Rozhodnutia z dôkazového vákua

Odhalené protokoly, ktorých mnohé strany sú stále úplne začiernené, teraz odhaľujú zívajúcu vedeckú prázdnotu v jednom hlavnom bode: pre prvý lockdown neexistoval žiadny vedecký základ. A to napriek tomu, že politici a médiá opakovane zdôrazňovali, že „vedecký tím“ má krízu pod kontrolou. V skutočnosti bolo rozhodnutie o lockdowne čisto politické, podľa zápisnice dal zelenú doposiaľ neznámy človek – jeho identita je tiež začiernená – avšak stále prebiehajú ďalšie súdne konania s cieľom získať všetky strany bez začiernenia a súdne rozhodnutie v tejto veci by mohlo padnúť v máji 2024.

Môžeme iba hádať, či za tým stála vtedajšia kancelárka Angela Merkelová, vláda alebo nejaký mimoriadne dobre informovaný generál Bundeswehru. Faktom je, že nikdy nebola vypracovaná vedecká štúdia, ktorá by obsahovala analýzu nákladov a prínosov alebo posúdenie vplyvu rizík tohto pravdepodobne najmasívnejšieho zásahu do občianskych slobôd obyvateľov zo všetkých nemedicínskych opatrení. Potvrdil to dokonca aj právny tím RKI, advokátska kancelária Raue: „Tím vedy“ bol v skutočnosti „tímom letu naslepo“.

Vyzerá to, akoby sa v Nemecku vystavil bianko šek. Politici sa odvolávali na vedeckú expertízu RKI, médiá a súdny systém ich nasledovali. „RKI má pravdu“ bolo nevyslovené heslo tej doby. Nikto nežiadal zverejnenie vedeckého zdôvodnenia – médiá ani súdnictvo nešli hlbšie než pod povrch organizačnej štruktúry orgánov. Namiesto toho vytvorili kult neomylnosti, v ktorom sa skepsa považovala za zradu. Niekto predsa niekde urobil svoju prácu, na ktorú sa dá úplne spoľahnúť. Teraz sa všetci tí, ktorí vtedy slepo poslúchali RKI, pravdepodobne cítia oklamaní.

Dôveruj, ale pozeraj sa komu

Opakovane sa ukázalo, že dôvera v autoritu hraničiaca s náboženským uctievaním spojená s naivnou vierou v orgány, nevyhnutne vedie k zlyhaniu kontrolných inštancií. To platí pre médiá, toľko oslavované kruhy odborníkov a najmä aj pre súdnictvo. Vo svojej podstate je kontrola základných práv vždy overením proporcionality, teda porovnanie použitých prostriedkov (opatrení) a sledovaného cieľa. Čím viac opatrenie zasahuje do základných práv občanov, tým prísnejšie musia byť požiadavky na odôvodnenie.

Povedzme to na rovinu: každý, kto nariadi ľuďom domácu karanténu a zákaz kontaktu s okolitým svetom, a to aj pre zdravých, musí mať nepochybnú istotu. O to viac ešte súdna moc, ktorá to dovolí. Vákuum v RKI teraz otvára pohľad do priepasti nemeckého inštitucionálneho zlyhania. Po odhalení lži o tom, že očkovanie malo chrániť pred nakazením tretie osoby, podvod RKI ukazuje, že cisár je nahý – a povesť o tak „dôkladných Nemcoch“ je mýtom.

Keď sa kult zrúti

Ak teda neexistovalo vedecky spoľahlivé zdôvodnenie pre lockdowny, súdnictvo sa mohlo de facto odvolávať len na prázdne miesto. Za vedeckým podvodom však nasledoval súdny podvod. Kde sú obnovené súdne pojednávania s odsúdenými, ktorí sa kedysi bránili opatreniam, kde sú amnestie? Súdna moc dokonca ani nevykonala vlastné posúdenie prínosov a rizík, namiesto toho sa odvolávala na odporúčania RKI. A žiadne odporúčanie tejto inštitúcie neexistovalo.

Ak však politické opatrenie nie je vedecky spoľahlivé, je svojvoľné. Ak túto svojvôľu potom polícia a bezpečnostné zložky presadzujú s maximálnou prísnosťou a mocou, potom je porovnanie s totalitnými systémami nielen vhodné, ale dokonca potrebné. Súdna moc, ktorá si takýto podvod nevšimne, sa stáva politickým komplicom politikov, ktorí sa vymkli spod kontroly, a tým sa stáva aj spoluvinníkom.

Takmer všetci sudcovia – s výnimkou weimarských sudcov Matthiasa Guerickeho a Christiana Dettmara – nechali tento nezmysel prejsť. Keďže mnohé rozhodnutia boli v tom čase vydané len v skrátenom konaní, justičný výbuch sa teraz presúva na hlavné konanie o týchto rozhodnutiach, ktoré ešte stále prebieha.

Protokoly RKI sa pravdepodobne zapíšu do dejín súdnictva a médií. Na svetlo sveta sa dostávajú v čase, keď už takmer nikto, dokonca ani v hlavnom prúde, nemôže poprieť, že krajina je od čias korony (a skrz politiku) hlboko rozdelená. Každý, kto doteraz nebol skeptický, musí byť v súčasnosti skeptický aj vo všetkých čiastkových otázkach pandémie.

Ak sa tu podvádzalo, kde všade ešte? Kde inde ešte chýbala vedecká podstata, od povinných masiek [rúšok a respirátorov, pozn. red.] až po experimentálne očkovanie? Každý vidí, ako sa politici vyhýbajú zodpovednosti a nechcú pripustiť objasnenie veci.

Nemecký minister zdravotníctva za SPD Karl Lauterbach a Janosch Dahmen, člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo za stranu Zelených, sa utiekajú k skutočným konšpiračným teóriám a majú podozrenie, že za žalobami na zverejnenie protokolov RKI stoja zahraničné tajné služby. Nakoniec to vždy museli byť Rusi alebo mimozemšťania.

„Tím veda“ urobil všetko správne a „štát aj tak nerobí chyby“, ako nedávno v jednom prejave povedal súčasný zelený minister hospodárstva Robert Habeck. Dôvera v politiku je teraz masívne narušená, a to aj z pohľadu tých, ktorí boli doteraz poslušní. Len včasné a skutočné prehodnotenie zastaví pokračujúcu delegitimizáciu štátu jeho vlastnými politickými predstaviteľmi.

Bývalý šéf RKI Lothar Wieler v počiatočnom štádiu pandémie vyslovil vetu: „Tieto opatrenia nesmú byť nikdy spochybnené.“ Vďaka zverejneným dokumentom aj vieme prečo. Čo však stále nevieme: Prečo toľko ľudí dovolilo, aby to RKI a štátu prešlo?

Text prvýkrát vyšiel vo švajčiarskom časopise Weltwoche