Podľa spomínaného návrhu z dielne maďarského ministerstva pre inovácie a technológie by výstavba budapeštianskej pobočky Futanskej Univerzity mala stáť až 1,5 miliardy eur s tým, že materiál i pracovná sila prídu z Číny. Ide o jednu z najväčších investícií do maďarského vysokého školstva, ktorá má byť navyše financovaná z čínskej pôžičky, ktorú bude splácať Maďarsko.
Čiernohorský scenár
Podobnú taktiku s pôžičkou použil Peking aj v Čiernej Hore, ktorej požičal 800 miliónov eur na budovanie infraštruktúry. Balkánsky štát teraz nie je schopný splácať dlh, ktorý môže s úrokmi za oneskorené platby narásť až na 1,3 miliardy eur. Už teraz Číňania vlastnia štvrtinu verejného dlhu Čiernej Hory a panujú obavy, že sa tak krajina môže postupne dostať pod čínsky vplyv.
Napriek volaniu o pomoc Európska únia nechce Čiernej Hore so splácaním nevýhodného čínskeho úveru pomôcť. Európska komisia už v súčasnosti Podgoricu mnohorako podporuje, ale odmietla splácať úver do tretej strany, v tomto príde Číny.
Práve pre vývoj v Čiernej Hore sa maďarská opozícia obáva, že by sa pri financovaní výstavby Fu-tanu v Budapešti prostredníctvom čínskeho úveru mohla dostať do rovnakej dlhovej pasce.
Výstavba kampusu prestížnej čínskej univerzity prehĺbila dlhodobý spor medzi opozičným starostom maďarskej metropoly, jedným z lídrov ľavicovej strany Párbeszéd (Dialóg) Gergelym Karácsonym, a premiérom Viktorom Orbánom, ktorý ako spojenec Pekingu projekt podporuje.
Karácsony už v prvej polovici apríla varoval, že ak vláda pristúpi k výstavbe Fudanského kampusu na úkor plánovaného študentského mestečka, tak zruší majstrovstvá sveta v atletike, ktoré má Budapešť hostiť o dva roky. Starosta maďarskej metropoly trvá na tom, aby bola nová vysokoškolská štvrť postavená v plnom rozsahu a jej budovanie neustupovalo čínskemu projektu. (Text pokračuje pod statusom.)
Čínsky projekt, čínska stavba
Futanský kampus v Budapešti bude budovať čínsky stavebnícky gigant. Verí si, že zákazku na výstavbu získa. Maďarskí investigatívci z portálu Direkt36 ukazujú, že sa Číňania zrejme nemusia báť konkurencie. Vo vládnom návrhu sa totiž uvádza, že „stavbu je možné uskutočniť iba ako čínsky projekt“ a je potrebné ho garantovať prostredníctvom legislatívnych nástrojov.
Čínska firma CSCEC, ktorá má kampus čínskej univerzity v Budapešti postaviť, je v uplynulých rokoch podozrivá z korupcie a špionáže po celom svete. Firma obvinenia, samozrejme, odmieta.
Navyše má maďarská pobočka Fudanu stáť viac ako celý rozpočet na školstvo v roku 2019. Nehovoriac o tom, že má táto inštitúcia vzniknúť na úkor spomínaného študentského mestečka, ktorého cieľom je poskytnúť moderné internátne a komunitné priestory pre tisíce maďarských študentov.
Maďarská vláda má k Pekingu blízko
Vláda Viktora Orbána sa už roky snaží vybudovať úzke vzťahy s Pekingom a nedávno uzavrela s čínskymi partnermi niekoľko dôležitých dohôd. Jedným z príkladov je projekt rekonštrukcie železničnej trate Budapešť-Belehrad v hodnote dve miliardy eur, ktorý zhotoví konzorcium čínskych štátnych spoločností a spoločnosť prepojená s Lőrincom Mészárosom, Orbánovým priateľom z detstva a najbohatším podnikateľom v Maďarsku.
Vlani po vypuknutí pandémie koronavírusu Maďarsko kúpilo tony často predražených čínskych ochranných prostriedkov a ventilátorov. Tento rok sa zas Maďarsko stalo prvým členským štátom Európskej únie, ktorý začal používať čínsku vakcínu proti covidu.
Čínske firmy rokujú priamo s maďarskou vládou a na otázky novinárov neodpovedajú.
Rozširovanie čínskej sféry vplyvu
Podľa pripravovaného návrhu by si Maďari museli na financovanie stavby vziať obrovskú čínsku pôžičku. „Táto stavba je založená na modeli investícií do železnice medzi Budapešťou a Belehradom,“ uvádza sa v dokumente s odkazom na projekt iniciatívy Belt and Road Initiative, známy skôr ako „Nová hodvábna cesta“.
Maďarsko by poskytlo približne 300 miliónov eur priamo na prvotnú investíciu, zatiaľ čo zvyšných 1,3 miliardy eur by mu požičala Čína. Podľa maďarského ministerstva pre inovácie by štátna Čínska rozvojová banka poskytovala financovanie za „priaznivých podmienok“ so splatnosťou 10 až 15 rokov a maximálnou úrokovou sadzbou 4,5 percenta pre zahraničné pôžičky a 1,9 percenta pre pôžičky v eurách. Banka už údajne predložila predbežný návrh financovania.
Pôžičku by v plnej výške splácal maďarský štát prostredníctvom nadácie na správu majetku. V skratke, Čína by dostala lukratívnu zákazku, na ktorej by sa podieľali jej zamestnanci, používal sa čínsky materiál a väčšinu by aj tak Budapešť musela zaplatiť z pôžičky taktiež poskytnutej Číňanmi. Otvorila by tiež cestu vlastným firmám na stredoeurópsky trh.
Nesmieme opomenúť ešte jeden faktor. Fu-tan nie je len prestížnou univerzitou, ale tiež mimoriadne dôležitým nástrojom vládnucej komunistickej strany na rozširovanie svojej sféry vplyvu po celom svete.
V roku 2019 boli univerzitné pravidlá o slobode myslenia a akademickej slobode na Fudanskej Univerzite v Šanghaji nahradené vyhlásením o vernosti Čínskej komunistickej strane.
Realizácia stavby
Jedna z najzaujímavejších častí uniknutého návrhu ministerstva pre inovácie je o tom, ako sa má stavba realizovať. Podľa dokumentu čínska ponuka obsahuje aj podmienku, že „do stavby bude zapojený určitý počet čínskych pracovníkov a bude sa dovážať čínsky stavebný materiál“.
Takéto nastavenie zmluvy je podľa expertov výsledkom čínskej hospodárskej politiky posledného desaťročia. „Na začiatku roku 2010 čelila Čína problémom s nadprodukciou: v betóne, oceli a iných surovinách mali oveľa väčšie výrobné kapacity ako bolo potrebné. Pokračujú vo výrobe, ale doma už nemajú odbyt. Nová hodvábna cesta bola vymyslená tak, aby bolo možné tento prebytok a čínsku pracovnú silu využiť v zahraničí,“ tvrdí ekonóm Krisztián Orbán pre portál direkt36.hu.
Iniciatívu známu ako Nová hodvábna cesta odštartoval v roku 2013 čínsky prezident Si Ťin-pching. Predbežný návrh maďarského ministerstva označuje čínsku spoločnosť CSCEC za dôležitého hráča pri jej budovaní.
