neho nereálne očakávať, že by prišiel zákon, ktorý vyrieši všetky životné situácie. Pripúšťa však, že by bolo dobré mať určitý zákon, ktorý by naznačoval, čo by sa malo, respektíve nemalo robiť v takýchto situáciách.
Dulak si nemyslí, že povinné očkovanie by sa malo ustanoviť právnym predpisom. S pojmom "povinné očkovanie" má problém, ale zdôrazňuje, že to neznamená, že je proti očkovaniu. Podľa neho by skôr mali kompetentné orgány ľudí presviedčať, v čom je očkovanie prínosom.
Nesúhlasí s tým, aby sa do Ústavy SR zasahovalo často. Za hlavný princíp v otázke ľudských práv Dulak považuje ochranu ľudského života a ľudskej dôstojnosti a jeho slobody v spoločnosti. "Všetko, čo to narušuje, je pre mňa neprijateľné," povedal.
Pri otázke slobody prejavu by sme mali byť podľa neho obozretní. Sloboda slova by sa mala brať ako základný princíp a akékoľvek obmedzenia ako výnimky, ktoré treba posudzovať.
Kandidát na sudcu ÚS SR Anton Dulak. Foto: Martin Baumann/TASR
Eurokomisia môže ešte Slovensku pre trestnú novelu zavariť
Ako druhá prišla na vypočutie kandidátka Martina Jánošíková, ktorú navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti je riaditeľkou Ústavu medzinárodného práva a európskeho práva na rovnomennej fakulte. Zameriava sa na oblasť práva Európskej únie a vzájomnú interakciu s vnútroštátnym právom.
Na otázky o pandemickej legislatíve reagovala tým, že na situáciu takéhoto rozmeru sme neboli pripravení. "Môj názor bol trošku prísnejší, ako bol nakoniec prezentovaný v rozhodnutiach Ústavného súdu," uviedla.,
Zasahovať do základných ľudských práv prostredníctvom vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva nebolo podľa nej šťastné. Priestor na prípravu spoločnosti na možné ďalšie obdobné situácie vidí v parlamente.
Čo sa týka kompetencie predsedu parlamentu kedykoľvek ukončiť diskusiu v pléne, podľa Jánošíkovej by nebolo na škodu mať v ustanovení rokovacieho poriadku uvedené minimálne dôvody, pre ktoré môže predseda právomoc uplatniť.
Pri ústavných zmenách by nešla cestou zvýšenia počtu hlasov poslancov na ich prijatie.
Jánošíková sa dotkla aj výhrad Európskej komisie k veľkej novele Trestného zákona, najmä v súvislosti s európskou prokuratúrou. Tu by podľa nej mohlo zo strany eurokomisie dôjsť ku konaniu pre porušenie zmluvy. Vysvetlila, že konanie má niekoľko fáz a pred prípadnou žalobou je na rade fáza komunikácie.
"Je v rukách výkonnej moci, ako to vykomunikuje," dodala. Ak to nebude dostatočné, upozornila, že EK môže podať na Slovensko žalobu a následne by rozhodoval Európsky súdny dvor, či sme porušili podmienky na fungovanie európskych prokurátorov u nás.
Martina Jánošíková. Foto: Martin Baumann/TASR
Počet ústavných sudcov by sa mal zvýšiť
Tretiu v poradí poslanci vypočuli Michaelu Královú, ktorú navrhol poslanec parlamentu Roman Michelko (SNS). Právnickú prax vykonáva 19 rokov, sudkyňou je od roku 2008. Venuje sa rodinnoprávnej a občianskoprávnej agende.
Pôsobí na Krajskom súde v Bratislave. Poslanci sa jej pýtali na to, prečo ju do funkcie navrhol poslanec Michelko. "Bola to výlučne moja aktivita, aby som bola navrhnutá," uviedla a dodala, že oslovila preto známych a Michelko bol jediný, kto bol ochotný ju nominovať.
"Nepáči sa mi to, akým spôsobom Ústavný súd niekedy veľa napíše a nič nepovie," uviedla s tým, že niekedy v jednej konkrétnej veci zaujme Ústavný súd dva rôzne právne názory. Ako príklad toho, keď súd veľa napísal a nič nepovedal, uviedla, keď rozhodol o pozastavení účinnosti v časti novely Trestného zákona.
Králová by podporila zvýšenie počtu ústavných sudcov vzhľadom na veľký počet vecí, ktoré tento súd prejednáva. Nechať sa zaočkovať je podľa kandidátky každého osobná vec. Malo by to tak podľa nej zostať. Povedala, že povinné očkovanie môže byť na hrane súladu s ústavou. Nie je však proti povinnému očkovaniu.
Michaela Králová. Foto: Martin Baumann/TASR
Zvyšné dve kandidátky ústavnoprávny výbor vypočuje vo štvrtok. Líviu Trellovú navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Od roku 2008 pôsobí ako vysokoškolská pedagogička v odbore ústavné právo. Koncom roka 2019 sa stala externou poradkyňou sudcu na Ústavnom súde.
Kandidátku Zuzanu Pitoňákovú navrhol verejný ochranca práv. Od roku 2004 je advokátkou so zameraním na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Právne zastupuje aj najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré si nedokážu pomôcť samé. Bola externou poradkyňou Ústavného súdu.
Laššáková sa vzdala funkcie vlani
Ústavný súd má aktuálne 12 členov z 13. Sudkyňa Jána Laššáková sa vzdala funkcie minulý rok začiatkom septembra. V tom čase mala 71 rokov. Funkčné obdobie ústavného sudcu je 12 rokov.
Do funkcie sudkyne ju vymenoval prezident Andrej Kiska v decembri 2017. Pôvodne bola poslankyňou za stranu Smer.
Zákon o rokovacom poriadku parlamentu hovorí, že voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu vyhlasuje predseda parlamentu bezodkladne po zániku funkcie sudcu. Parlament aktuálne zvolí dvoch kandidátov na sudcov, z ktorých prezident vymenuje sudcu Ústavného súdu.
Čaputová alebo Pellegrini?
Vtedajší predseda parlamentu Boris Kollár nechal proces vyhlásenia voľby kandidátov na nového sudcu na budúceho šéfa poslaneckej snemovne.
Opozíciaopakovane kritizovala predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, že odďaľuje vyhlásenie voľby kandidátov na sudcu Ústavného súdu. SaS upozorňovala, že Pellegrini mal tak urobiť okamžite po zániku funkcie sudcu.
Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) hovorila, že ide o politický zámer, aby až nový prezident menoval nástupcu Laššákovej „Chce si nechať priestor potenciálne sám pre seba ako budúci úspešný kandidát na prezidenta,“ argumentovala začiatkom tohto roka Kolíková.
Pellegrini napokon voľbu kandidátov vyhlásil 15. januára tohto roka. Je otázne, či parlament aj zvolí dvoch kandidátov na sudcu a či bude nového sudcu menovať ešte prezidentka Zuzana Čaputová.
Z vojenského hľadiska je Hamas porazený, no vojna v Pásme Gazy bude pokračovať, vyhlásil minister izraelského vojnového kabinetu Benny Ganc. "Vstúpime do Rafahu. Vrátime sa do Chán Júnisu... Budeme pôsobiť v Gaze všade tam, kde sú teroristické ciele," dodal.
"Jeho bojovníci sú eliminovaní, alebo sa schovávajú, jeho schopnosti sú odrezané. Budeme pokračovať v boji proti tomu, čo z neho zostalo," uviedol Ganc o palestínskych militantoch. Vyzdvihol vojenské schopnosti Izraela, prevyšujú podľa neho schopnosti všetkých regionálnych nepriateľov.
V meste Rafah na juhu palestínskej enklávy našlo po začiatku vojny v Pásme Gazy útočisko viac ako 1,5 milióna Palestínčanov.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu aj napriek medzinárodnej kritike tvrdí, že Izrael musí do Rafahu vyslať pozemné sily, pretože je to dôležité pre víťazstvo vo vojne s palestínskym hnutím Hamas.
Silnejší vietor môže v noci potrápiť najmä časť juhovýchodného Slovenska. Vydaná je výstraha prvého stupňa. Vo väčšine Košického kraja a v okresoch Prešov i Vranov nad Topľou platí výstraha pred vetrom do štvrtka do 6:00.
Vietor tam môže dosiahnuť priemernú rýchlosť 45 kilometrov za hodinu, v nárazoch od 65 do 85 kilometrov za hodinu. "Táto rýchlosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity. Predpokladaná rýchlosť vetra je v danej ročnej dobe a oblasti bežná," priblížil SHMÚ.
Viktor Orbán odcestoval na stretnutí lídrov kresťanskodemokratických strán z celého sveta. Maďarský premiér sa v Marakeši stretne aj so svojím marockým náprotivkom Azízom Achanúšom.
Uviedol to Orbánov hovorca Bertalan Havasi. Orbán je jedným z podpredsedov tejto organizácie, pripomenul Havasi.
Európsky parlament (EP) v stredu hlasoval za reformu azylového systému Európskej únie. Po rokoch diskusií a sporov tak poslanci schválili dohodnutý kompromis, ktorý výrazne sprísni súčasné predpisy týkajúce sa migrácie do EÚ.
Europoslanci schválili desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri.
Nariadenie o riadení azylu a migrácie stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami alebo prevádzkovou a technickou podporou. Zároveň sa aktualizujú dublinské pravidlá, teda kritériá stanovujúce, ktorý členský štát je zodpovedný za posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu.
Má za zabrániť zneužívaniu migrantov
Nariadením o krízových situáciách a vyššej moci sa stanovuje mechanizmus reakcie na náhly nárast počtu migrantov. Zaistí to podporu pre členské štáty, ktoré čelia výnimočnému prílevu migrantov. Nové pravidlá sa venujú aj "zneužívaniu" migrantov, čiže situácii, keď ich tretie krajiny alebo nepriateľské neštátne subjekty využívajú s cieľom destabilizovať EÚ.
Osoby, ktoré nespĺňajú podmienky na vstup do EÚ, budú pred vstupom podrobené preverovaciemu postupu vrátane identifikácie, zberu biometrických údajov a zdravotných a bezpečnostných kontrol počas najviac siedmich dní.
Europoslanci prijali aj nové pravidlá o centralizovanom systéme pre informácie o odsúdeniach (ECRIS-TCN).
Spoločný postup udeľovania a odnímania ochrany
V celej EÚ sa zavedie spoločný postup udeľovania a odnímania medzinárodnej ochrany. Vybavovanie žiadostí o azyl na hraniciach EÚ bude musieť byť v budúcnosti rýchlejšie, s kratšími lehotami v prípade nepodložených alebo neprípustných žiadostí.
Údaje o osobách neoprávnene prichádzajúcich do EÚ vrátane ich odtlačkov prstov a podôb tváre od šiestich rokov sa budú uchovávať vo vylepšenej databáze Eurodac.
Členské štáty budú musieť zabezpečiť rovnocenné normy prijímania žiadateľov o azyl, napríklad pokiaľ ide o bývanie, vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Registrovaní žiadatelia o azyl budú môcť začať pracovať najneskôr šesť mesiacov po podaní žiadosti. Podmienky obmedzenia slobody pohybu sa budú regulovať s cieľom odradiť žiadateľov od sekundárnych pohybov po EÚ.
Podľa nového rámca pre presídľovanie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov členské štáty dobrovoľne ponúknu, že budú prijímať utečencov uznaných OSN z tretích krajín, ktorí by cestovali na územie EÚ legálnym, organizovaným a bezpečným spôsobom.
Uvedený balík musia ešte formálne schváliť členské štáty a nové zákony nadobudnú účinnosť po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Začnú sa uplatňovať o dva roky.
Nemecký súd poslal muža do väzenia na 13 rokov za pokus zavraždiť svoju dcéru, 30-ročný otec pichol 1-ročnému dievčatku ortuť do nohy. Jeho staršia priateľka pôjde za mreže za spolupáchateľstvo na 12 rokov, rozsudok nie je právoplatný.
Muž z dediny Springe neďaleko Hannoveru sa chcel takto pomstiť bývalej priateľke, ktorá ho opustila krátko po narodení dcéry. Podľa obžaloby otec spolu s novou priateľkou vedeli, že otrava ortuťou nespôsobí okamžitú smrť, chceli dieťaťu spôsobiť čo najväčšiu bolesť.
Dieťa po vstreknutí ortute dostalo silnú infekciu a na celom tele sa objavili vyrážky. Lekári ortuť v tele dievčatka objavili náhodou počas tretej operácie. Obaja pred hannoverským súdom najskôr obvinenia odmietali, neskôr sa však ku spáchaniu skutku z júla minulého roka priznali.
Tohtoročné prezidentské voľby v Spojených štátoch môžu byť posledné demokratické, domnieva sa americká viceprezidentka Kamala Harrisová. Viacerí svetoví lídri podľa nej vyjadrili ohľadom nadchádzajúcej udalosti znepokojenie.
Harrisová to povedala v podcaste "I’ve Had It" s moderátorkami Jennifer Welchovou a Angie Sullivanovou. Hovorili o politike, najmä v spojitosti s volebným súbojom úradujúceho prezidenta Joea Bidena a Donalda Trumpa. Dotkli sa aj osobnosti exprezidenta Trumpa a jeho vyjadrení.
Sullivanová povedala, že nepokladá za zveličené tvrdenie, že tohtoročné voľby by mohli byť skutočne posledné demokratické. "Máte pravdu," odpovedala Harrisová.
Demokrat Biden a republikán Trump si už počas primárok svojich strán zabezpečili dostatok delegátov na získanie straníckej nominácie do novembrových prezidentských volieb. Vznikli tým podmienky pre prvé prezidentské "odvetné" voľby od roku 1956.
Pri izraelskom útoku v Pásme Gazy zahynuli traja synovia šéfa Hamasu Ismáíla Haníju, ako aj niekoľko jeho vnúčat. Izraelská armáda sa k útoku bezprostredne nevyjadrila. Haníja aktuálne žije v exile v Katare.
Pre panarabskú televíziu al-Džazíra potvrdil "mučeníctvo mojich troch synov a niektorých mojich vnúčat". Podľa al-Džazíry sa nálet odohral neďaleko utečeneckého tábora aš-Šatí v blízkosti mesta Gaza, odkiaľ Haníja pochádza.
„Som vďačný Bohu za česť, ktorú mi preukázal smrťou troch mojich detí a niekoľkých mojich vnúčat,“ vyhlásil Haníja, ktorý sa zdržiava v exile Kataru. „Mojim synom sa dostalo tejto pocty. Zostali s naším palestínskym ľudom v Gaze, neodišli ani neutiekli,“ povedal.
"Každý, kto verí, že útok na mojich synov prinúti Hamas zmeniť svoj postoj, sa mýli," upozornil Haníja. Jeho militantné hnutie je vo vojne s Izraelom od vlaňajšieho októbra, keď palestínske komandá podnikli bezprecedentný útok na juh Izraela.
Európsky parlament hlasoval za reformu azylového systému Európskej únie. Po rokoch diskusií a sporov tak poslanci schválili dohodnutý kompromis, ktorý výrazne sprísni súčasné predpisy týkajúce sa migrácie do EÚ.
Súd rozhodol, že Česko sa musí ospravedlniť strane Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru za to, že ju ministerstvo vnútra spojilo s extrémizmom a takzvanou nenávisťou na základe predsudkov. Obvodný súd pre Prahu 7 v stredu vyhovel v plnom rozsahu žalobe SPD.
Rezort v správe o extrémizme za druhý polrok roku 2020 podľa Noviniek uviedol, že najvýznamnejším zoskupením medzi extrémistickými skupinami s dominujúcim xenofóbnym prvkom je hnutie SPD. Proti tomuto zaradeniu sa hnutie ohradilo a rozhodlo sa súdne brániť.
"Preukázalo sa, že SPD je legitímny demokratický subjekt," tlmočila reakciu predsedu SPD Tomia Okamuru na rozhodnutie pražského súdu hovorkyňa hnutia Barbora Šťastná.
Vtedajší minister vnútra Jan Hamáček na sociálnej sieti X v minulosti odmietol, že by došlo k zneužitiu správy v politickom boji, ako to tvrdil Okamura. "Správu o extrémizme odborníci z ministerstva vnútra nepíšu na politickú objednávku, ale na základe faktov," napísal v roku 2021.
Štát má podľa rozsudku ospravedlnenie zverejniť na webových stránkach ministerstva vnútra a doručiť ju tiež SPD. Hovorkyňa rezortu Hana Malá uviedla, že ministerstvo sa najskôr podrobne oboznámi s písomným odôvodnením rozsudku a potom zváži podanie odvolania.
