Inflácia klesá a pôžičky môžu čoskoro zlacnieť. Hrozbou je vojna na Blízkom východe

Medziročné tempo rastu cien sa na Slovensku už niekoľko mesiacov spomaľuje. Hoci ceny ešte stále z mesiaca na mesiac vzrástli o jednu desatinu percenta, oproti maximám spred roka je situácia omnoho pokojnejšia.

Najnovšie údaje Štatistického úradu SR za marec tohto roka ukazujú, že ceny sa oproti minulému roku zvýšili už len o 2,3 percenta. A blížia sa tak k pomyselnej bezpečnej hranici dvoch percent, do ktorej sa chce zmestiť väčšina štátov naprieč svetom.

Samozrejme, vývoj cien na Slovensku nie je pre rozhodovanie Európskej centrálnej banky (ECB) kľúčový. Tá sleduje najmä infláciu v eurozóne. Aj v tomto prípade však platí, že sa tempo rastu cenovej hladiny na úrovni 2,4 percenta blíži k normálu. Menšou kontrolkou je medzimesačný vývoj, keď minulý mesiac ceny oproti februáru vzrástli o 0,8 percenta.

Vysokí predstavitelia centrálnej banky preto skloňujú znižovanie úrokových sadzieb, ku ktorému pravdepodobne dôjde v lete. A možno aj tesne pred jeho začiatkom. ECB aktuálne udržiava kľúčovú depozitnú sadzbu na štyroch percentách.

Práve vysoké úrokové sadzby nastavené Európskou centrálnou bankou zdražujú pôžičky a znevýhodňujú dlžníkov, zatiaľ čo podporujú sporiteľov, ktorí dnes v bankách dostanú omnoho vyššie percento za svoje uložené peniaze než v minulosti. To síce spomaľuje ekonomickú aktivitu a hospodársky rast, no na druhej strane tlmí dopyt a tým aj rast cien.

Každá zmena menovej politiky je preto citlivou záležitosťou, keďže môže významným spôsobom ovplyvňovať nielen výkon ekonomiky, ale aj pohyb cien.

Prvé zníženie by mohlo prísť už o necelé dva mesiace

Konkrétne sa skloňuje termín 6. jún, keď najbližšie zasadne Rada guvernérov Európskej centrálnej banky. Spomalenie inflácie v eurozóne podľa nedávneho vyjadrenia šéfa fínskej centrálnej banky Olliho Rehna otvorilo ECB dvere, aby začala toto leto znižovať úrokové sadzby.

„S blížiacim sa letom môžeme začať znižovať mieru reštrikcie v menovej politike za predpokladu, že inflácia bude naďalej klesať ako sa predpokladá,“ uviedol vo vyhlásení.

V podobnom duchu sa vyjadril aj jeho slovenský náprotivok Peter Kažimír. Šéf Národnej banky Slovenska uviedol, že sľubný vývoj v oblasti inflácie aj ekonomiky umožňuje prvé zníženie sadzieb za takmer päť rokov, a to na najbližšom zasadnutí ECB v júni.

„Ak nedôjde k prekvapeniam, o prvom znížení sadzieb by sme mali rozhodnúť počas nášho júnového zasadnutia. Sme si skutočne čoraz istejší dezinflačným smerovaním,“ potvrdil aj guvernér francúzskej národnej banky Francois Villeroy.

Vojna na Blízkom východe môže všetko zmeniť

Podobne ako jednotliví guvernéri, aj šéfka ECB Christine Lagardeová v utorok uviedla, že centrálna banka je naďalej na ceste k zníženiu úrokových sadzieb v najbližšom období.

Tá však okrem vývoja inflácie a ďalších dôležitých ukazovateľov, ako je rast miezd, pozorne sleduje aj geopolitickú situáciu vo svete.

„Pozorujeme dezinflačný proces, ktorý sa vyvíja v súlade s našimi očakávaniami,“ povedala Lagardeová pre CNBC. Dodala, že ak to tak bude aj naďalej a nedôjde „k veľkému šoku vo vývoji, smerujeme k momentu, keď budeme musieť zmierniť reštriktívnu menovú politiku“.

ECB bude podľa nej „veľmi pozorne“ sledovať ceny ropy v súvislosti so zvýšenými obavami z rozšírenia konfliktu na Blízkom východe po víkendovom bezprecedentnom leteckom útoku Iránu na Izrael.

Práve napätie na Blízkom východe predstavuje podľa Roberta Holzmanna, jedného z najväčších "jastrabov" spomedzi guvernérov ECB, najväčšiu hrozbu pre potenciálne zníženie úrokových sadzieb.

„V tejto fáze si myslím, že najväčšou hrozbou je geopolitika, pretože sme videli, čo sa stalo na Blízkom východe,“ povedal pre CNBC.

„Ako si viete predstaviť, stačí, keď sa v (Hormuzskom) prielive potopí loď a môžete mať inú cenu ropy a to si, samozrejme, môže vyžadovať, aby sme prehodnotili našu stratégiu,“ dodal. Prudký nárast cien ropy by podľa neho predstavoval „veľký zásadný šok“.