Okrem zdĺhavého procesu dosiahnutia právoplatného rozhodnutia o odstrele sa ako problém javí aj splnenie kritérií na odstrel konkrétneho jedinca. Tie sú nastavené okrem zákona aj súdnou praxou, ktorá vyžaduje mimoriadne prísne splnenie podmienok. Určitý posun naznačuje novela platná od budúceho roka.
Ochrana medveďa je okrem iných noriem, tak vnútroštátnych, ako aj európskych, zakotvená primárne v zákone o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon vo svojich úvodných ustanoveniach hovorí o zákaze odchytu a usmrcovaní živočíchov na miestach ich prirodzeného výskytu s určitými výnimkami. Medzi výnimky patrí bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo poškodenie jeho majetku, alebo ak to ustanovujú iné osobitné predpisy.
Výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, medzi ktoré medveď ako živočích európskeho významu patrí, určuje príslušný orgán ochrany prírody. Ten tak môže učiniť iba v prípade, ak neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov. Okrem toho kritéria musí jedinec určený na odstrel pôsobiť škody na úrode, zvieratách či lesoch, alebo preukázateľne ohrozovať obyvateľov.
Zákon ponúka rôzne výklady
Zákonné vymedzenie správania sa problémových zvierat je pomerne vágne a každý si pod týmito kritériami vie predstaviť práve to, čo momentálne potrebuje. Je práve na žiadateľovi o výnimku zo zákona, aby vhodne formuloval svoje požiadavky na vydanie povolenia o odstrel. Tie musia byť nielen v medziach zákona a požiadaviek príslušných orgánov, ale aj v medziach rozhodovacej praxe súdov, ktoré preskúmavajú napadnuté žiadosti v správnom konaní.
V prípade medveďa hnedého ministerstvo životného prostredia každoročne posudzuje žiadosti užívateľov poľovných revírov z podkladov, ktoré mu pripravuje Štátna ochrana prírody SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa na území SR i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch. Vyhodnocuje evidované škody spôsobené týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možné ohrozenia obyvateľov.
Jednotlivé orgány správy chránených oblastí hodnotia splnenie kritérií na povolenie odstrelu s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti a na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel. V tomto smere musia prihliadnuť na súdnu prax, podľa ktorej výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v danom území nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel, pokiaľ nie sú splnené aj ďalšie podmienky zákona.
Posudzovanie súdmi je prísne
Povolenie výnimky na odstrel medveďa je podľa súdov možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Výnimka má z uvedeného dôvodu mať predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí.
Súdy považujú za nebezpečné strety s medveďom za také, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka a sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií pri udeľovaní výnimiek. Pritom ale nepostačuje stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).
Podľa súdnej praxe je nepodstatné, ako a kým sa strety medveďov s ľuďmi označia, podstatné je, že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sú spisované obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t.j. to, že predmetná výnimka bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.
Agresivita konkrétneho jedinca nie je predmetom skúmania zo strany orgánu vydávajúceho povolenie, pretože zákonná výnimka má charakter preventívneho opatrenia. Povolenie predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka, t.j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie, bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s preventívnou a ochrannou funkciou výnimky.
Výnimka musí platiť na konkrétneho jedinca
Pri vydaní výnimky musí byť identifikovaný konkrétny jedinec spôsobujúci škody, aj keď judikatúra pozná rozhodnutia súdov, ktoré sa uspokojili aj s odstrelom iného jedinca medveďa hnedého ako samotného škodcu s odôvodnením, že ide o prípustný zásah do znižovania stavu medveďa v danej lokalite, a takýto odstrel bude pôsobiť odstrašujúco aj na iné jedince. V súčasnosti je takýto výklad už prekonaný a vyžaduje sa presná identifikácia aj z toho dôvodu, aby takýmto prístupom nebolo zasahované do migrujúcich jedincov, ktorý sa pohybujú a tvoria súčasť ekosystému v iných štátoch.
Okrem označenia jedinca musia byť aj dôvody na jeho odstrel konkrétne. Nemôžu byť formulované všeobecne tak, aby mohli sedieť na každý prípad udelenia výnimky, ale musia špecificky pokrývať situácie a škody, ktoré jedinec spôsobil. Tie sa pritom musia pohybovať v zákonných definíciách ako závažné, teda vyčísliteľné v konkrétnej sume, ktorá musí byť v značnom nepomere s ochranou medveďa. Z praxe možno spomenúť prípady, keď súdy odmietali odstrel jedincov, ktorý spôsobili škody na hospodárskych majetkoch v sume okolo 6 000 eur.
Súdy vychádzajú aj z gramatického významu slova výnimka, pri ktorom sa má vo vzťahu k povoleniu odstrelu chráneného živočícha medveďa hnedého – živej bytosti, nie veci, vychádzať z toho, že sa jedná o udelenie niečoho výnimočného z inak platného pravidla. Udelenie výnimky na odstrel musí byť adresné a musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností, ktorými žiadateľ preukazuje podmienky pre udelenie výnimky.
Riadne zistenie skutkového stavu a presné nezameniteľné vymedzenie skutkových okolností sú predpokladom pre aplikáciu zákonných ustanovení upravujúcich povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Len takýmto postupom môžu správne orgány v súlade so zákonom posúdiť, či sú splnené zákonné predpoklady výnimočnej skutkovej situácie na povolenie výnimky. Výnimka na odstrel medveďa má byť výnimočnou situáciou, a to nielen z dôvodu, že medveď je živá bytosť a nie vec, ale je predovšetkým zákonom chráneným živočíchom a bezpochyby predstavuje jednu zo zložiek nášho prírodného bohatstva. Štatistiky odboru štátnej správy ministerstva životného prostredia takúto prax potvrdzujú, nakoľko v roku 2023 bola vydaná iba jedna výnimka na odstrel medveďa hnedého. Rovnako v roku 2024 ku dnešnému dňu bola udelená iba jediná výnimka.
Novela zákona môže proces zjednodušiť
Splnenie prísnych podmienok na udelenie výnimky je náročným procesom, ktorý môže byť narušený dĺžkou správneho konania. Navrhovaný ústavný zákon zo strany vlády o odstrele medveďov nateraz neprejde z dôvodu výhrad strany KDH. Tá sa obáva nadmerného používania zbraní v blízkostí obcí. Určitý posun by mala priniesť novela zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 1. apríla 2025. Tá zakotvuje ustanovenie k výnimkám, ktoré môže celý proces zjednodušiť.
Podľa novely momentálny zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, a teda aj k medveďovi, nebude platiť, ak orgán ochrany prírody vopred písomne určí, že takáto činnosť je potrebná na zabezpečenie starostlivosti o chránené druhy po splnení ďalších podmienok. Ak teda orgán ochrany prednostne na dané územie určí, že odstrel medveďa nebude mať negatívny vplyv na jeho populáciu, a zároveň nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutého územia, pôjde o zjednodušenie celého procesu regulácie jeho stavu.
Uvedená úprava ešte môže naraziť na normy európskeho práva, prípadne na iné procesné alebo aplikačné vady, ktoré vyplynú až z uvedenia novely do účinnosti. Ak vláda schváli ústavný zákon pokrývajúci túto problematiku so samostatným znením do nadobudnutia účinnosti novely zákona o ochrane prírody a krajiny v roku 2025, opäť môže dôjsť k zmene výkladu textu povoľovania výnimiek na odstrel, a to v závislosti od úpravy ústavnej normy. Odhliadnuc od týchto scenárov možno konštatovať, že odstrel problémových jedincov by sa mal v budúcnosti značne zjednodušiť po posilnení právomocí orgánov ochrany prírody. Nakoniec sú to práve tieto inštitúcie, ktoré by mali byť najvhodnejším garantom ochrany života fauny a flóry, ako aj záujmov človeka žijúcom v ich blízkosti.