Určite. Jednak demonštroval vlastnému obyvateľstvu, že je pevný štát, ktorý zaručuje vnútornú aj vonkajšiu bezpečnosť a nenechá si páčiť neustále okopávanie, keďže útok na konzulát v Damasku nebol jediným prípadom, keď Izrael bombardoval zahraničné ciele, pri ktorých zomreli aj Iránci. Útok na konzulát bol však ako útok na samotný Irán, na jeho teritórium a zamestnancov na území tretej krajiny. Zrejme preto spravil Irán priamy útok a nevyužil na to ďalšieho aktéra ako libanonský Hizballáh.
Hovoríte o izraelskom útoku na iránsky konzulát v Damasku. Môžeme hovoriť v tomto prípade o prekročení Rubikonu? Keď Američania omylom zbombardovali čínske veľvyslanectvo v Belehrade, Pekingu sa ihneď ospravedlnili. Izrael nič také neurobil.
Keby sme išli do histórie, veľvyslanectvo sa stalo terčom útoku naposledy v 80. rokoch počas libanonskej vojny. Ide o bezprecedentnú záležitosť, na ktorú Iránci museli odpovedať nielen vzhľadom na domáce, ale aj regionálne publikum. Irán chce hrať úlohu regionálnej mocnosti, ktorá stojí v prvej línii proti utláčateľom – v tomto prípade Izraelu. Irán si nemôže dovoliť skaziť imidž tým, že by nespravil odvetu.
Otázka je, čo spraví druhá strana. Izraelský minister pre národnú bezpečnosť Itamar Ben Gvir vyhlásil, že Izraelčania teraz potrebujú zdrvujúci útok voči Iránu, ale medzinárodné spoločenstvo vyzýva Izrael skôr na zdržanlivosť. Irán jasne povedal, že je preň záležitosť uzavretá, ak Izrael nebude reagovať. Čo môžeme očakávať?
Veľmi bude záležať na výsledkoch izraelsko-amerického rokovania. Okamžite po útokoch americká administratíva oznámila, že síce súcití s Izraelom, ale nechce, aby odvetné opatrenia eskalovali situáciu v oblasti. Američania majú záujem, aby Izrael nespravil útok, ktorý povedie k reakcii na reakciu zo strany Iránu. Izrael má širokú škálu možnej reakcie: od kybernetického útoku, cez útok na zástupného aktéra v Sýrii alebo Libanone, až po fyzický útok. Američania tlačia na to, aby Izrael ani neskúšal fyzický útok a radšej si vybral variantu, ktorá bude pre Irán akceptovateľná a nepovedie k eskalácii násilia a všetci budú spokojní.
Môže to mať aj ďalší rozmer: že Izrael nespraví takýto ústupok Američanom nezištne, ale bude chcieť niečo ďalšie získať – napríklad novú vojenskú pomoc, alebo finančnú pomoc.
Predstavme si, že by Izrael reagoval podobným spôsobom a vyslal by proti Iránu stovky dronov, niekoľko balistických rakiet a striel s plochou dráhou letu. Ako je na tom iránska protivzdušná obrana? Vedela by na to reagovať obdobne ako Izrael?
To nikto nevie, lebo ide o vojenské tajomstvo. Posledných 40 rokov Irán sankcionujú za dovoz akýchkoľvek technológií využiteľných na vojenské účely. Systémy protivzdušnej obrany sú často pol storočia staré a nedajú sa porovnať s tými izraelskými. Viem si predstaviť, že efektivita záchytu podobných striel by bola omnoho nižšia, takže by zrejme zasiahli iránske územie a spôsobili nejakú škodu. Je otázne, aké presné navádzanie a zacielenie má Izrael, ale došlo by k nejakým vedľajším stratám na životoch, čo by opäť eskalovalo situáciu a Irán by musel zareagovať ešte väčšou silou.
Boli by Izraelčania schopní zničiť alebo výrazne narušiť leteckými útokmi iránsky jadrový program?
Zásadne podľa mňa nie. Iránci posledných tridsať rokov nerobia nič iné okrem prípravy na situáciu, keď im niekto zo vzduchu napadne kľúčové jadrové zariadenia. Práve preto mnohé zariadenia umiestnili veľmi hlboko v skalných masívoch, takže je otázne, či Izraelčania majú kapacity dôkladne strely dopraviť a nasmerovať na tieto miesta so želaným efektom.
Viem si predstaviť, že Izraelčania dokážu preletieť vzdušný priestor viacerých tretín krajín, potom značnú časť územia Iránu nerušene putovať a ešte aj zasiahnuť cieľ. Netrúfam si však odhadnúť, či je v silách Izraela aj efektívne tento cieľ zničiť. Verím tomu, že Iránci s týmto variantom počítajú a sú dobre pripravení. Takáto vojensko-logistická operácia by bola veľmi náročná a aj riziková. Vzhľadom na politickú pozíciu súčasného izraelského premiéra podľa mňa nehrozí. Skôr predpokladám raketové ostreľovanie alebo vyslanie dronov – teda dosť podobný štýl útoku s hlbším prienikom.
Existuje riziko útoku voči iránskemu jadrovému programu inými spôsobmi? V minulosti sme videli atentáty na iránskych vedcov.
To zrejme systematicky prebieha bez ohľadu na súčasné udalosti. Robia to tajné služby a že občas niekoho dôležitého aj zlikvidujú, nie je zas také bombastické ako priama salva na Irán alebo libanonský Hizballáh.
Pokiaľ bude situácia eskalovať, ako môže Irán znepríjemniť život Izraelu? Čo môže ešte spraviť?
Najmä zaktivizovať zástupných aktérov, spomedzi ktorých je najsilnejší a najnebezpečnejší libanonský Hizballáh, ktorý môže robiť cezhraničné útoky, alebo masovo nasadiť svoje raketové vojsko. Okrem toho môže zaútočiť na izraelské ciele všade po svete, nemusí ísť len o izraelské teritórium na Blízkom východe. Iránci sú prostredníctvom zástupných aktérov schopní napadnúť izraelské ambasády v južnej Amerike a kdekoľvek inde. To by bolo pre Izrael veľmi nepríjemné, lebo to výrazne rozširuje možnosti byť zasiahnutý a zranený a zvyšuje nároky na bezpečnostné opatrenia.
Aká je cesta von k deeskalácii konfliktu? Je to mediácia zo strany USA?
Spojené štáty sú úplne kľúčový aktér. Ak Spojené štáty dohodnú, že výmenou za politické alebo hmotné ústupky Izrael nebude hrotiť odvetu, je podľa mňa vyhraté. Iránci deklarujú, že nebudú ďalej eskalovať záležitosť a považujú to za vybavené. Zrejme počítajú s nejakými odvetnými opatreniami, ale ak budú akceptovateľné, všetko dobre dopadne a všetci môžu byť spokojní.
